Z pracovne dekana 2020

prof. RNDr. Peter Fedor, PhD.  dekan fakulty

Legislatíva - smernice dekana

Z pracovne dekana 2021

Milé kolegyne, vážení kolegovia, milí doktorandi a študenti

pozoroval som nedávno hodinu chémie, ktorú môj syn absolvoval v rámci ex offo online gymnaziálneho štúdia. Prostredníctvom (vraj demonštračného) experimentu sledovali virtuálne pedagógom usmerňovanú chemickú reakciu a mali si pozorovanie zapísať. Podstatný zápach výsledného produktu radšej vynechali, chápal som. Ale keď z dôvodu horšieho signálu učiteľ vypol aj kameru, synov protokol nakoniec obsahoval len poznámku, že podľa zvuku niečo buchlo. Vtedy som si uvedomil, kam sa tento rok to naše prírodovedné vzdelávanie vlastne dostalo...

Ešte niekedy v januári tohto roku som sa tradične oháňal slovami, že žijeme v prazvláštnej dobe s prazvláštnym rebríčkom hodnôt, ktoré ako spoločnosť (a osobitne mladšia generácia študentov) vyznávame a na ktorého dne leží učupene úcta ku kvalitnému vzdelaniu. Moja večná skepsa. Ale pred 12. februárom (kedy sa oficiálne objavilo pomenovanie COVID 19) som ani v tom najhlbšom sne netušil, akí vzácni a nepostrádateľní môžu byť pre nás naši študenti. Tých pár následujúcich mesiacov zdigitalizovalo aj nás samých, matrixovo sme sa aj my učitelia zmenili na MS Teams linky, virtuálne sa premiestňujeme medzi MS teamami (zámerne radšej vzhľadom na stav financovania vysokého školstva nepíšem z kanála do kanála), virtuálne učíme, virtuálne skúšame. Nevieme, komu vlastne prednášame, ako vyzerajú, aký majú reálny hlas. Nuž ak nás táto corona doba naučila niečomu, je to láska nás pedagógov k našim poslucháčom a úcta poslucháčov k nám pedagógom. Nikdy sme si tak vzájomne nechýbali a pre jedinú prezenčnú prednášku v našich aulách by sme odpustili akúkoľvek nevedomosť študenta či pokojne aj 15 minútové meškanie učiteľa.  Teda aj ten COVID má svoje pozitíva, veď akademickú obec stmeľuje. Nechápte ma, prosím, že by mi tento stav vyhovoval. Je strašný, absurdný, prvýkrát som (hoci s úsmevom) odporučil vedúcim katedier v MS Teams usporiadať online dokonca aj vianočnú kapustnicu. Ešte šťastie, že tie nové ACCORDovské výťahy nie sú len virtuálne a hmatateľne dokazujú, že projekt napreduje v úspešnej rekonštrukcii našej budovy.

Som si istý, že keď táto doba (verím) o pár týždňov a mesiacov prehrmí a my sa konečne odlogujeme z virtuálnej podoby, nechá nám všetkým vďačnosť za každý moment s našimi študentami. A im so svojimi pedagógmi. Toto želanie osobitne platí pre svet prírodovedného vzdelávania, ktorého úspech je od svojej podstaty postavený na fyzickej a prezenčnej komunikácii v laboratóriu alebo v teréne.

Milé kolegyne a kolegovia, milí doktorandi a študenti, aspoň na sviatky sa prosím zhmotnite. Pokúste sa v kruhu najbližších na moment zabudnúť na súčasný svet, oddýchnuť si od neho, pretože je psychicky ešte náročnejší ako ten predtým. Zaželajte si pod stromček normálny akademický život, pokojne aj s občasnými neduhmi a pochybeniami, nad ktorými sme sa pred rokom len rozhorčovali. Táto doba nás naučila vyššej tolerancii a úcte k fyzickej komunikácii jedného s druhým. Teda verím, že sme ju ešte nezabudli. V každom prípade Vám všetkým úprimne ďakujem, že ste tento rok zvládli tak skvele, že ste sa všetci pokúšali čo najviac prispievať k pokoju a porozumeniu na fakulte aj napriek špecifickej situácii. Naozaj ďakujem. Teším sa na Vás všetkých v novom roku, teším sa, že sa fyzicky stretneme.

S úctou, peterfedor

Jubilejný 5. ročník súťaže o Cenu a Štipendium dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej (ďalej LSR) (http://www.naturaoz.org/LSR.html), v ktorom bolo vďaka finančnej podpore Ing. Viliama Sedlára rozdelených spolu 5000 EUR, bol doteraz najbohatší na žiadosti o štipendiá i nominácie na Cenu LSR. Ako uvádza prof. Ľ. Tomáška z Katedry genetiky PriF UK, v kategórií štipendií mohli mladí uchádzači do 35 rokov prvý krát žiadať nielen o podporu zahraničného študijného pobytu, ale aj finančnú pomoc pre krytie nákladov spojených s účasťou na zahraničnej konferencii. Komisia sa rozhodla podporiť žiadosť dr. Stanislava Kyzeka z Katedry genetiky PriF UK (účasť na konferencii EUROTOX Congress 2021 v Kodani, Mgr. Alexandry Piteľovej z Centra biovied SAV (študijný pobyt na Katedre bunkovej biológie Univerzity Karlovej a Mgr. Lucie Mihalovičovej z Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK (študijný pobyt na INSERM, Montpellier). 

Ako uviedol prof. Peter Fedor, dekan PriF UK v rámci svojej úvodnej reči pri slávnostnom odovzdávaní ocenení 15. decembra 2020, cena a štipendium dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej sa už akosi tradične stali milým a prestížnym predvianočným hrozienkom nášho prírodovedného akademického života, čo je iste reflexiou jej excelentnej koncepcie a jasného zamerania na cieľovú intelektuálnu obec. Možno ju už považovať za celkom prirodzenú súčasť fakultného harmonogramu. Vďaka patrí v týchto súvislostiach najmä jej organizátorom, osobitne prof. Ľ. Tomáškovi z Katedry genetiky PriF UK. 

Z takmer desiatky nominácií (nominované práce sú v zozname literatúry), ktoré boli poslané do súťaže za laureáta Ceny za rok 2020 bol vybratý RNDr. Imricha Barák, DrSc. z Ústavu molekulárnej biológie SAV za prácu uverejnenú v Nature Communications, na ktorej bol laureát korešpondujúcim autorom. Práca medzinárodného kolektívu autorov (Pospíšil a kol., 2020), na vedení ktorého sa laureát podieľal, vniesla nový pohľad na úlohu tzv. bakteriálnych nanotrubíc (angl. nanotubes). Autori ukázali, že tieto štruktúry predstavujú fenomén post mortem a na rozdiel od interpretácií publikovaných v predchádzajúcich štúdiách nezohrávajú významnú úlohu v medzibunkovej komunikácii. Význam práce je podčiarknutý aj kvalitou časopisu, ktorý patrí do databázy Nature Index. 

Okrem hlavnej Ceny sa komisia rozhodla využiť možnosť udeliť aj Špeciálnu cenu pre mladého vedeckého pracovníka, ktorú získala dr. Ivana Kajanová z Biomedicínskeho centra SAV za prvoautorskú publikáciu uverejnenú v British Journal of Cancer, v ktorej spolu so svojimi spoluautormi ukázala, že bunkovo-viazaná karbonická anhydráza CAIX podporuje prometastatický fenotyp nádorových buniek a uvoľňovanie jej ektodomény do extracelulárneho prostredia predstavuje negatívny kontrolný mechanizmus (Kajanová a kol., 2020). 

Nominované i ocenené práce ilustrujú, že kvalitný výskum sa dá robiť aj na slovenských inštitúciách a aj v tak zložitom období, ako je prebiehajúca pandémia u nás vznikajú veľmi cenné publikácie.

Niekoľko posledných rokov sme zvykli zdôrazňovať, že žijeme v prazvláštnej dobe, narážajúc na rebríček hodnôt, ktorý ako spoločnosť vyznávame, osobitne naša mladšia generácia – naši študenti. Pravda v tom čase sme ešte netušili, ako veľmi nám študenti môžu chýbať a že čoskoro príde doba, ktorá tú prazvláštnu svojou absurditou ešte predbehne. Či chceme, alebo nechceme, i nás akoby naskenovali a zdigitalizovali. Stali sme sa súčasťou virtuálneho priestoru, komunikujeme virtuálne, učíme i skúšame virtuálne. Aké šťastie, že aspoň ten ACCORD je reálny a že sa čisto nových výťahov možno aj reálne dotknúť, resp. nás odvezú ďalej ako len z jednej teamsovej skupiny do druhej.  

Takýchto prezenčných udalostí máme dnes veľmi málo, aj preto sme 15. decembra 2020 otvorili šampanské. Je prvou hmatateľnou vďakou (nielen ikonkou), že ACCORD napreduje, pomaly ale iste prináša transformáciu starej budovy na modernejšiu inštitúciu. Rekonštrukcia výťahov prebieha od 21. septembra a dnes je dodaných 9 výťahových strojov a kabín. A keď sa tá prazvláštna koronadoba skončí, a ľudia sa odlogujú zo svojich účtov, uvidia, čo všetko sa zatiaľ zrenovovalo a že akademická práca v reálnych (nie online) podmienkach je obzvášť pre prírodovedcov to jediné naozaj možné. 

Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave dostala iste do svojho vienka talent a excelentnosť. Špičkoví pedagógovia zanechajú na svojich študentoch trvalú stopu kvality. Tak tomu bolo aj pri odovzdávaní Ceny Slovnaftu na najlepšiu diplomovú prácu. Jej laureátom sa stal Mgr. Patrik Čermák, absolvent environmentálnej ekológie na Katedre environmentálnej ekológie PriF UK, ktorý svoju diplomovú prácu o biolúhovaní banského odpadu vypracoval pod kuratelou dr. Slavomíra Čerňanského.

K fotke laureát ceny Mgr. Patrik Čermák a prof. Peter Fedor, dekan PriF UK

Milé kolegyne, vážení kolegovia, 

na mnohých akademických fórach je naša fakulta často pýchou slovenského prírodovedného výskumu, pretaveného okrem iného aj do prestížnych publikácií. Podčiarkujem osobitne výraz „prestížne publikácie“, pretože práve prostredníctvom nich sa často líšime od iných vysokých škôl, ktoré nás v niektorých menej bonitných kategóriách EPC dokážu kvantitatívne aj prevalcovať. Ale kvalita na výskumnej univerzite vždy dominuje nad kvantitou. Možno aj z tohto dôvodu sme tento rok na základe návrhov vedúcich katedier aspoň symbolicky prostredníctvom istej finančnej odmeny ocenili niektoré publikácie s výrazným potenciálom prispieť k dobrému renomé našej fakulty. Osobitne vzdávame hold publikáciám v Nature a Science, ale aj mnohým ďalším s „prestížnou adresou“(napr. Nature Index).  

Štúdia dr. Andreja Čerňanského (Katedra ekológie) v Science o fosílnej skupine obojživelníkov Albanerpetontidae je jednou z nich. Juan Daza zo Sam Houston University v Texase spolu so svojím tímom, do ktorého patrí Andrej Čerňanský, sa venujú výskumu nálezov plazov a obojživelníkov z Barmských jantárov, ktorých vek je 99 mil. rokov. Práca prináša ucelené a najmä veľmi prekvapivé dáta o tejto skupine a ich spôsobe života ako i o konvergentnej evolúcii a ekologických nikách. Ďalšia práca autora v Scientific Reports dokazuje, že pôvod chameleónov je viazaný skôr na kontinentálnu Afriku ako doteraz petraktovaný Madagaskar. Dr. David Jandzík (Katedra zoológie) sa v časopise Nature venuje rozlíšeniu funkcie signalizačnej dráhy medzi dvomi hlavnými evolučnými vetvami stavovcov – čeľustnatcami a bezčeľustnatcami. Fundamentálnym zistením je, že jednotlivé proteíny signalizačnej dráhy vznikali v postupných krokoch. Postupne sa potom špecializovali na jednotlivé funkcie a ich evolúcia prebehla nezávisle u hlavných evolučných skupín stavovcov. Ich špecializácia sa odrazila v rôznych tvaroch a telesných formách stavovcov. Evolučných aspektov sa v Earth-Science Reviews dotýka štúdia dr. Matúša Hyžného (Katedra geológie a paleontológie), ktorá predstavuje analýzu najkompletnejšieho datasetu zachovaných svalov a svalových odtlačkov u fosilizovaných rakovcov (Malacostraca). Rieši tafonomické aspekty zachovania svalovej hmoty a jej identifikáciu vo fosílnom zázname. Predstavuje najucelenejšiu sumarizáciu doterajších poznatkov o svaloch u fosílnych rakovcov, vrátane metodológie štúdia a typológie zachovania. 

Excelentné sú aj ďalšie práce publikované našimi kolegami. Dr. Katarína Juriková spolu s ďalšími spoluautormi z Katedry genetiky (dr. Katarína Procházková, prof. Ľubomír Tomáška) a Katedry biochémie (prof. Jozef Nosek) publikovali v periodiku Journal of Biological Chemistry (Nature index) zaujímavé výsledky, ktoré prinášajú nový pohľad na jeden z mechanizmov udržiavania stability koncov chromozómov (telomér) u kvasiniek Saccharomyces cerevisiae s implikáciami aj pre ľudské bunky. Kombináciou molekulárno-biologických, biochemických, bunkovo-biologických a biofyzikálnych metód práca ukazuje, že kinetika skladania jednovláknovej telomerickej DNA do nekanonických sekundárnych štruktúr je závislá od dĺžky reťazca, ktorá sa mení v závislosti of štádia bunkového cyklu. Zároveň práca ukázala, že rôzna kinetika skladania rôzne dlhých telomerických oligonukleotidov vedie k zmenám vo väzbe telomerického proteínu Cdc13 a tak ovplyvňuje udržiavanie telomér počas bunkového cyklu. Doc. Jana Korduláková a doc. Katarína Mikušová (Katedra biochémie) spolu s doktorandkou Monikou Záhorszkou zúročili spoluprácu s University of Cambridge v rámci popisu designu nových inhibítorov klasického antituberkulotického cieľa, enzýmu InhA inovatívnym prístupom založenom na ich výstavbe  pomocou spájania fragmentov molekúl. Príspevok našich autoriek zahŕňa testovanie účinkov týchto inhibítorov na patogénnom kmeni Mycobacterium tuberculosis H37Rv a ukazuje, že očakávaný efekt nie je prítomný.  

 V ďalších 2 časopisoch v rámci Nature index (Angewandte Chemie – international edition a Inorganic Chemistry) vydal tento rok svoje práce dr. Peter Hrobárik (Katedra anorganickej chémie). V oblasti chémie je pozoruhodná aj štúdia dr. Mareka Cigáňa a dr. Juraja Fila (Katedra organickej chémie) publikovaná v časopise Angewandte Chemie International Edition (Nature Index) o príprave série extrémne rýchlych neiónových molekulových fotoprepínačov (vypínačov), ktoré vykazovali super rýchle vypínanie v rádoch milisekúnd až po jednotky nanosekúnd. Molekulárne fotoprepínače sú molekuly, v ktorých môžeme svetlom vyvolať vratnú zmenu štruktúry a sú zaujímavé kvôli najrôznejším aplikáciám ovládaným svetlom, od elektroniky až po genetiku. Výsledky výskumu tak ponúkajú široké možnosti využitia týchto zlúčenín pri príprave moderných “smart” materiálov a súčiastok určených napríklad k spracovaniu optických dát v reálnom čase. Publikácia je akcentovaná aj na zadnej obálke tohto časopisu. Rovnako významný je článok Ing. Michala Májeka (Katedra organickej chémie) za prácu v prestížnom periodiku Organic Letters   (Nature Index), ktorá pojednáva o syntéze pyrazolov vychádzajúcej z diazóniových solí, pričom molekula dusíka z diazóniovej soli sa zabuduje do novej molekuly napriek tomu, že reakcia prebieha cez radikálové intermediáty. To je veľmi nezvyčajné, keďže v takýchto podmienkach diazóniové soli obvykle dusík nevratne strácajú. K prednostiam novej reakcie patrí jej veľmi rýchly priebeh (20 min) za pomoci fotokatalýzy viditeľným svetlom – obnoviteľným zdrojom energie. Mechanizmus reakcie bol vyriešený kombináciou kvantovo-chemických výpočtov a fyzikálno-chemických meraní. O práci dr. Lukáš F. Pašteku (Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie) o elektrónovej afinite astátu v časopise Nature Communication (a rovnako aj štúdiu v J. Am. Chem. Soc. - Nature index) sme už na stránkach fakulty informovali. 

Z početných prác našich kolegov spomeniem hádam aj štúdiu prof. Edgara Hillera (Katedra geochémie) publikovanú v prestížnom časopise Environmental Geochemistry and Health (Q1), ktorá hodnotí kontamináciu pôd detských ihrísk Bratislavy potenciálne toxickými prvkami a ukazuje, že pre stanovenie zdravotného rizika pôd pre deti je dôležité brať do úvahy veľkosť pôdnych častíc a rozpustný podiel potenciálne toxických prvkov v simulovaných fyziologických roztokoch. Doc. Jana Ščevková (Katedra botaniky) spracovala v štúdii v Science of the Total Environment údaje z 27 aerobiologických staníc v rámci Európy a zadefinovala časové a priestorové variácie vysokých koncentrácií peľu invázneho druhu Ambrosia artemisiifolia na vybraných lokalitách v Poľsku, vytvorením modelov pre transport peľu zo vzdialených zdrojov. Z výsledkov vyplýva, že výskyt vysokých koncentrácií peľu v ovzduší a s tým súvisiaci nárast alergénneho potenciálu ovzdušia poľských miest v druhej polovici vegetačného obdobia súvisí so vzdušnými masami, ktoré prichádzajú do krajiny z prevládajúcich južných smerov, zo Slovenska a z Českej republiky. Dr. Božena Šerá (Katedra krajinnej ekológie) riešila vo svojej štúdii v Annals of Botany funkčnú závislosť medzi produkciou semien, veľkosťou rastliny, schopnosti kompetície a hmotnosťou semien vyšších rastlín. 

A len tak pre zaujímavosť, hoci kvantita je až sekundárna. Doc. Martinovi Uríkovi (Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov)  vyšlo v roku 2020 12 Q1 publikácií. 

Nuž nech teda v tejto online dobe vieme o sebe navzájom trošku viac. Ďakujem Vám všetkým, ktorí budujete excelentné renomé našej fakulty. 

S vďakou a úctou, Peter Fedor

v rámci 80. jubilea našej fakulty nás síce pandemická situácia prinútila niektoré zo sprievodných podujatí presunúť na jar budúceho roka, nie však všetky. Dovolím si upriamiť Vašu pozornosť na odborné sympózium "Viac ako sto rokov" o histórii prírodovedného vzdelávania na území dnešného Slovenska s osobitným zreteľom na zaujímavosti prvých rokov existencie PriF UK krátko po vojne. Väčšina archívnych materiálov sa síce nenávratne stratila, no podarilo sa nám získať mnohé cenné materiály, ktoré starostlivo ukladáme do zbierkových fondov. Prednášať budú viacerí naši kolegovia, ale rovnako aj profesionálni historici (vrátane zahraničných), aby sme sa tak dozvedeli, na akých slávnych tradíciách sa Prírodovedecká fakulta UK vlastne etablovala.  V stredu 23. septembra 2020 prebehne toto sympózium v priestoroch CPS+ podľa programu:

https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/fakulta/2020/Program_kolokvium_PriF_UK.pdf

Dodržanie protipandemických opatrení výrazne limituje počet divákov, preto sme pre Vás pripravili odkaz, prostredníctvom ktorého sa vo svojom počítači priamo napojíte na podujatie. Stačí kliknúť:

https://teams.microsoft.com/l/meetup-join/19%3a8a8ec0567d05477498b850c744b0f719%40thread.tacv2/1600678091043?context=%7b%22Tid%22%3a%22ce31478d-6e7a-4ce7-8670-a5b9d51884f9%22%2c%22Oid%22%3a%2270368cce-82cf-4937-a086-f6072982a4a0%22%7d

V strede podujatia prebehne aj slávnostné otvorenie výstavy Per aspera ad astra pred Ch1 - 1 s unikátnymi predmetmi, vrátane inkunábuly (prvotlače z 1490) z čias našej predchodkyne Univerzity Istropolitany, unikátneho Mathiolliho herbáru z konca 16. storočia, vzácneho preparátu holuba sťahovavého, ktorý ako druh vyhynul na Zemi v roku 1914, atď.

Možno je toto jubileum menej o pamätných metáloch, ale o to vzácnejšie sú čriepky našej histórie, ktorých sa môžete takmer priamo dotknúť.

Teším sa na stretnutie s Vami, s úctou, Peter Fedor, dekan PriF UK

Akákoľvek prestížna výskumná fakulta s akýmkoľvek vysokým počtom špičkových vedeckých tímov a akoukoľvek excelentnou infraštruktúrou dokáže plne napredovať len v momente, keď sa skúsenosti jej renomovaných osobností spájajú s talentom a entuziazmom mladých ľudí. Študenti vnášajú na riešenie problémov často nečakané otázky nezahmlené komplikovanosťou riešení. Diskutujú a pochybujú tak, ako by si to skúsení profesori už nedovolili. A keďže dubium est initium sapientiae, teda pochybovanie je základom múdrosti, práca s mladými ľuďmi sa vždy oplatí. Aj z týchto dôvodov posúva naša fakulta už tradične rozsah svojich aktivít až na najmladšiu kohortu zanietených prírodovedcov. Napriek špecifických hygienickým opatreniam prebehol na pôde fakulty (a prvýkrát aj v revitalizovanej Výskumnej stanici Šúr) aj tento rok Týždeň prírody pre tie najmenšie prírodovedné talenty v celom širokom spektre prírodných vied. Iste sú medzi nimi aj naši budúci študenti. Prof. Peter Fedor, dekan PriF UK, odovzdal v piatok 21. augusta 2020 všetkým účastníkom dekréty úspešného absolvovania tábora a vyjadril želanie, že sa k nám mnohí z nich zavítajú aj budúci rok. Osobitná vďaka patrí v tomto zmysle dr. Michaele Dörnhöferovej za dôkladnú prípravu celej akcie.

Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave patrí nesporne k tým najprestížnejším vedecko-pedagogickým inštitúciám na Slovensku. Koncentruje v sebe významný intelektuálny potenciál, inovatívnosť a originalitu. Ale inštitúcia dokáže stáť na pevných nohách nielen vďaka svojim nosným a renomovaným pedagógom a vedeckým pracovníkom. Obzvlášť v prípade našej nie práve utešenej budovy tvorí nenahraditeľnú ingredienciu aj oddelenie prevádzky, ktoré robí všetko pre to, aby múry a strechy vydržali aspoň do generálnej rekonštrukcie v rámci projektu ACCORD. Je zbytočné kontemplovať nad otázkou, ktorí zamestnanci fakulty sú naozaj najdôležitejší. Azda špičkoví emeritní profesori? Talentovaní študenti? Vrátnici? Vedenie? Je celkom isté, že strádanie ktorýchkoľvek z nich pocítia aj tí ostatní.

V intenciách aktuálneho predpisu o oceneniach PriF UK, schválilo jej Vedenie návrh udeliť čestné uznanie pánovi Vladimírovi Grachovi, pracovníkovi oddelenia prevádzky, ktorý sa počas svojho nenápadného a skromného pôsobenia s nezabudnuteľným imidžom stal do istej miery dôležitou súčasťou našej prevádzky ako človek, ktorý rád a neodkladne pomáha pri všetkých manuálnych prácach. Celkom iste si čestné uznanie nás skôr akademických zamestnancov zaslúži. Ocenenie prevzal pán Grach na zasadnutí Vedenia PriF UK dňa 12. mája 2020.

1.máj 2020 pôsobil pre mnohých z nás skôr oddychovo. V skorých ranných hodinách však spôsobil nemálo stresu našim vrátnikom pánovi Peťkovi a pánovi Pardubskému, ktorí pri pravidelnej obchôdzke spozorovali v areáli komunitnej záhrady požiar. Vďaka naozaj promptnému zásahu, asistencii pána Brankoviča a Ing. Púčikovej a neskôr práci privolaných hasičov bol požiar zlikvidovaný. Príčina nie je úplne objasnená, ale vysoko pravdepodobne súvisí s nepozornosťou nepozvaných návštevníkov altánku.

Dekan fakulty udelil v tejto súvislosti dňa 12. mája 2020 na zasadnutí Vedenia PriF UK pochvalu všetkým spomínaným aktérom, ktorým sa podarilo minimalizovať naozaj potenciálne vážne riziká v momente, keď sa požiar dostal až do bezprostrednej blízkosti budovy.

Milá akademická obec, milé kolegyne, kolegovia, doktorandi a študenti,

dovoľte krátku citáciu z archívnych dokumentov UK (aj práce Štulrajterovej, 2017) o dianí na sotva narodenej Prírodovedeckej fakulte v povstaleckom roku 1944 a krátko po ňom:

"Posledný akademický rok existencie Slovenskej republiky prebiehal už len formálne a bol silne narušený vojnovými udalosťami. Úroveň vysokoškolského štúdia utrpela povolávaním vysokoškolákov do mimoriadnej vojenskej služby. Rektor univerzity prof. Valentin nabádal Akademický senát, aby sa napriek ťažkostiam prednášalo a aby sa aspoň formálne urobilo povinnostiam zadosť. Dekan filozofickej fakulty prof. Novák si sťažoval, že ťažko sa dá prednášať, lebo na jednu prednášku prídu štyria poslucháči a na ďalšiu už len traja, aj to celkom iní. Profesorský zbor sa veľmi skepticky vyjadroval i k začiatku letného semestra, napriek tomu, že predpokladali jeho slabú realizáciu, cítili povinnosť ho začať."

Nuž keď sme to zvládli počas bombardovania, zvládneme to i teraz pri aplikácii "biologických zbraní". Áno, veľa aspektov je špecifických, nie je ľahké pre pedagógov v takýchto podmienkach prednášať, ale rovnako študenti majú čo robiť, aby do seba vsiakli všetky informácie. Prosím, zachovajme si náš akademický nadhľad a toleranciu, obzvlášť s ukončovaním záverečných prác, veľkorysosť je esenciálna z oboch strán. O 50 rokov budú títo absolventi rozprávať svojim vnúčatám, že to sú práve oni, ktorí v koronačase robili skúšky. Prežijeme to. Urobme všetko pre to, aby záverečné práce za niečo stáli, upravme ich ciele, koncepciu, ale hlavne nečakajme, že ten spis bude v týchto podmienkach úplne bezchybný. To je postulát tohto mailu pre končiacich študentov a rovnako aj ich pedagógov.  Nejde o znak zníženia našich nárokov, ale odpoveď na mimoriadnu situáciu, ktorá tu naposledy bola niekedy vo vojnovom období.

Optimizmus je nutný nielen pri výučbe, ale rovnako musíme úspešne zvládať aj limitované možnosti pre vedeckú činnosť (aby sme sa v budúcnosti príliš neprepadli na výkone). Ani vedenie fakulty sa veľmi nemôže odpútať od stresu, ktorý mu prinášajú právne ale predovšetkým ekonomické konsekvencie. Neklesli sme stále na platoch, hoci mnohé inštitúcie tak urobili. Usilujeme sa hľadať rezervy inde a zostaviť provizórny rozpočet tak, aby naši zamestnanci pociťovali recesiu naozaj minimálne. Uvidíme, kam sa ten vývoj pohne.

Dovoľte mi zaželať Vám všetkým čo najpokojnejšie veľkonočné sviatky a aspoň krátke vypnutie z tohto stresového obdobia. Tie najväčšie skúšky trpezlivosti a vzájomnej tolerancie sú ešte pred nami.

S úctou, Peter Fedor, dekan fakulty

Milé kolegyne, vážení kolegovia,

mnohí z Vás viete o reálnych nástrahách nového koronavírusu SARS-CoV-2 už na báze svojho profesionálneho zázemia viac ako ja sám. V každom prípade som pána rektora v tejto súvislosti minulý štvrtok poprosil o koordinované aktivity na univerzitnej pôde. V pondelok 2. 3. 2020 zasadne prvýkrát univerzitná pracovná skupina tematicky relevantných fakúlt (lekárske fakulty UK a PriF UK vrátane svojich infektológov a virológov), aby situáciu analyzovala a pravidelne aktualizovala prípadné opatrenia. Kolegovia z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied nám poslali niekoľko zhutnených praktických informácií, ktoré napokon boli aj zverejnené a sú všeobecne platné pri infekčných rizikách:

https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=8723&fbclid=IwAR1FP9GzQ9XK31jkPWYIoa3mRvrGdFEuvQDq-fzArDKMu002XjS1-BSL1CI

Vysoko pravdepodobne Vás v priebehu najbližších dní budem touto formou informovať o aktuálnych podnetoch v súvislosti s novým koronavírusom viackrát. V tomto momente len zdôrazňujem, že nie je nutné podliehať panike, ale rovnako je dôležité uvedomovať si potenciálne riziká. Tie v našich podmienkach nedokážeme nijako absolútne vylúčiť, ale o možnostiach istej redukcie možno hovoriť. Aj v intenciách Vašich zahraničných aktivít, ktoré sa aj v týchto dňoch u viacerých objavujú, na Vás dôrazne apelujem, aby ste v maximálnej možnej miere zredukovali návštevu rizikových oblastí v Európe a Ázii. Píšem o reálnych zahraničných cestách, ktoré evidujeme. Ak ste presvedčení o tom, že zrušenie účasti na konferencii  napr. v Benátkach alebo Číne (a podobných rizikových destináciách) bude viesť k totálnemu a ireverzibilnému  rozpadu Vašej vedeckej kariéry, žiadam Vás, aby ste po návrate strávili 14 dní v karanténe vo svojich domovoch s prácou na doma (alebo s dovolenkou) a neohrozovali  ani v najmenšom Vašich kolegov na fakulte. Môžte tak pokojne pracovať na kvalitných článkoch pre svoju katedru. Ale verím, že tie služobné cesty nie sú tak vážne...

Ďakujem Vám za pochopenie, s úctou, Peter Fedor, dekan fakulty

Bližšie informácie o koronavíruse

ktorá bola dlhé roky dôležitou súčasťou terénnej vedeckovýskumnej činnosti fakulty, zažila v posledných rokoch značný úpadok svojich početných objektov. Nie je nutné zamýšľať sa nad otázkou, aké súvislosti k tomu viedli a prispeli. Našim primárnym cieľom, je devastáciu stanice zastaviť a nájsť jej zmysluplné poslanie, možno na hranici základného výskumu a aplikovaných prírodovedných disciplín. Dňa 10. februára 2020 navštívili tento objekt viacerí členovia Vedenia Univerzity Komenského v Bratislave v sprievode nás prírodovedcov a pod  záštitou rektora UK, prof. JUDr. Mareka Števčeka, PhD. sme načrtli viacero možných platforiem na jeho budúce využitie od oblasti druhovej ochrany (osobitne rehabilitácie ekosozologicky významných druhov) po animoterapiu (osobitne hipotrapiu).

https://fns.uniba.sk/studium/uchadzaci-o-studium/den-otvorenych-dveri/

Tohtoročné podujatie DOD možno hodnotiť, sine ira et studio, ako skutočne vydarené. Kvantitatívne, keďže sme pravdepodobne zaznamenali najvyšší počet prítomných záujemcov o štúdium (cca 500) za posledné roky (mierne vyšší ako minulý rok), no rovnako i kvalitatívne, keďže v mnohých prípadoch nešlo o "hluchonemú" masu, ale o rozhľadených mladých ľudí s jasnou predstavou, prečo chcú študovať práve u nás.

Vo všeobecnosti bola akcia výborná, na chodbách a v učebniach bolo cítiť Váš entuziazmus a ochotu prispieť k propagácii prírodovedného štúdia. Dovoľte mi, milé kolegyne a ctení kolegovia, poďakovať Vám za každý príspevok k dnešnému podujatiu, študenti odchádzali spokojní a iste intenzívne premýšľajúci, ktorý z tej širokej škály programov bude ten pravý. Osobitne by som chcel poďakovať členom Študentskej komory AS (pod vedením Dr. Kondekovej), ktorí k príprave podujatia prispeli absolútne kľúčovým podielom.

DOD 2020 bol akciou, kde fakulta skutočne žila ako jednotný organizmus s jednotným cieľom prilákať talentovaných študentov. Bol to veľmi príjemný pocit. Ešte raz úprimná vďaka, s úctou, Peter Fedor, dekan fakulty

Dňa 22.januára 2020 sa v priestoroch prezentačného centra AMOS konalo stretnutie zamestnancov a vedenia fakulty s predstaviteľmi Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Akciu zorganizovala odborová organizácia pri Prírodovedeckej fakulte UK, pod vedením jej predsedníčky PharmDr. Ivici Sigmundovej, PhD. Na stretnutie prijali pozvanie predseda OZ PŠaV, Ing. Pavol Ondek, podpredseda združenia pre Vysoké školy, doc. Ing. Miroslav Habán, PhD. a právnik odborov, Mgr. Martin Mikluš.

Ing. Ondek informoval prítomných o posledných výsledkoch kolektívneho vyjednávania, hlavne v oblasti navyšovania platov a výhod v platnej Vyššej KZ na roky 2019-2020. Ďalej predstavil Deklaráciu, ktorú zväz zaslal všetkým relevantným politickým subjektom kandidujúcim vo voľbách do NRSR s návrhmi riešenia problémov školstva v nasledujúcom období

Dr. Sigmundová prezentovala Kolektívne zmluvy UK a Prírodovedeckej fakulty a informovala o benefitoch pre zamestnancov nad rámec Zákonníka práce.

Milé kolegyne, vážení kolegovia,

Iste mi nebudete mať za zlé, ak s dnešnou podporou pána rektora začnem odvíjať myšlienky svojho naozaj krátkeho novoročného vstupu na prahu 80tín našej fakulty entuziazmom, ktorý etablovanie našej inštitúcie vždy sprevádzal.  Veď práve začiatkom roku 1940, teda presne pred 80 rokmi, bolo pre etablovanie vznikajúcej Prírodovedeckej fakulty potrebné z Ministerstva školstva a národnej osvety získať "celých" 70 000 slovenských korún. To bol entuziazmus a skromnosť. Dnes pravda nestačí ani 30 miliónová dotácia z projektu ACCORD.  Rok 2020 bude nesporne pre našu fakultu rokom jubilejným, mal by byť celkom určite akademickým laudáciom a kontempláciou, aké dôležité je poslanie prírodovedcov v modernom a excelentnom vysokoškolskom vzdelávaní a apelom na súčasnú spoločnosť, že pri súčasnej štátnej podpore prírodovedného vzdelávania, nás o pár rokov budú musieť operovať politológovia a posúvať hranice ľudského poznania prírody ostane na pleciach absolventov sociálnej práce.

Ale som optimistom. Ak naša alma mater pohladí svoje jediné vojnové dieťa, teda našu fakultu, úprimným rešpektom a pomôže jej formovať v súčasnej spoločnosti lásku ku vzdelaniu, vede ale rovnako aj ku prírodnému a kultúrnemu dedičstvu, je to znak pevnej jednoty univerzitného zväzku.

Prajem Vám, milé kolegyne a vážení kolegovia všetko najlepšie do celého nášho jubilejného roku 2020, veľa akademických snov, akademickej fantázie, ktorá má blízko k akademickej invencii a entuziazmu, že po ACCORDE sa zrazu prebudíme v rozprávkovejšom akademickom prostredí.

[ Fotka1.jpg ]    [ Fotka2.jpg ]