Exkurzia po miestach ťažby a spracovania anorganických nerudných surovín na Slovensku

Exkurzia_nerudne_2cast.pdf

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Prírodovedecká fakulta

2011

* * *

Recenzenti:

Prof. RNDr. Martin Chovan, CSc.
RNDr. Milan Kohút, CSc.
RNDr. Ľubomír Kuchta, PhD.

Všetky práva vyhradené. Tento dokument ani jeho časti nesmú byť žiadnym spôsobom reprodukované, ukladané alebo rozširované bez písomného súhlasu autora.

Za odbornú a jazykovú stránku tejto publikácie zodpovedá autor.

ISBN 978-80-223-3128-9

Vydala: Univerzita Komenského v Bratislave

Dokument je prístupný na internetovej stránke

Fotografie na obálke, titulnej a poslednej stránke: Karol Jesenák

* * *

Venujem Matúšovi. Má síce iba rok, ale na znak súhlasu s obsahom tejto publikácie, odhryzol z nej posledné dve strany.

* * *

Informácia o autorovi

Doc. Ing. Karol Jesenák, PhD. pracuje na Katedre anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa na výskum pórovitých silikátových materiálov a syntézu uhlíkových nanorúrok. Prednáša niekoľko predmetov súvisiacich s problematikou anorganickej, materiálovej, silikátovej a environmentálnej chémie.

Je autorom približne 320 odborných textov, zahrňujúcich aj niekoľko monografií a vysokoškolských skrípt. Zároveň je autorom šesťdesiatich vedecko-populárnych a didaktických publikácií. Zastáva názor, že úroveň slovenských vysokých škôl by sa mala hodnotiť podľa ceny sladkostí vo fakultných bufetoch: čím by bola nižšia, tým by úroveň školy bola vyššia.

* * *

Málokto si uvedomuje, že tvorba takých dokumentov ako je tento, je dnes na Slovensku veľmi lukratívna. Tak napríklad autor tejto publikácie si mohol dovoliť zaňu kúpiť si v historickom strede Bratislavy celkom zachovalý palác. Kultúrnou pamiatkou je palác preto, že autor vo svojom živote prečítal skoro štyri knihy (dve z nich boli komiksové).

* * *

Predkladaný dokument je vedecko-populárnou prácou, určenou pre vzdelávacie účely. Je určený každému, kto sa na neprofesionálnej úrovni zaujíma o problematiku ťažby a spracovania anorganických surovín na Slovensku a o problémy súvisiace s týmito činnosťami. Cieľovou skupinou sú učitelia a študenti chémie, prírodných vied a environmentálnych vedných disciplín, ako aj široká laická verejnosť. Hlavným cieľom práce je preklenúť bariéru medzi geológiou a inými vednými disciplínami a prispieť ku zvýšeniu všeobecnej vzdelanosti, týkajúcej sa histórie a súčasnosti Slovenska.
Táto práca vychádza výlučne ako elektronický dokument ponúkaný ku všeobecnému verejnému použitiu. Sú v nej použité dokumenty mnohých akademických, výskumných a muzeálnych pracovníkov, ktorí ich poskytli ochotne a bezplatne. Na vydanie tejto publikácie neboli použité žiadne finančné prostriedky z verejných zdrojov. Pretože, vznik tohto dokumentu vyžadoval nemalé úsilie, bol by som vďačný každému písomnému prejavu akejkoľvek reakcie na jeho obsah, užitočnosť a prípadné chyby. Možno ho adresovať na e-mailovú adresu: jesenakfns.uniba.sk. Zároveň chcem požiadať prípadných záujemcov o použitie obrázkov a dokumentov z tejto práce o písomnú žiadosť adresovanú na uvedenú e-mailovú adresu. Za pochopenie ďakujem.

Autor

* * *

Predhovor

Táto práca vznikla rozšírením elektronickej publikácie s názvom „Exkurzia po miestach ťažby a spracovania anorganických surovín na Slovensku“ a jej rozdelením na dve časti, z ktorých prvá časť sa venuje rudným a druhá nerudným surovinám. Hlavným dôvodom pre toto rozdelenie bol značný rozsah dokumentu a technické problémy súvisiace s jeho sprístupnením. Napriek zmenenému názvu a rozsahu, zostávajú ciele a motívy vzniku oboch nových dokumentov rovnaké: sú reakciou na absenciu všeobecných znalostí študentov chémie na vysokých školách prírodovedného a technického zamerania o histórii a súčasnosti ťažby anorganických surovín na Slovensku. Tu treba poznamenať, že rozdiel medzi relatívne vysokou úrovňou špeciálnych vedomostí z odboru anorganickej chémie a základnými vedomosťami o vlastnostiach a výskyte anorganických látok v prírode, je prejavom všeobecného javu špecializácie v súčasnej vede. Výsledkom je stav, ktorý veľmi často možno označiť ako nízka úroveň všeobecnej vzdelanosti.
Táto charakteristika sa možno bude zdať mnohým ako prehnaná, avšak otázkou potom je, ako komentovať situáciu, keď anorganický chemik (alebo všeobecne chemik), nevie ako vyzerajú najbežnejšie horniny a minerály a nevie si spomenúť na jediné miesto, kde sa tieto minerály ťažia alebo sa v minulosti ťažili na území dnešného Slovenska.

* * *

Ú v o d

Cieľ tejto práce sa vzhľadom ku knižke „Exkurzia po miestach ťažby a spracovania anorganických surovín na Slovensku“ nezmenil. Je ním nenásilné priblíženie problematiky histórie a súčasnosti ťažby anorganických surovín na Slovensku. S ohľadom na uvedený cieľ a predpokladanú komunitu čitateľov, u ktorých nepredpokladám vyššie geologické vzdelanie, snažil som sa do tohto dokumentu nezaraďovať podrobné historické, chemické, geologické a technologické informácie. Túto stratégiu písania som zvolil preto, že podľa môjho osobného názoru je úzka špecializácia, spolu s vysokou frekvenciou odborných termínov, práve hlavnou príčinou toho, že mnohí potenciálni záujemcovia o túto tému, stratia o ňu záujem. Pri prehliadaní stránok predkladanej práce si mnohí iste budú klásť otázku, aká je vlastne informačná hodnota snímok s vyobrazenými lokalitami ťažby a haldami hlušiny. Nazdávam sa, že spočíva minimálne v tom, že poskytujú aspoň orientačnú informáciu o rozsahu ťažby surovín a zároveň oboznamujú čitateľa aj s konkrétnymi lokalitami ťažby a ich spracovania a zároveň vyobrazujú aj konkrétne ťažené suroviny.

Ťažba a spracovanie anorganických nerudných surovín sú vždy spojené s väčším alebo menším poškodzovaním životného prostredia, i keď tieto škody sú vo všeobecnosti výrazne menšie ako v prípade rudných surovín. Napriek tomu, že banská činnosť na Slovensku spôsobila a stále spôsobuje nemalé škody, ktoré v mnohých prípadoch môžeme považovať takmer za trvalé, nie je tento dokument nijakou ofenzívou proti ťažbe a spracovaniu týchto surovín. Je totiž veľmi naivnou predstavou, že naša spoločnosť môže svoje nepochybne vysoké materiálové a energetické nároky saturovať bez zmien na životnom prostredí. Otázkou je iba to, aký má byť kompromis medzi profitom z tejto ťažby a stupňom a charakterom týchto zmien. Na prvý pohľad sa zdá, že dosiahnutie nejakého kompromisu v tejto otázke by malo byť výsledkom iba rýdzo odbornej argumentácie. Samozrejme to tak nie je, pretože v demokratických spoločnostiach sa ľudia môžu slobodne vyjadrovať k tomu, či sa v blízkosti ich bydliska bude alebo nebude ťažiť nejaká surovina. Môžu sa vyjadrovať k tomu bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú na to rozumné alebo odborné argumenty. Prijaté konečné riešenia sú obvykle výsledkom komplikovaného boja rôznych záujmových skupín na lokálnej aj celoštátnej úrovni. Ako to obvykle býva, takýto stret záujmov má takmer vždy svojich víťazov a porazených. To, čo však by malo byť iba vecou odbornej diskusie, je hľadanie takého riešenia problémov, ktoré zabezpečí čo najnižší stupeň negatívnych dôsledkov ťažby na životné prostredie. Na záver by som chcel upozorniť na to, že predkladaná publikácia nemá žiadne ambície konkurovať podrobným odborným publikáciám. Naopak, jej prednosti vidím práve v jej popularizačnom prístupe, ktorý by podľa môjho názoru mohol mať väčšie šance vzbudiť hlbší záujem o túto problematiku.

Posledný môj komentár sa týka zmien oproti vyššie uvedenému dokumentu. Časť týkajúca sa nerudných surovín sa rozšírila o najmä o lokality ťažby piesku, bazaltu, živcov, perlitu, ílov, zeolitov a alginitu. Zároveň sa zvýšil počet obrazových dokumentov, prislúchajúcich lokalitám existujúcich už v pôvodnom dokumente. Táto práca je tiež doplnená o pomerne rozsiahle kapitoly venujúce sa histórii výroby stavebnej keramiky, skla, cementu, azbestocementu a vápna na Slovensku.

Autor

* * *

Poďakovania

V prvom rade si dovoľujem poďakovať recenzentom tejto publikácie Prof. RNDr. Martinovi Chovanovi, CSc. z Katedry mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, RNDr. Milanovi Kohútovi, CSc., zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave a RNDr. Ľubomírovi Kuchtovi, PhD., za čas strávený nad týmto dokumentom, ale najmä za veľký počet pripomienok, ktoré prispeli ku jeho skvalitneniu. Dovoľujem si ďalej poďakovať všetkým organizátorom geologických, geografických a pedologických exkurzií, na ktorých som sa mohol zúčastniť vďaka pozvaniu ich organizátorov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Sú to predovšetkým Doc. RNDr. Lídia Turanová, CSc. z Geologického ústavu, RNDr. Mária Bizubová z Katedry fyzickej geografie a geoekológie, Prof. RNDr. Ivan Kraus, DrSc., RNDr. Peter Uhlík, PhD., Mgr. Peter Šotník, PhD. a Mgr. Michal Šutriepka, PhD. z Katedry ložiskovej geológie, Prof. RNDr. Martin Chovan, CSc. z Katedry mineralógie a petrológie a Doc. RNDr. Alexandra Šimonovičová, CSc. z Katedry pedológie. Zároveň si dovoľujem poďakovať za všestrannú pomoc RNDr. Marte Ďurovičovej, CSc., z Katedry mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Za podobnú pomoc ďakujem aj RNDr. Stanislavovi Jeleňovi, CSc., zo Slovenskej akadémie vied.

Tiež by som chcel úprimne poďakovať pánovi Jánovi Kuchárovi zo spoločnosti VSK MINERAL, s. r. o., za čas, ktorý mi venoval počas zaujímavej exkurzie vápencového lomu Gretla a za informácie týkajúce ťažby v tomto lome. Ing. Jánovi Greňovi z firmy VSK MINING, s. r. o. ďakujem za umožnenie použiť snímky z ich firemnej internetovej stránky, týkajúce sa ťažby mastenca v Gemerskej Polome. Podobné poďakovanie patrí Michalovi Matatovi a firme Dolkam Šuja, a. s., za poskytnuté snímky dolomitového lomu. Za snímky minerálov ďakujem Mgr. Danielovi Ozdínovi, PhD. z Katedry mineralógie a petrológie, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Moja vďaka patrí Mgr.·Dušanovi Kúšikovi z odboru Geofondu, Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave, za jeho dokumenty týkajúce sa ťažby nerastných surovín. RNDr. Marianovi Zlochovi, CSc. za dokumenty súvisiace s družicovým výskumom územia Slovenska, Doc. · Ing. · Petrovi · Blišťanovi, PhD. z Ústavu geodézie, kartografie a geografických informačných systémov Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach, za počítačové modely ložísk, RNDr. Igorovi Galkovi z firmy G55, Banská Bystrica, za snímky ložísk ílov. Moje poďakovanie patrí aj mojej dlhoročnej spolupracovníčke RNDr. Jane Chrappovej, PhD. z Katedry anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vďačím jej za väčšinu snímok zo Solivaru v Prešove. Ďakujem Ing. Karolovi Kurkovi a Ing. · Demeterovi Gacovi z Kremnickej banskej spoločnosti, s. r. o, za poskytnuté dokumenty týkajúce sa ťažby bentonitov v Kremnici.
Za obrázky ďakujem Ing. Martinovi Dzivákovi z firmy ZEOCEM, a. s., Jozefovi
Vargovi z firmy Algitit EU, s. r. o, geologičke RNDr. Zuzane Hroncovej, CSc., Ing.•Janke Sabosovej zo sklárne RONA, a. s. Lednické Rovne, RNDr. Marekovi Lahovi, PhD. z Katedry inžinierskej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, Ing. Tiborovi Koubekovi, Obchodnému riadteľovi firmy Slovglass, s.r.o. Poltár, firme Johns Manville Slovakia, a. s. Trnava, Ondrejovi Lepišovi z Poltára, firme Vetropack, s. r. o., Nemšová, Ing. Kniažekovi z firmy Vetropack, s. r. o., Nemšová, Doc. Ing. Eve Smrčkovej, CSc. z Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov, Fakulty chemickej a potravinárskej technológie, Doc. Ing. Paľovi Hudecovi, CSc. z Ústavu organickej chémie, katalýzy a petrochémie, Fakulty chemickej a potravinárskej technológie, firme Východoslovenské stavebné hmoty, a. s., Mgr. Igorovi Dokupilovi z firmy PPC Čab, a. s., Ing. Martinovi Mihálovi z firmy Xella Slovensko, spol. s. r. o. Ďakujem za ochotu a informácie aj nášmu sklárovi, z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, pánovi Gregorovi Geletovi.
Zvláštne poďakovania patria archeologičke PhDr. Jaroslave Schmidtová, z Múzea mesta Bratislavy, Mgr. Archeológovi Marianovi Čurnému, PhD. a Mgr. Pavlovi Jelinekovi, PhD. z Archeologického ústavu SAV, jednak za všetky poskytnuté dokumenty, ako aj za ich odborné konzultácie.
Úplne na záver by som sa chcel poďakovať kolektívu nadšencov z Urbexu – Slovenskej urban exploration komunity v Košiciach, za mimoriadne atraktívne fotografie košickej magnezitky a priemyselnej lanovky v Ťahanovciach, Slovenskej ťažobnej spoločnosti, s.r.o., Lučenec, za fotografie ložiska alginitu, Ing. Ľubošovi Ďurikovi, PhD. z akciovej spoločnosti Žiaromat Kalinovo, za poskytnuté informácie a obrázky, Vojtechovi Nagyovi, starostovi obce Muľa a pani Margite Rusnákovej, administratívnej pracovníčke obecného úradu obce Muľa, za venované obrázky miestneho kostola, manželom Petrželovcom zo Šiatorskej Bukovinky, za prehliadku ich domu v areáli niekdajšej uhoľnej bane, ako aj za všetky poskytnuté informácie a nakoniec spoločnosti Zlatý Ónyx Levice, za poskytnuté obrázky.
V tejto práci sú v niekoľkých výnimočných prípadoch použité dokumenty, v ktorých mená autorov sa mi nepodarilo zistiť, a preto nemám ich osobný súhlas pre ich použitie. Vzhľadom na ich jasne deklarované verejné použitie pre nekomerčné účely, dovolil som si ich zaradiť do tohto dokumentu. Ich autorstvo uvádzam iba v podobe adresy internetového zdroja a za použitie im touto cestou tiež ďakujem.
Ďakujem firmám EUROSENSE, s.r.o. a GEODIS SLOVAKIA, s.r.o., za umožnenie
použiť digitálne ortofotomapy vybraných banských území Slovenska. Moje osobné
poďakovanie za ochotu patrí Ing. Alici Solčányiovej a Ing. Róbertovi Barcovi.
Ďakujem firmám EUROSENSE, s.r.o. a GEODIS SLOVAKIA, s.r.o., za umožnenie použiť digitálne ortofotomapy vybraných banských území Slovenska. Moje osobné poďakovanie za ochotu patrí Ing. Alici Solčányiovej a Ing. Róbertovi Barcovi.

* * *

I Úvod 10

II Popisované lokality 21

Bratislava a okolie (štrkopiesky) 22
Bratislava - Devín (granit) 34
Bratislava – Hlboká cesta (dioritový lom) 37
Vysoká na Morave (štrkopiesky) 45
Devínska Nová Ves - Sandberg (piesok) 49
Šaštín - Stráže (kremenný piesok) 61
Kvetnica (bazalt) 85
Sološnica (bazalt) 90
Maglovec (dioritový porfyrit) 95
Fintice (andezit) 98
Nová Baňa – Brehy (čadič) 104
Cerová vrchovina (čadič, piesok) 127
Brhlovce (tufit) 234
Lehôtka pod Brehmi (perlit) 251
Rohožník (vápenec)   260
Borinka (vápenec) 272
Devín (vápenec) 279
Kolíňany (vápenec) 285
Nové Mesto nad Váhom (vápenec) 289
Čachtice (vápenec)   291
Marianka (vápenec) 293
Gretla (vápenec) 301
Gombasek (vápenec)   313
Olcnava (vápenec)   321
Margecany (vápenec) 325
Dvorníky - Včeláre (vápenec)   333
Skrabské (vápenec) 337
Dreveník (travertín) 345
Vyšné Ružbachy (travertín) 356
Levice (travertín) 363
Gánovce (travertín) 375
Šuja (dolomit) 382
Spišská Teplica (dolomitický vápenec) 393
Banská Štiavnica (ryolit, andezit) 396
Švedlár (kremeň) 408
Šobov (kvarcit) 414
Banská Belá (výroba dinasu) 420
Bartošova Lehôtka (limnokvarcit) 423
Ílové horniny 425
Stará Kremnička – Jelšový potok (bentonit) 468
Rudník (kaolín) 481
Pondelok – Hrnčiarska Ves (kaolín) 485
Vyšný Petrovec (kaolinické piesky) 489
Stará Halič (žiaruvzdorné íly) 491
Kalinovo (výroba žiaruvzdorných materiálov) 495
Gregorova Vieska (keramické žiaruvzdorné íly) 500
Pezinok (tehliarsky íl a výroba tehál) 504
Devínska Nová Ves (tehliarsky íl) 512
Nižný Hrabovec (zeolit) 519
Bartošova Lehôtka – Paseka (zeolit) 530

* * *

II. Popisované lokality (pokračovanie) 8

Pinciná (alginit) 9
Jelšovec (diatomit) 17
Rudník (živce) 22
Dobšiná (serpentinit) 28
Jelšava (magnezit) 42
Lubeník (magnezit) 56
Košice – Bankov (magnezit) 68
Gemerská Poloma (mastenec) 83
Novoveská Huta (sadrovec) 96
Poráč (barit) 104
Prešov – Solivar (kamenná soľ) 112
Marianka (bridlica) 126

III. História výroby stavebnej keramiky na Slovensku 151

IV. História a súčasnosť výroby ušľachtilej stavebnej keramiky na Slovensku 237

V. Minulosť a súčasnosť výroby porcelánu na Slovensku 241

VI. Stručný náčrt histórie výroby skla na Slovensku 253

VII. Významné sklárske podniky na území Slovenska 261

VIII. Výroba cementu na Slovensku 320

IX. Výroba azbestocementu 346

X. Významné podniky na výrobu vápna354

XI. Dokumenty charakterizujúce ťažbu nerudných surovín na Slovensku v rokoch 2000 až 2005 -363

XII. Ilustrácia použitia moderných metód modelovania ložísk nerudných surovín371

XIII. Lokality ťažby a spracovania nerudných surovín na historických pohľadniciach.380

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry388
Použité internetové zdroje395
Zoznam autorov prevzatých obrázkov.398
Zoznam firiem a spoločností, ktoré venovali do tejto publikácie svoje dokumenty 400