Z pracovne dekana 2022

Poďakovanie pedagógom pri príležitosti Dňa ućiteľov

27.03.2022

Milé kolegyne, vážení kolegovia, drahí pedagógovia, 

hoci to tak trošku intuitívne vychádza priamo z našej alma mater, nebudem sa dnes obracať výlučne na Komenského, s ktorého narodeninami si už tradične pripomíname aj sviatok učiteľov. Iste mnohí viete, že nikdy neodolám pohľadu na slávnu Univerzitu Istropolitanu, ktorá niekedy v druhej polovici 15. storočia zadefinovala naše prírodovedné vzdelávanie nielen prestížou posúvania hraníc poznania sveta prírody, ale najmä ľudskosťou, morálkou a etikou v živote človeka. Možno by ste boli prekvapení, ako ďaleko som teraz od sterilných fráz. Napríklad prof. Regiomontanus, jeden z najslávnejších učiteľov Istropolitany, z ktorého prírodovedného kompendia čerpal aj sám Kolumbus pri svojich objavných cestách, napísal v júli roku 1471 v liste rektorovi Erfurtskej univerzity (uvádzam voľný preklad): 

„Skroťme zápal iných riešiť svoje problémy vojnami, my predsa nechceme zápasiť súbojmi, ale prostredníctvom  kníh. Našimi zbraňami nie sú bodáky a baranidlá, ale prístroje Hipparcha a Ptolemaia“. 

Cítite, aké sú slová našich predchodcov - bratislavských prírodovedných pedagógov aktuálne a nadčasové? I preto Vám v predvečer Dňa učiteľov všetkým čo najúprimnejšie ďakujem, že napriek nepriazni politikov, bizarného rebríčka hodnôt a priorít tejto spoločnosti, pochybovaniu nás samých o nás samých, nedoceneniu a spochybňovaniu ostávate pýchou slovenského intelektu. Keď sa tak nad tým zamyslím, neutkvelo mi z čias 15. storočia v hlave ani jedno zvučné politické meno, pravda učitelia – prírodovedci ako Regiomontanus či Marcin Bylica z Olkusza, prekonávajú stáročia svojim humanistickým odkazom. Prajem Vám, aby ste vydržali toto zvláštne obdobie bez straty entuziazmu, nádeje a prísnej sebareflexie, ktorá nás prírodovedcov drží medzi tými najlepšími. Napokon dôvera našich talentovaných študentov je tým hlavným a nepriestrelným argumentom, že je za nami dobrá práca. 

S úctou, Váš Peter Fedor 

Osobitne pre ukrajinských študentov

24.02.2022

Milí naši ukrajinskí študenti,

myslíme na Vás. Nech Vás naša spoločná Prírodovedecká fakulta pohladí múdrym poznaním, priateľstvom a ľudskosťou, akoby ste boli doma. Žiadny argument neospravedlní vojnové hrôzy. Vaši prírodovedci.

Zimná univerziáda pozná svojich víťazov

V dňoch 7. až 11. februára sa na pôde Univerzity Komenského konalo prestížne športové podujatie Zimná univerziáda a nás teší, že práve Prírodovedecká fakulta bola jedným zo základných organizačných pilierov.

Sme radi, že naša katedra telesnej výchovy na čele s doktorom Martinom Mokošákom po poslednej Zimnej univerziáde v roku 2018 zabojovala a spoločne s ďalšími kolegami priniesla tých najlepších športovcov z radov študentov na našu pôdu.

Celkovo sme videli zápolenia v 12 športoch, pričom dva z nich, ľadový hokej a florbal, otváral dekan PriF UK prof. Peter Fedor. Ten nechýbal ani pri otváracom ceremoniáli celej univerziády po boku významných mien slovenského športu a vysokoškolského prostredia.

Týmto sa chceme poďakovať všetkým zúčastneným športovcom a organizačnému tímu za hladký priebeh podujatia a veľkú reklamu pre Univerzitu Komenského a Prírodovedeckú fakultu.

FOTO: PriF UK

Spojili sme sily s Úradom jadrového dozoru a Právnickou fakultou

Začiatok februára priniesol ďalší významný krok pre skvalitnenie vedecko-výskumnej činnosti na našej fakulte. V zastúpení dekana prof. Petra Fedora Prírodovedecká fakulta podpísala memorandum o spolupráci s Úradom jadrového dozoru SR a Právnickou fakultou UK.      

Predmetom tejto dohody je vzájomná spolupráca zúčastnených strán, a to najmä v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu, a v neposlednom rade sa zameriava aj skúmanie otázok či problémov súvisiacich s činnosťou a pôsobnosťou Úradu jadrového dozoru SR.

Prírodovedecká fakulta sa tak môže tešiť na veľké množstvo benefitov a bezodplatných činností, ktoré dohoda prináša. Takými napríklad sú:

  • konzultácie s odborníkmi Strán dohody
  • umožnenie výskumnej, vývojovej a inej tvorivej činnosti pri spracovaní záverečných prác, vrátane pôsobenia zamestnancov Úradu jadrového dozoru SR ako konzultantov
  • spolupráca na vedeckých projektoch a grantoch
  • umožnenie študentov vykonávať na Úrade jadrového dozoru odbornú prax/stáž
  • účasť odborníkov z Úradu jadrového dozoru na vedeckých a odborných podujatiach a naopak, účasť vedecko-pedagogických zamestnancov PRIF UK na podujatiach ÚJD a iné

Na dosiahnutie čo najlepších výsledkov pri spolupráci na rôznych projektoch a grantoch, každá zo Strán dohody vytvorí profesionálny riešiteľský tím, ktorý konkrétny projekt zastreší.

Veríme, že táto dohoda prinesie množstvo nových možností na tvorivú činnosť a posilní atraktivitu štúdia Prírodovedeckej fakulty UK.

31.01.2022 Významné publikácie za rok 2021

Milé kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni,

napriek pár krátkym minútam môjho novoročného príhovoru, kde v malom priestore odznelo veľa informácií, dovolím si v krátkosti sa touto cestou vrátiť k momentom, na ktoré sme minulý rok v rámci sterilnej online komunikácie (akokoľvek kolegiálna bola) sotva našli chuť a možnosti. A keďže nikto z nás (aspoň tomu verím) nepublikuje výsledky svojej práce primárne ako lov na čo najvyšší IF, no v prvom rade s nadšením posúva hranice ľudského poznania, mali by sme jeden druhého obdivovať nielen scientometricky, ale predovšetkým obsahom svojho diela. Preto mi medzi stovkami zaujímavých publikácií (vrátane dvestovky prvokvartilových článkov) dovoľte dotknúť sa aspoň niektorých najvýznamnejších diel našej fakulty na základe návrhu vedúcich jej pracovísk. Sú len niektoré z mnohých a prezrádzajú veľa o úspechoch a napredovaní našich kolegov.

Špičková veda je už tradične spojená aj s chemickými pracoviskami. Prof. Jampílek (Katedra analytickej chémie) publikoval v periodiku Pharmaceutics štúdiu o nanoformulovaných protizápalových látkach, ktorá bola zaradená medzi 1 % najlepších prác v oblasti farmakológie a toxikológie. Dr. Hrobárik spolu so svojim tímom (Katedra anorganickej chémie) publikoval v prestížnom časopise Organic Letters (Nature Index) efektívny prístup k cenným jod-substituovaným benzotiazolom, pričom okrem samotnej syntézy objavil vznik netradičného substitučného vzoru pri elektrofilnej substitúcii na tomto heteroaromatickom skelete. Autorský kolektív pod vedením dr. Kristíny Plevovej (Katedra organickej chémie) rozpracoval metódu na stereoselektívne spájanie chirálnych ferocénových amínov s heteroaromatickými zlúčeninami. V spolupráci s Karlovou univerzitou bola v periodiku Chemical Communication (IF 6,22) vyvinutá dr. Filom a dr. Cigáňom (Katedra organickej chémie) metóda detekcie nukleotidových liečiv ako je remdesivir (liečivo na COVID-19) prostredníctvom monitorovania intermediátnych cyklických fosfátov.

Cenné výsledky zaznamenali aj naše experimentálno-biologické a biochemické pracoviská. Štúdia pod vedením dr. Frankovského (Katedra genetiky) v periodiku Journal of Biological Chemistry (Nature index) predstavuje komprehenzívny zoznam mitochondriálnych proteínov eukaryotickej bunky, ktoré podliehajú sukcinylácií a úvahy, ako zmena sukcinylácie môže ovplyvniť expresiu génov kódovaných mitochondriálnou DNA. V časopise Nucleic Acids Research (IF 16,9) prezentujú autori viacerých našich pracovísk (vrátane Katedry genetiky a Katedry molekulárnej biológie) výsledky štúdia vzťahu medzi opravnými mechanizmami poškodenia DNA a proteínmi, ktoré sú zúčastnené v regulácii dynamiky chromatínu eukaryotickej bunky. Pod vedením dr. Huszára (Katedra biochémie) objasnil autorský kolektív v periodiku PNAS (Nature index) úlohu ABC transportéra zapojeného do výstavby dôležitej zložky bunkového obalu patogéna, ktorý spôsobuje tuberkulózu V publikácii v časopise Frontiers in Immunology (IF 7,6) poukázal tím doc. Okuliarovej (Katedra živočíšnej fyziológie a ekológie) na imunomechanizmus, ktorým chronodisrupcia narúša prediktívne schopnosti obranných mechanizmov a následne môže vysvetľovať zvýšené zdravotné riziko svetelnej kontaminácie u ľudí. Kolektív pod vedením dr. Vargu (Katedra molekulárnej biológie a Katedry analytickej chémie) ponúka v periodiku Frontiers in Microbiology možnosti zefektívnenia biologickej produkcie prírodných aróm pripravenými oxido-redukčnými systémami založenými na rekombinantných enzýmoch.

Na poli evolučnej biológie a taxonómie dominuje štúdia dr. Andreja Čerňanského (Katedra ekológie), v ktorej v prestížnom časopise Current Biology (IF 10,8) revidoval nesprávny opis dinosaura z kriedového jantáru od autorov z Nature a opísal ho ako nový druh jaštera rodu Oculudentavis. Doc. Vďačný (Katedra zoológie) navrhol revíziu indexu PINA v rámci prepojenia molekulárnej fylogenetiky a ekológie nálevníkov a dr. Jablonský objasnil evolučné aspekty juhobalkánskej endemickej žaby Rana graeca (Biological Journal of the Linnean Society).

Iste aj vedy o Zemi zaznamenali nemálo úspechov. V prestížnom periodiku Earth System Science Data (kategórie Q1 s IF 9.99) predstavili naši gravimetrici (vrátane prof. Pašteku a prof. Bielika z Katedry inžinierskej geológie, hydrogeológie a aplikovanej geofyziky) unikátnu, modernú a prvýkrát homogénnu mapu gravitačných anomálií alpského regiónu. Autorský kolektív pod vedením doc. Bačíka (Katedra miniralógie, petrológie a ložiskovej geológie) predstavil v časopise Lithos podrobnú kryštalochemickú štúdiu berylu z viacerých lokalít na území Namíbie. No a v neposlednom rade aj vedecké a odborné monografické diela či učebnice sú súčasťou akademickej produkcie našej fakulty. Iste by som v týchto súvislostiach poukázal aj na modernú učebnicu sedimentológie z pera doc. Šujana, vynikajúcu monografiu bádenských desaťnožcov doc. Hyžného (Katedra geológie a paleontológie) alebo výpravné dielo o geografii Afriky (doc. Gurňák a kol., Katedra regionálnej geografie a rozvoja regiónov).

 Na prestížne práce bol rok 2021 naozaj bohatý. Štúdia doc. Uríka a dr. Farkaša (Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov) opisuje špecifické mikrobiálne indukované štrukturálne zmeny okrov a ich dôsledky na  uvoľňovanie a biodostupnosť kontaminantov As, Sb a Zn. Katedra botaniky (doc. Ščevková, dr. Dušička) predstavila v časopise PNAS (IF 11,2) vzťahy medzi mierou infekcie vírusom SARS-CoV-2 a koncentráciou peľových zŕn v ovzduší, spolu s vlhkosťou a teplotou vzduchu, hustotou obyvateľstva a lockdownom. Pod vedením doc. Vaculíka (Katedra fyziológie rastlín) vyšla štúdia (Journal of Hazardous Materials s IF 10,5)  objasňujúca význam kyseliny kremičitej na bunkovej úrovni pri znížení negatívneho vplyvu škodlivých koncentrácií niklu. Jedinečný príspevkom k porozumeniu vplyvu pH pôd na účinnosť imobilizácie toxických prvkov, arzénu a antimónu, v antropogénne kontaminovaných pôdach použitím nano-železa a amorfných oxidov mangánu vyšiel v gescii Katedry geochémie pod vedením prof. Hillera (Environmental Pollution s IF 8,1). Cenný je aj príspevok prof. Prokopa (Katedra environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny) k fobickým aspektom vzťahu nigérijského etnika k jedovatým hadom (Science of the Total Environment s IF 7,96). Výrazne aplikovaný potenciál v medicínsko-právnej ale aj kriminalisticky-forenznej oblasti predstavuje štúdia dr. Švábovej (Katedra antropológie) o  populačne špecifických regresných rovniciach na odhad telesných parametrov zo statických a dynamických plantogramov. Práca doc. Falťana a kol. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky) v Remote Sensing prispela k poznaniu dynamiky karpatskej krajiny v súvislosti s veternou turbulenciou a premnožením podkôrneho hmyzu.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, ani zďaleka to nie sú všetky diela z pera našich odborníkov. Žijeme v dobe, keď si sotva nájdeme na ne čas. Tak aspoň mi dovoľte poďakovať Vám všetkým za ne, sú predsa pýchou našej fakulty, univerzity a prírodných vied ako takých.

S úctou, Váš peterfedor

28.01.2022 Rámcový režim letného semestra 2022

Vážená akademická obec PriF UK,

niet pochýb o tom, že pandémia COVID nepovedala v slovenskom akademickom prostredí ešte svoje posledné slovo a je celkom možné, že v najbližších rokoch ho bude aspoň do istej miery ovplyvňovať. Po sérii rokovaní na Krízovom štábe UK, kde vo všeobecnosti (a našťastie) ľahšie prejavy nákazy omikronom predbieha jeho výnimočne vysoká infekčnosť s paralelným nástupom takmer zabudnutej chrípky, je vysoko pravdepodobné očakávať kulmináciu ochorenia v najbližších týždňoch. Nepodlieham katastrofickým scenárom o údajnej hrozbe spomalenia chodu spoločnosti, ale širší rekonvalescenčný výpadok pedagógov a študentov je naozaj možný. Kým Vás pani študijná prodekanka poinformuje o podrobnostiach režimu štúdia v nastupujúcom letnom semestri (čakáme na právnu platformu z Rektorátu UK a odobrenie RÚVZ), dovoľte mi informovať Vás o vysoko pravdepodobne reverznom modeli zo zimného semestra s cieľom podpory čo najkvalitnejšieho prezenčného prírodovedného vzdelávania pri minimalizácii zdravotných rizík pre našich študentov a zamestnancov. Výučba v letnom semestri (14. februára – 13. mája 2022) prebehne tak, že  počas prvých troch týždňov (14. februára – 6. marca 2022) bude z dôvodu zvýšených zdravotných rizík realizovaná dištančná metóda s možným nahustením prednášok (aj v čase plánovaných cvičení) a zvyšok semestra (od 7. marca 2022) prejde vzdelávanie do prezenčnej podoby s výnimkou prednášok nad 50 študentov (naďalej budú prebiehať dištančne). Prirodzene, počas posledných 3 týždňov semestra môžu byť prednášky nahradené nahustenými cvičeniami. Individuálny vstup do laboratórií (na základe dohľadu vedúceho pracoviska) ako aj individuálny terénny výskum (obzvlášť v súvislosti s napredovaním na záverečnej práce) bude povolený (doporučený) počas celého semestra pre študentov 1. a 2. ročníka magisterského štúdia a 3. ročníka bakalárskeho štúdia. Pre doktorandov je fakulta plne otvorená v prezenčnom móde. Ak sa situácia výrazne nezmení (môže sa), prebehne letný semester 2022 v tomto režime. Ďakujem Vám všetkým za disciplinovaný a zodpovedný prístup k ochrane zdravia a k zabezpečovaniu kvalitného prírodovedného vzdelávania.
S úctou, Váš peterfedor