Cenu Ludmily Sedlárovej-Rabanovej za rok 2023 získal Daniel Jablonski
V ôsmom ročníku Ceny Ludmily Sedlárovej-Rabanovej za výnimočnú publikáciu v biologických vedách sa stal laureátom (a držiteľom finančnej odmeny 2000 EUR) Mgr. Daniel Jablonski, PhD. z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PriF UK), za prácu uverejnenú v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA. Cenu si prevzal 11. decembra 2023 v posluchárni CH1-2 PriF UK na slávnostnom ceremoniáli, ktorý sa uskutočnil pod záštitou dekana fakulty prof. Petra Fedora a pred takmer stovkou hostí vrátane sponzora Ceny LSR Ing. Viliama Sedlára. Daniel Jablonski spolu so svojimi spoluautormi z oblasti molekulárnej taxonómie navrhli inovatívny, štandardizovaný prístup určovania druhov a poddruhov, predovšetkým živočíchov. Nový prístup vychádza z genomickej fylogeografie a z poznatkov, ako mnohé druhy v prírode vznikajú. Populácie sa počas procesu vzniku druhov izolujú geografickými či ekologickými bariérami a vyvinú sa do samostatných línií. Keď sa tieto línie opäť náhodne stretnú, snažia sa reprodukovať. Časom nahromadená odlišnosť v DNA spôsobí ich čiastočnú nekompatibilitu. Autori si všimli, že sesterské evolučné línie s odhadmi divergencie pred 3, 4 a viac miliónmi rokov hybridizujú menej ako mladšie línie. Druhy preto predstavujú populácie s limitujúcou mierou výmeny genetickej informácie, čo môže byť teoreticky využité ako jedno z kritérií, či konkrétne línie zodpovedajú druhom, alebo nie. V štúdii preto navrhujú, aby sa geneticky unikátne, ale evolučne mladšie a reprodukčne stále kompatibilné línie opisovali ako poddruhy. Tak im možno udeliť vedecké meno, študovať ich evolučnú históriu, zaradiť na červené zoznamy a chrániť. Nový návrh preto môže odpovedať na potreby ochrany evolučne jedinečných, i keď reprodukčne kompatibilných populácií bez toho, aby došlo k umelému navýšeniu počtu druhov. Tieto línie, ktoré sú navyše často endemické a hrajú v evolúcii druhu obrovskú rolu, špeciálne chránené nebývajú. Predmetná štúdia tak môže mať výrazný vplyv na hodnotenie biodiverzity bez potreby zvyšovania počtu druhov, čo povedie k efektívnejšej ochrane na základe poznatkov z evolučnej histórie populácií. Okrem tejto práce bol dr. Jablonski v roku 2023 autorom ďalších 8 publikácií v renomovaných zahraničných časopisoch, čo podčiarkuje jeho výnimočnú vedeckú produktivitu.
Okrem hlavnej Ceny komisia udelila aj Špeciálnu cenu pre mladého vedeckého pracovníka Mgr. Askara Gafurova, PhD. z Katedry informatiky, Fakulty matematiky, fyziky a informatiky za prácu uverejnenú v časopise BMC Bioinformatics. V tejto publikácii so svojimi spoluautormi vyvinuli bioinformatický nástroj VirPool určený a odhadovanie zastúpenia jednotlivých variantov virusu SARS-CoV-2 v zmesných vzorkách, ktoré môžu pochádzať napríklad z monitorovania odpadových vôd. Počas pandémie COVID-19 sa analýza odpadových vôd dostala do popredia ako sľubná metóda na monitorovanie prítomnosti vírusu v určitej oblasti a pokiaľ sa prepojí aj so sekvenovaním, je možné ju použiť aj na kvantifikáciu zastúpenia jednotlivých variantov.
Okrem laureáta hlavnej a špeciálnej ceny si prevzali čestné uznanie aj traja finalisti: Mgr. Andrea Vetráková (Ústav molekulárnej biológie SAV) za prácu popisujúcu využitie spór baktérií Bacillus subtilis na prípravu na prípravu orálnych vakcín; Mgr. Dominik Šťastný (Centrum biovied SAV) za publikáciu o molekulárnych nástrojoch vnútrobunkového transportu sterolov a MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD. (Neuroimunologický ústav SAV) za článok o význame mitofágie (recyklácie mitochondrií) v etiológii Parkinsonovej choroby.
Ako každoročne boli udelené aj štipendiá LSR. Ich držiteľkami sa v roku 2023 stali Mgr. Diana Mjartinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (úpríspevok na konferenciu Neuroscience 2024 v Chicagu, USA), Mgr. Viktória Fabianová z Katedry biochémie PriF UK (príspevok na zahraničný študijný pobyt na Univerzite v Zürichu) a Mgr. Sofia Virágová z Katedry genetiky PriF UK (EMBO workshop Scientific integrity: How to publish reproducible results).
Od roku 2016, keď bola Cena LSR udelená po prvý krát, sa jej vyhlasovanie stalo už tradičným a veľmi príjemným spestrením hektického konca roka. Akcia organizovaná občianskym združením Natura a Katedrami genetiky a biochémie PriF UK totiž umožňuje nielen spoločne sa potešiť z úspechov prírodovedcov pracujúcich na slovenských inštitúciách, ale aj neformálne podiskutovať o aktuálnych otázkach spojených s akademickým prostredím. Preto sa už teraz tešíme na návrhy na Ceny i žiadosti o štipendiá LSR v roku 2024.
Ľubomír Tomáška, email: lubomir.tomaskauniba.sk
Katedra genetiky PriF UK