Ekotoxikologické laboratórium
Laboratórium je zamerané na štúdium environmentálnych a ekotoxikologických rizík iónov ťažkých (polo)kovov (As, Cd, Cu, Ni, Pb, Sb, Se, Zn, ...) na fotosyntetizujúce organizmy (riasy, rastliny).
Vedecký kolektív laboratória:
vedúca laboratória:
prof. RNDr. Agáta Fargašová, DrSc.
vedecká pracovníčka:
doc. RNDr. Marianna Molnárová, PhD.
doktorandky:
Mgr. Pavlína Eliška Šotek (rod. Liščáková)
M.Phil. Ammara Nawaz
Environmentalistika študuje:
- čo sa do prostredia dostáva
- odkiaľ to pochádza
- čo sa s tým deje
- na čo a ako to pôsobí
- aká je odpoveď receptora
- návrh opatrení
Na čo sa v rámci výskumu zameriavame?
Primárnym cieľom laboratória je študovať, do akej miery je skúmaná látka vo vzťahu k organizmu alebo organizmom toxická. Sledujú sa ako samostatné látky, tak aj látky v kombinácii s inými látkami (tzv. interakčné účinky). Najčastejšie sú týmito látkami ťažké kovy v anorganickej, prípadne v organickej forme, ktoré sú dobre rozpustné vo vode. Každý kov, aj esenciálny, je od istej koncentrácie pre fotosyntetizujúce organizmy toxický. My sa zameriavame na tieto toxické účinky iónov (polo)kovov a hľadáme aj interakcie esenciálneho iónu kovu s neesenciálnym (toxickým už v nízkych koncentráciách), aby sa ich vzájomné negatívne účinky znižovali. Ako ukazovatele poškodenia organizmu toxickou látkou sledujeme fyziologické a biochemické ukazovatele.
- k fyziologickým ukazovateľom patrí sledovanie vplyvu látky na rast organizmu, tvorbu čerstvej biomasy a sušiny, obsahu vody.
- k biochemickým ukazovateľom zaraďujeme sledovanie úrovne fotosyntetických pigmentov a ich vzájomných vzťahov, ukazovateľov oxidačného stresu (lipoperoxidácie - tzv. TBARS produkty, a oxidácie proteínov cez redukované tiolové skupiny), bioakumulácie/biosorpcie kovov vrátane translokačného/transportačného indexu.
Modelovými organizmami, ktoré pri výskume najčastejšie používame, sú sladkovodné riasy (Desmodesmus subspicatus, Chlorella vulgaris, Pseudokirchneriella subcapitata a Scenedesmus quadricauda) a poľnohospodárske plodiny - horčica biela (Sinapis alba L.), kapusta repková (Brassica napus L.), jačmeň siaty (Hordeum vulgare L.) a pšenica letná (Triticum aestivum L.).
Sekundárnym cieľom je sumarizáciou viacerých týchto laboratórnych výstupov odhadnúť riziká spojené s "osudom" toxickej látky (toxikanta) v životnom prostredí.
Okrem laboratórnych štúdií sa zameriavame aj na výskum v antropogénne znečistených oblastiach bývalých baní na Slovensku, kde hodnotíme predovšetkým úroveň bioakumulácie kovov vo fotosyntetizujúcich organizmoch.
Pre koho je výskum určený?
Pre všetkých, ktorí chcú vedieť:
1. Ako antropogénna činnosť ovplyvňuje existenciu všetkého živého, vrátane človeka.
2. Kedy, za akých okolností a ako poškodzujú kontaminanty rôzne druhy organizmov.
3. Akými parametrami a ako sa dá sledovať nepriaznivý a toxický účinok kontaminantov na autotrofy.
4. Ako sa dajú organizmy využiť na remediáciu a obnovu prostredia, vrátane samočistenia.
Čo ponúkame pre študentov?
- snažíme sa vytvoriť také študijné zázemie, ktoré študentom umožní pochopenie učiva a doplnenie vedomostí v celej škále environmentálneho vedného odboru
- umožňujeme im prácu ako v moderných laboratóriách, tak aj v teréne
- pre zvládnutie vyhodnocovania výsledkov sme najnovšie začlenili do výučby aj predmet Seminár z laboratórnych výpočtov.
Fotogaléria
- po kliknutí na náhľad sa fotografia zväčší.