Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA
O mne:
Pochádzam z Bratislavy, a síce sa mnohí domnievajú, že príroda v okolí hlavného mesta je absolútne nudná - opak je pravdou. Široké okolie ponúka nespočet možností, kde sa dá skúmať príroda. Nájdete tu majestátny Dunaj s jeho riečnymi ekosystémami, pralesný zvyšok močaristého Šúru, vápencový masív Devínskej Kobyly, či rôzne typy lesov v Malých Karpatoch a ich tesnom okolí. Už od útleho veku som tieto možnosti plnými dúškami využíval na skúmanie všetkého živého. Z bohatej nádielky pozorovanej biodiverzity mi najviac učarovali mravce, ktoré svojou organizovanosťou pripomínajú jednotný superorganizmus. Skúmal som ich ako amatérsky entomológ počas základnej a strednej školy, čo bol dobrý základ pre ďalšie štúdium na vysokej škole. Doktorát na tému "Spoločenstvá mravcov Borskej nížiny a ich bioindikačný význam" som ukončil v roku 2020 a odvtedy pokračujem ako vedecký pracovník na Katedre zoológie.
Oblasť výskumu:
Mojim primárnym zameraním je štúdium mravcov (myrmekológia) a iného sociálne žijúceho hmyzu. Ťažiskom výskumu je najmä ekológia, faunistika resp. bionómia týchto drobných živočíchov. Okrem nich sa orientujem aj na skúmanie ostatných skupín článkonožcov (pavúkovce, mnohonôžky, rovnakonôžky ...). Väčšinu výskumu viažem na aktuálne prebiehajúce projekty, ktoré majú široký záber hlavne v rovine ekológie hmyzu a praktickej ochrany prírody. Faunistický prieskum vykonávam so svojim tímom na území Slovenska, no nebránim sa ani vedeckým nápadom realizovaných v zahraničí. S mojimi študentmi sa snažím zodpovedať aj na mnohé vedecké otázky súvisiace s krízou biodiverzity - primárne opeľovačov. Posledné roky taktiež vykonávam intenzívny výskum rôznych prvkov zelenej infraštruktúry, najmä zelených striech.
Výskumné projekty:
VEGA 2/0012/17 (ukončené)
Význam lokálnych habitatov a mikrohabitatov pre priestorovú distribúciu lesných a arborikolných článkonožcov
VEGA 2/0032/19 (ukončené)
Reakcie živočíchov na aktuálne zmeny v lesných ekosystémoch a urbánnom prostredí
VEGA 1/0007/21
Ekologické špecifiká opeľovania a disperzie semien v urbánnom prostredí
VEGA 2/0022/23
Populácie a spoločenstvá arborikolného hmyzu v kontexte globálnych a lokálnych zmien: distribúcia a adaptácie na nové prostredie
LIFE17 NAT/SK/000621
Restoration of habitats for root vole *Microtus oeconomus mehelyi
LIFE19 NAT/SK/001069
Conservation of the European Ground Squirrel (Spermophilus citellus) at the northwestern border of its range
Témy záverečných prác:
- Spoločenstvá mravcov Cerovej vrchoviny (Bakalárska práca)
Anotácia: Cerová vrchovina vznikla v posledných fázach vulkanickej činnosti na území Slovenska pred približne 6 až 2 miliónmi rokov. Výsledkom je pestrá mozaika geologických foriem tvorená treťohornými pieskami, pieskovcami, štrkmi, ílmi a sopečnými horninami. Tie vytvorili základ pre širokú škálu biotopov oplývajúcich bohatou biodiverzitou. Hoci sa mravce zaraďujú všeobecne k dobre skúmanej skupine eusociálneho hmyzu, na území Cerovej vrchoviny boli dosiaľ skúmané len veľmi málo. Cieľom práce je zosumarizovať doterajšie dáta o výskyte mravcov v tomto území a obohatiť faunistické poznatky vlastným prieskumom.
- Spoločenstvá mnohonôžok v biotopoch sysľa pasienkového (Bakalárska práca)
Anotácia: Biotopy sysľa pasienkového sú súčasťou území so špecifickým manažmentom krajiny. Najčastejšie ide o pasienky a kosené lúky, ktoré hostia jedinečnú flóru a faunu. Intenzifikácia pôdohospodárstva sa v posledných desaťročiach podpísala na výraznom ústupe týchto krajinných prvkov a tie sú v súčasnosti predmetom intenzívnej ochrany. Cieľom práce je priniesť svetlo poznania o živote mnohonôžok (Myriapoda) v týchto územiach.
- Sršeň ázijský (Vespa velutina) v prostredí Slovenska (Bakalárska práca)
Anotácia: Sršeň ázijský (Vespa velutina) je druh sršňa, ktorého domovinou sú východné oblasti Číny a juhovýchodná Ázia. Tam, kde žije, je pomerne nenápadný, pretože zdieľa ekosystém s minimálne ďalšími siedmimi druhmi sršňov. Do Európy sa s ľudskou pomocou dostal v roku 2004 a odvtedy sa úspešne šíri naprieč kontinentom. Kvôli jedinečnej bionómií predstavuje hrozbu nie len pre biodiverzitu, ale aj hospodárenie človeka. Cieľom práce je navrhnúť metódy pre monitorovanie prítomnosti tohto druhu na území Slovenska. - Výskyt modlivky zelenej (Mantis religiosa) na Slovensku (Bakalárska práca)
Anotácia: Na území Slovenska je v súčasnosti známy jediný druh modlivky - Mantis religiosa. Ide o vysoko sofistikovaného hmyzieho predátora, ktorý je rozšírený naprieč južnou a strednou Európou. Kým v minulosti bola na území Slovenska pomerne vzácna, dnes je rozšírená od hranice s Maďarskom až po Tatry. Cieľom práce je zistiť jej súčasné rozšírenie a porovnať ho s historickými dátami o výskyte na Slovensku. - Vybrané skupiny blanokrídlovcov (Hymenoptera) v prostredí pieskových dún Borskej nížiny (Diplomová práca)
Anotácia: Vnútrozemské pieskové duny sa radia k najcennejším typom biotopov v Európe. Mnohé z nich boli výrazne degradované zalesňovaním, ťažbou piesku, prípadne premenou na poľnohospodársku pôdu. Rozsiahle plochy sa zachovali v prostredí Borskej nížiny, a to najmä vďaka prítomnosti vojenských objektov znemožňujúcich ich ďalšie využívanie. Podobne obmedzený tu bol dlhodobo aj výskum hmyzu. Cieľom práce je vykonať komplexný faunistický prieskum vybraných skupín blanokrídlovcov v týchto územiach a rozšíriť poznatky o bionómii jednotlivých druhov. - Zelené strechy ako novodobý fenomén urbánnych ekosystémov (Diplomová práca)
Anotácia: Moderná výstavba sa čoraz viac zameriava na riešenie energetickej efektívnosti. Jedným z často využívaných riešení je budovanie zelených striech, ktoré majú technologickú schopnosť zadržiavať intenzívne zrážky a ochladzovať okolie budovy v čase horúčav. Okrem týchto funkcii sa dbá aj na vytváranie takých vegetačných povrchov, ktorých úmyslom je dopomáhať k životu rôznych živočíchov. Cieľom tejto práce je vykonať prieskum rôznych typov zelených striech a zistiť vzťahy medzi biodiverzitou a ich konštrukčnými riešeniami.
Aktuálne témy záverečných prác pracovníkov Katedry zoológie a Ústavu zoológie SAV si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Najvýznamnejšie publikácie
Gezova S., Drugac P., Purkart A. & Jablonski D. 2018. Albinism in two snake species recorded from Slovakia. Russian Journal of Herpetology. 25: 79-82. <link>
Červená M., Christophoryová J., Purkart A. & Krajčovičová K. 2018. Allochernes solarii (Pseudoscorpiones: Chernetidae) newly recorded from ant nests in Slovakia, Arachnologische Mitteilungen: Arachnology Letters 56(1), 40-44. <link>
Purkart A., Morawski M., Maslowski A. & Depa Ł. 2019. Ant-mediated anholocyclic overwintering of Prociphilus fraxini (Hemiptera: Aphididae) in Central Europe. Entomologica Fennica 30: 179-185. <link>
Purkart A., D. Jablonski & Christophoryová J. 2019. First record of Carebara oertzeni Forel, 1886 (Hymenoptera: Formicidae) from Albania. Natura Croatica. 28: 173-176. <link>
Purkart A., Depa Ł., Kollár J., Suvák M., Holecová M., Goffová K. & Országhová Z. 2020. Citizen science reveals the current distribution of the new plant pest Aphis nerii in Slovakia. Plant Protection Science 56: 101-106. <link>
Goffová K., Matisková D., Selnekovič D., Purkart A. & Smetana V. 2021. Polistes associus (Kohl, 1898) recorded from Slovakia after 66 years (Hymenoptera, Vespidae). Check List 17(1): 247-252. <link>
Pecina P., Vidlička L., Majtan J., Purkart A. & Prokop P. 2021. Why do Zombies clean themselves? An initial test of the antimicrobial hypothesis in a parasite-host relationship. Biologia 76: 2303-2307. <link>
Purgat P., Gajdoš P., Purkart A., Hurajtová N., Volnár Ľ. & Krajčovičová K. 2021. Walckenaeria stylifrons and Spiracme mongolica (Araneae, Linyphiidae, Thomisidae), two new species to Slovakia. Check List 17 (6): 1601–1608. <link>
Purkart A., Herbert C.W., Goffová K., Selnekovič D., Holecová M. 2022. Laboratory observations on Anergates atratulus (Schenck, 1852): mating behaviour, incorporation into host colonies, and competition with Strongylognathus testaceus (Schenck, 1852). Biologia 77: 125–135. <link>
Goffová K., Selnekovič D., Krčmárik S., Langraf V., Bohuš M., Purkart A. 2022. Does breeding habitat affect the amount of ants in the diet of European bee‑eater nestlings? Biologia 77: 157–165. <link>
Krajčovičová K., Šestáková A., Christophoryová J., Litavský J., Purkart A. & Fenďa P. (2022). Základy arachnologického výskumu, Univerzita Komenského v Bratislave, 168 pp. <link>