Ekotoxikologické laboratórium

Laboratórium je zamerané na štúdium environmentálnych a ekotoxikologických rizík iónov ťažkých (polo)kovov (As, Cd, Cu, Ni, Pb, Sb, Se, Zn, ...) na fotosyntetizujúce organizmy (riasy, rastliny).

Vedecký kolektív laboratória:

vedúca laboratória:

prof. RNDr. Agáta Fargašová, DrSc. 

vedecká pracovníčka:

doc. RNDr. Marianna Molnárová, PhD.

doktorandky:

Mgr. Pavlína Eliška Šotek (rod. Liščáková)

M.Phil. Ammara Nawaz

Environmentalistika študuje:

- čo sa do prostredia dostáva

- odkiaľ to pochádza

- čo sa s tým deje

- na čo a ako to pôsobí

- aká je odpoveď receptora

- návrh opatrení

Na čo sa v rámci výskumu zameriavame?

Primárnym cieľom laboratória je študovať, do akej miery je skúmaná látka vo vzťahu k organizmu alebo organizmom toxická. Sledujú sa ako samostatné látky, tak aj látky v kombinácii s inými látkami (tzv. interakčné účinky). Najčastejšie sú týmito látkami ťažké kovy v anorganickej, prípadne v organickej forme, ktoré sú dobre rozpustné vo vode. Každý kov, aj esenciálny, je od istej koncentrácie pre fotosyntetizujúce organizmy toxický. My sa zameriavame na tieto toxické účinky iónov (polo)kovov a hľadáme aj interakcie esenciálneho iónu kovu s neesenciálnym (toxickým už v nízkych koncentráciách), aby sa ich vzájomné negatívne účinky znižovali. Ako ukazovatele poškodenia organizmu toxickou látkou sledujeme fyziologické a biochemické ukazovatele. 

- k fyziologickým ukazovateľom patrí sledovanie vplyvu látky na rast organizmu, tvorbu čerstvej biomasy a sušiny, obsahu vody.

- k biochemickým ukazovateľom zaraďujeme sledovanie úrovne fotosyntetických pigmentov a ich vzájomných vzťahov, ukazovateľov oxidačného stresu (lipoperoxidácie - tzv. TBARS produkty, a oxidácie proteínov cez redukované tiolové skupiny), bioakumulácie/biosorpcie kovov vrátane translokačného/transportačného indexu.

Modelovými organizmami, ktoré pri výskume najčastejšie používame, sú sladkovodné riasy (Desmodesmus subspicatus, Chlorella vulgaris, Pseudokirchneriella subcapitata a Scenedesmus quadricauda) a poľnohospodárske plodiny - horčica biela (Sinapis alba L.), kapusta repková (Brassica napus L.), jačmeň siaty (Hordeum vulgare L.) a pšenica letná (Triticum aestivum L.).

Sekundárnym cieľom je sumarizáciou viacerých týchto laboratórnych výstupov odhadnúť riziká spojené s "osudom" toxickej látky (toxikanta) v životnom prostredí.

Okrem laboratórnych štúdií sa zameriavame aj na výskum v antropogénne znečistených oblastiach bývalých baní na Slovensku, kde hodnotíme predovšetkým úroveň bioakumulácie kovov vo fotosyntetizujúcich organizmoch.

Pre koho je výskum určený?

Pre všetkých, ktorí chcú vedieť:

1. Ako antropogénna činnosť ovplyvňuje existenciu všetkého živého, vrátane človeka.

2. Kedy, za akých okolností a ako poškodzujú kontaminanty rôzne druhy organizmov. 

3. Akými parametrami a ako sa dá sledovať nepriaznivý a toxický účinok kontaminantov na autotrofy. 

4. Ako sa dajú organizmy využiť na remediáciu a obnovu prostredia, vrátane samočistenia. 

Čo ponúkame pre študentov?

- snažíme sa vytvoriť také študijné zázemie, ktoré študentom umožní pochopenie učiva a doplnenie vedomostí v celej škále environmentálneho vedného odboru

- umožňujeme im prácu ako v moderných laboratóriách, tak aj v teréne

- pre zvládnutie vyhodnocovania výsledkov sme najnovšie začlenili do výučby aj predmet Seminár z laboratórnych výpočtov.

Fotogaléria

- po kliknutí na náhľad sa fotografia zväčší.