Nová výstava v respíriu
Ochrana dravcov na Slovensku predstavuje problematiku ohrozenia vtáctva elektrickým vedením
Ochrana dravcov na Slovensku (RPS) je mimovládna organizácia - občianske združenie, venuje sa výskumu a ochrane voľne žijúcich dravých vtákov a sov vo voľnej prírode na celom území Slovenska. Problematike vtáky vs. elektrické vedenia sa venuje v spolupráci s energetickými spoločnosťami od roku 1980, kedy boli vyvíjanie a testované prvé ekochráničky, nové typy konštrukcií a iné opatrenia,
s cieľom minimalizovať riziká elektrokúcie na vedení 22 kV napätia. Organizácia taktiež zastrešuje odborný terénny monitoring, spolupracuje s producentmi a vývojármi ochranných prvkov
a odkloňovacích prvkov. Od roku 2014 sa RPS systematicky venuje problematike ochrany vtákov pred nárazmi do vedení 22 kV a 110 kV napätia v rámci projektu LIFE Energia.
Výstava v respíriu „Sedím na vedení a je mi dobre“
Prezentácia problematiky bola doplnkom ku výstave „Sedím na vedení a je mi dobre“. Týkala sa problematiky interakcie voľne žijúcich vtákov a elektrických vedení, hlavných príčin mortality, efektívnych riešení a aktuálnych poznatkov, ktoré sú výsledkom mnohých realizovaných projektov a odborných monitoringov. Úvod prednášky pozostával z predstavenia základných informácií k problematike, rozsahu a rozdeleniu elektrických vedení na Slovensku a zadefinovaniu hlavných typov mortality. Detailne boli predstavené vstupujúce faktory technického, biologického a environmentálneho charakteru, ktoré vplývajú na výslednú mieru mortalitu vtákov z hľadiska zásahu prúdom a nárazov do elektrických vedení. Bližšie boli popísané aj možnosti riešenia oboch typov mortality. Efektívne/neefektívne riešenia, poznatky z terénu a porovnania prístupov energetických spoločností na Slovensku a v zahraničí. Podrobne boli prezentované tzv. odkloňovacie prvky, požadované technické a environmentálne parametre prvkov, možností inštalácie a efektivity pre vtáky. Poslucháči sa taktiež dozvedeli, aké výsledky sme dosiahli v rámci projektu, aké postupy je možné aplikovať na zadefinovanie rizikových úsekov vedení, ktoré riešenia sa uplatňujú pri výstavbe elektrických vedení a pod. Záver prednášky sa týkal pokračovania spolupráce v problematike a využitia výsledkov a poznatkov projektu LIFE Energia v rámci nového medzinárodného projektu LIFE Danube Free Sky, ktorý je realizovaný pozdĺž rieky Dunaj, týka sa 7 krajín a zapojených je 15 partnerov.
Poslucháčom bola taktiež predstavená aj problematika nelegálnych aktivít, tzv. vtáčej kriminality, ktorej sa venuje projekt LIFE PannonEagle. Mortalita v dôsledku zástrelu, otravy a pod. sa stali limitujúcim faktorom priaznivého stavu populácií orla kráľovského, sokola rároha, haje červenej, orliaka morského a v minulosti aj sokola sťahovavého. Detailne bol predstavený projekt, projektoví partneri a aktivity, ktoré sú realizované na území Slovenska, zamerané na posilnenie kapacít na boj
s nelegálnymi činnosťami.
O problematike elektrických vedení
Elektrické vedenia sú neoddeliteľnou súčasťou funkčnej modernej spoločnosti. Vzájomné interakcie vtáctva s elektrizačnou sústavou sú celosvetovo pozorované od samotného počiatku elektrifikácie. Sú výsledkom súčasného pôsobenia niekoľkých biologických, topografických, meteorologických
a technických faktorov. Zahŕňajú predovšetkým úhyny a úrazy po zásahu elektrickým prúdom (“elektrokúcia“ z anglického odborného termínu “electrocution“), prípadne po náraze. Územie Slovenska pretína približne 35000 kilometrov elektrických vedení, rozdelených na distribučnú a prenosovú sieť.
Problematike elektrokúcie sa v našich podmienkach začala venovať vyššia pozornosť približne v 80-tych rokoch 20. storočia. Opatrenia proti nárazom vtáctva do drôtov sa uplatňujú približne od roku 2007, problematické úseky evidovali pracovníci Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) i ornitologické mimovládne organizácie.
Systematicky sa tento problém začal skúmať od roku 2014 v rámci projektu LIFE Energia. Projekt priniesol prvé ucelené poznatky zo systematického monitoringu na Slovensku a navrhol efektívne riešenia prostredníctvom inštalácie odkloňovacích prvkov na najrizikovejších úsekoch distribučných elektrických vedení v 13 Chránených vtáčích územiach. Podľa výskumu realizovaného od decembra 2014 do februára 2016 na rozsahu 6235 km distribučných vedení 22 kV a 110 kV v rámci projektu LIFE Energia, bolo zastúpenie obetí elektrokúcie a nárazov v pomere 77:23. Spomedzi 4353 nájdených jedincov 84 voľne žijúcich druhov vtáctva, bolo 2992 usmrtených v dôsledku zásahu elektrickým prúdom a 908 uhynulo po náraze do elektrického vedenia.
Na Slovensku máme v legislatíve zakotvenú povinnosť pri budovaní a rekonštrukcii nových elektrických vedení použiť riešenie, zabraňujúce zraňovaniu alebo usmrcovaniu vtáctva. Ak dochádza k preukázateľnému zraňovaniu alebo usmrcovaniu vtáctva na elektrických vedeniach alebo telekomunikačných zariadeniach, môže okresný úrad rozhodnúť o vykonaní technických opatrení. K naplneniu týchto ustanovení v praxi veľmi významne prispeli aktivity projektu LIFE Energia, ale aj ďalších projektov, či iniciatív realizovaných vďaka veľmi dobrej súčinnosti vládnych i mimovládnych inštitúcií ochrany prírody a distribučných spoločností a podpore dotknutých ministerstiev. Na základe aktuálnych poznatkov sa vďaka spolupráci všetkých zainteresovaných strán neustále aktualizujú technické štandardy, inovujú konštrukčné riešenia, ochranné prvky či ďalšie spôsoby prevencie úhynov a úrazov. Cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi uspokojením životného štandardu obyvateľov a záujmom ochrany voľne žijúcich druhov vtáctva.
Nelegálne aktivity
Projektové aktivity sú zamerané na posilnenie kapacít na boj s nelegálnymi aktivitami, cieľom ktorých je vtáctvo a zvýšenie informovanosti verejnosti o tejto problematike.
Osobitnou skupinou, ktorá je cieľom nelegálnych aktivít u nás, sú dravé vtáky. Nelegálne aktivity sa stali limitujúcim faktorom priaznivého stavu populácií orla kráľovského, sokola rároha, haje červenej, orliaka morského a v minulosti aj sokola sťahovavého. Tieto druhy prežívajú len vďaka intenzívnemu stráženiu hniezd a kontinuálnej podpore ich hniezdnych a potravných možností.
Jednou z najzávažnejších príčin mortality dravých vtákov v Európe sú otravy, ktoré predstavujú až ca 72 % prípadov vtáčej kriminality.
V období rokov 2016-2021 evidujeme na Slovensku 74 prípadov vtáčej kriminality v extraviláne miest a obcí. Do prehľadu sú zahrnuté potvrdené prípady (napr. výsledkami laboratórnych analýz, RTG,...) a tiež aj tie prípady, kde existuje dôvodné podozrenie v súvislosti v vtáčou kriminalitou. Najčastejšou formou vtáčej kriminality boli nelegálne otravy (48 prípadov - 27 potvrdených prípadov, 21 podozrení), nasledovali strelné poranenia brokovými a guľovými zbraňami (16 prípadov - 12 potvrdených prípadov, 4 podozrenia), pasce (5 prípadov sklápacích čeľusťových pascí a živolovných pascí) a nelegálna držba (1 prípad). Tiež sme zaznamenali 4 prípady podozrivých úhynov (napr. uhynutý jastrab lesný v blízkosti živolovnej pasce so živou návnadou). Z dravcov, sa obeťou stalo až 164 jedincov z 13 druhov. Najviac postihnutým druhom bol myšiak hôrny (96 jedincov), nasledoval orliak morský (19), kaňa močiarna (14), haja červená (8) a orol kráľovský (8). Z kategórie „iné vtáky“ bol v prípadoch najčastejšie zaznamenaný krkavec čierny (12 jedincov) a havran poľný (12 jedincov). Z cicavcov boli najčastejšie zaznamenané úhyny zajacov poľných (17 jedincov) a líšok hrdzavých (15).
V rámci projektu boli na Slovensku vycvičené prvé dva policajné psy za účelom hľadania otrávených návnad a živočíchov – fenka stredného bradáča Xara a nemecký ovčiak Nero. Patria medzi jedny z mála takýchto psov v rámci celej Európy, ktoré pôsobia priamo v polícii.
Psy dokážu vyhľadávať otrávené návnady, ale aj samotný karbofurán, chemickú látku, ktorá je napriek dlhoročnému zákazu používania aj držby, hojne využívaná na nelegálne trávenie živočíchov. Svojmu psovodovi signalizujú nález štekotom, keďže sa chemickej látky nemôžu dotknúť. Obaja sú nasadzovaní v rámci prevencie do lokalít, v ktorých hrozí otrava dravcov s cieľom vystopovania otrávených návnad. Zúčastňujú sa aj prieskumu terénu „ na mieste činu“, teda na lokalitách, kde sa našli uhynuté jedince. V neposlednom rade sa využívajú na prehliadky domov, pozemkov a iných priestorov, kde sú indície o prítomnosti chemických látok. V spolupráci s policajnými psovodmi bolo v rámci projektu vykonaných viac než 80 preventívnych terénnych kontrol.
V rámci projektu sa tiež realizovalo 20 školení, ktoré boli zamerané na zlepšenie postupov vyšetrovania a dokumentovania miesta činu v prípade otráv (aj iných nelegálnych aktivít). Školenia pozostávali z teoretickej aj praktickej časti. Toto bolo doplnené vysvetlením potrebných bezpečnostných opatrení, ktoré je potrebné vykonať pri odhaľovaní prípadov otravy, vzhľadom na možné negatívne účinky rôznych chemických látok na ľudské zdravie.
Celkový počet účastníkov: 667 vrátane lektorov a projektového tímu. Medzi účastníkmi bolo 340 policajtov, 50 prokurátorov, 59 zamestnancov Štátnej ochrany prírody, 46 zamestnancov okresných úradov a 28 veterinárnych lekárov.
Východoslovenská distribučná, a.s. pretvára v rámci projektu PannonEagle Life na 11 lokalitách lesné prieseky, ktoré vznikli z dôvodu trasovania 110 kV elektrických vedení, na miesta ekologicky hodnotnejšie a biotopovo rozmanitejšie. Ide o pilotné aktivity, ktoré sa na Slovensku realizujú po prvýkrát. Konvenčný manažment lesných priesekov (výrub stromov a kríkov, frézovanie) je nákladný, vyžaduje pravidelné zásahy a výsledkom sú biotopy s nízkou biodiverzitou. Cieľom integrovaného manažmentu, v ktorom sa uplatňujú environmentálne vhodné a nákladovo efektívne metódy, je podpora vhodných stabilných nízkych porastov, vrátane lesných okrajov, ktoré zabránia invázii vysokých druhov stromov. Pestrá mozaika biotopov zabezpečí vhodné podmienky pre opeľovače a ďalší hmyz, vtáctvo aj cicavce, ktoré sú potravou pre dravce. Z opatrení profituje i poľovná zver.
Efektívnosť projektových aktivít sa hodnotí na základe údajov získavaných z monitoringu. Doterajšie dáta potvrdzujú mierne rastúci trend veľkosti populácií orla kráľovského ( 75 – 85 hn. párov) aj sokola rároha (35 – 52 hn. párov) na Slovensku.
