Juhovýchodná Ázia
Mapa rozšírenia
PYTÓN TIGROVITÝ lat. Python molurus (Linnaeus, 1758)
Charakteristika
Pytón tigrovitý (Python molurus) je rozšírený v juhovýchodnej Ázii, dorastá do dĺžky 6 m a hmotnosti 100 kg. Introdukované jedince žijú na Floride v rezervácii Everglades. Väčšinou sa pomaly pohybujú, sú plaché a zriedka sa pokúšajú zaútočiť, aj keď sú napadnuté. Pohybujú sa „chôdzou po rebrách“. Sú výborné plavce, v prípade potreby môžu byť úplne ponorené vo vode mnoho minút, ale zvyčajne uprednostňujú pohyb blízko brehu. Ako všetky hady, sú prísne mäsožravce a bez rozdielu sa živia cicavcami, vtákmi, plazmi a obojživelníkmi, ale zdá sa, že uprednostňujú cicavce. Druh patrí ku škrtičom, na pevné uchytenie koristi používa jednu alebo dve slučky a následne ju prehltne hlavou napred. Potom môže jednotlivec hladovať aj niekoľko týždňov, pričom najdlhšia zaznamenaná „hladovka“ trvala 2 roky. Pytón dokáže prehltnúť korisť väčšiu ako je priemer jeho tela, pretože jeho dolnočeľustné kosti nie sú spojené. Pytón tigrovitý je vajcorodý, samica nakladie až 100 vajíčok, ktoré chráni a inkubuje. V súvislosti s inkubáciou sú schopné zvýšiť svoju telesnú teplotu nad úroveň okolia prostredníctvom svalových kontrakcií. Mláďatá po vyliahnutí sú dlhé okolo 45 cm a rýchlo rastú.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie, ex. jej venoval prof. RNDr. Peter Fedor, DrSc.
Ďalšie informácie
ZOBÁKOROŽEC SULAWESKÝ lat. Rhyticeros cassidix (Temminck, 1823)
Charakteristika
Zobákorožec sulaweský (Rhyticeros cassidix) patrí k veľkým druhom vtákov čeľade zobákorožcovitých, môže merať až 80 cm a vážiť až 2,5 kg. Samec má hrdzavožltý zátylok a hrdzavý až belavý krk a žltý zobák. Samica má hlavu a krk čierny, zobák a prilbu žltú. Žije v juhovýchodnej Ázii v Indonézii na Sulawesi a priľahlých ostrovoch. Vyskytuje sa vo vždyzelených lesoch, najmä rovinných ale aj v lesoch až do 1800 m n. m. Patrí medzi ohrozené druhy kvôli odlesňovaniu aj v súvislosti s ťažbou zlata. Živí sa hlavne ovocím, najmä figami, ktoré tvoria až 85 % potravy a je významným šíriteľom semien lesných stromov čeľadí Meliaceae and Myristicaceae). Potravu hľadá prevažne v korunách stromov, dokonca aj za letu oberá ovocie; prehrabuje sa aj v mäkkom dreve, kde hľadá hmyz. Loví však iné vtáky a malé primáty na miestach kŕmenia.
Hniezdi v júni až septembri, sezóna pravdepodobne začína koncom dažďov. Jednou z najfascinujúcejších vlastností zobákorožca sulaweského je jeho celoživotná monogamia. Hniezdi v pároch v prirodzenej dutine vo výške 13 – 53 m vo vysokom lesnom strome, zaznamenaných je najmenej 15 druhov hniezdnych stromov. Až 50 – 62 % dutín opätovne využíva v nasledujúcich sezónach. Samica utesňuje vchod do dutiny stromu pomocou blata, trusu a ovocnej dužiny a nechá otvor len v podobe malej štrbiny. V zajatí znáša 2 – 3 vajcia, no vo voľnej prírode zvyčajne vychováva iba 1 mláďa, zriedkavo 2. Obdobie inkubácie je cca 32 – 35 dní. Mláďa sa liahne s ružovou kožou, ktorá čoskoro sčernie. Samec pri hniezde vyvráti potravu a kŕmi samicu a mláďatá cez úzky otvor. Samica sa vychádza po 58 – 140 dňoch (až vtedy, keď je mláďa pripravené opustiť hniezdo) a pomáha samcovi s kŕmením mláďat, poskytuje im v priemere 14 % potravy. Úspešnosť ich hniezdenia je približne 80 %. Táto jedinečná stratégia hniezdenia zdôrazňuje hlbokú úroveň dôvery a spolupráce medzi partnermi a kľúčovú úlohu, ktorú samce zohrávajú pri reprodukcii. Počas mimohniezdnej sezóny sa potuluje po okolí a hľadá potravu, najmä veľké červené figy; sa pohybuje v kŕdľoch do 50 vtákov, ktoré denne pokrývajú plochu 30 – 60 km2.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie.
Hlas
Ďalšie informácie
KURA DIVÁ BANKIVSKÁ lat. Gallus gallus bankiva Temminck, 1813
Charakteristika
Kura divá bankivská (Gallus gallus bankiva) je poddruh kury divej, ktorý je považovaný za priameho predka dnešných domácich kúr. Pochádza z juhovýchodnej Ázie, najmä z oblastí dnešnej Indonézie, Thajska, Malajzie a Filipín, kde obýva tropické lesy a kroviny. Je to menší vták s elegantnou postavou, dlhým zakriveným chvostom a nápadným pohlavným dimorfizmom, kedy kohúty majú sýtočervené operenie na hlave a krku, tmavozelený kovový lesk na chvoste a výrazný červený hrebeň. Sliepky sú menej výrazne sfarbené, s hnedo-sivým maskovacím perím. Kura divá bankivská je plaché, denné zviera, ktoré väčšinu času trávi hľadaním potravy na zemi. Živí sa semenami, hmyzom, drobnými bezstavovcami a plodmi. Hniezdi na zemi v hustej vegetácii. V období rozmnožovania samce vydávajú charakteristické hlasové prejavy (predchodcovia kohútieho „kikiríkania“) a sú teritoriálne. Tento poddruh má kľúčový význam pre výskum domestifikácie hydiny, pretože genetické analýzy preukázali, že väčšina dnešných plemien kurčiat má pôvod práve v krížení s kurou divou bankivskou. V súčasnosti sa táto kura stále vyskytuje vo voľnej prírode, no jej biotopy sú ohrozené odlesňovaním a zmenami v krajine.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie.
Hlas
♫ Gallus gallus bankiva 1♫ Gallus gallus bankiva 2