Mgr. Richard Schnürmacher

O mne:
Záujem o živočíchy bol vo mne zakorenený od útleho detstva; postupne som od hmyzu tmoliaceho sa pri nohách pozrel nad hlavu a začal si viac všímať preletujúce a spievajúce operence. Práve tie sa stali mojou hlavnou vášňou i profesným zameraním. Zaujímam sa hlavne o biológiu a etológiu málo preskúmaných druhov, primárne aktívne za súmraku a v noci. Práve preto sa venujem primárne lelkovi lesnému, tajuplnému obyvateľovi záhorských borín. Po štúdiu Systematickej biológie a následne Zoológie na PriF UK momentálne pôsobím ako cotutelle PhD študent na Katedre zoológie PriF UK a vo výskumnej skupine behaviorálnej ekológie a ekofyziológie na Univerzite v Antverpách. Okrem toho som aktívnym birderom, krúžkovateľom a dlhoročným členom Slovenskej ornitologickej spoločnosti, v rámci ktorej som spoluzaložil projekt Ornitologickej akadémie pre stredo- a vysokoškolských nadšencov pre tento vedecký smer. Ak by ste mali záujem sa pridať k štúdiu fascinujúcich zákutí vtáčieho života, neváhajte sa na mňa obrátiť.
Oblasť výskumu:
Behaviorálna ekológia vtákov (komunikácia, hniezdna biológia), primárne krepuskulárnych a nočných druhov. Mojou hlavnou výskumnou témou sú rôzne biotické a abiotické faktory, ovplyvňujúce vzorce komunikácie nočných druhov vtákov s využitím lelka lesného (Caprimulgus europaeus) ako modelového organizmu. Špeciálny dôraz kladiem na vplyv svetelného smogu na správanie tohto druhu.
Výskumné projekty:
FWO-11Q2V24N
Investigating the role of astronomical light pollution on acoustic and visual communication in nocturnal birds
Témy záverečných prác:
- Zmena akustických vlastností spevu lelka lesného (Caprimulgus europaeus) v priebehu sezóny (Bakalárska práca)
Anotácia: Sezónna zmena akustickej aktivity väčšiny vtákov, najmä spevavcov, je pomerne dobre známym faktom. Prevažne samce sú vokálne najaktívnejšie na začiatku hniezdnej sezóny, pretože musia obhajovať teritóriá a lákať samičky. Po spárení potreba signalizovať svoje kvality spevom postupne klesá a s ňou sa výrazne znižuje aj čas, ktorý samce trávia spievaním. U niektorých druhov sa zistilo, že postupom sezóny neklesá len hlasová aktivita samcov, ale menia sa aj akustické vlastnosti ich spevov. Dá sa povedať, že sa v priebehu sezóny znižuje ako kvantita, tak aj kvalita ich spevu. Cieľom bakalárskej práce je zistiť, či k takýmto zmenám kvality spevu dochádza aj u samcov lelka lesného. - Rozdiely v hlasovom prejave medzi samcami a samicami lelka lesného (Caprimulgus europaeus) (Bakalárska práca)
Anotácia: U väčšiny druhov vtákov žijúcich v miernom pásme spievajú prevažne samce, a to hlavne počas hniezdnej doby. Spev je ich doménou, venujú mu veľa času, obhajujú ním svoje teritóriá a lákajú partnerky. Samice mnohých druhov mierneho pásma nespievajú vôbec, alebo spievajú, no v oveľa menšej miere. Ich spev má často jednoduchšiu štruktúru a využívajú ho len v špecifických situáciách. Okrem spevu majú vtáky aj ďalšie hlasové prejavy, ako sú napríklad rôzne typy volaní. Volania majú jednoduchšiu štruktúru, sú viazané na určitý kontext, no sú využívané obomi pohlaviami v priebehu celého roka. Cieľom bakalárskej práce je zistiť, aké rôzne hlasové prejavy majú samice lelka lesného; či sú tieto hlasové prejavy podobné tým samčím a ak podobné nie sú, v čom sa odlišujú. - V prípade vážneho záujmu študenta a aktívneho zapájania sa do terénnych aktivít je možné zúčastňovať sa zahraničných stáží, súvisiacich s výskumom lelkov (Belgicko, Španielsko, Švédsko), a pokračovať v téme diplomovou prácou
Ostatné témy záverečných prác pracovníkov Katedry zoológie možno nájsť TU.
Najvýznamnejšie publikácie
Jarčuška B., Gálffyová M., Schnürmacher R., Baláž M., Mišík M., Repel M., Fulín M., Kerestúr D., Lackovičová Z., Mojžiš M., Zámečník M., Kaňuch P. & Krištín A. 2024. Solar parks can enhance bird diversity in agricultural landscape. Journal of Environmental Management 351: 119902. DOI: 10.1016/j.jenvman.2023.119902
Schnürmacher R. & Studecký J. 2022. The first documented record of a GPS-tagged Pallid Harrier (Circus macrourus) in Slovakia. Tichodroma 34: 85–89. DOI: 10.31577/ tichodroma.2022.34.10