Amerika 1
Mapa rozšírenia
VAČICA OPOSSUM lat. Didelphis marsupialis Linnaeus, 1758
Charakteristika
Vačica opossum (Didelphis marsupialis) je vačkovec, ktorý sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach Strednej a Južnej Ameriky – od južného Mexika až po severnú Argentínu. Tento druh sa prispôsobil rôznym biotopom, vrátane dažďových pralesov, sekundárnych lesov a oblastí blízko ľudských sídel. Dospelé jedince dosahujú dĺžku tela 35 – 55 cm, pričom chvost je rovnako dlhý a slúži ako nástroj na uchopenie pri lezení. Majú špicatý ňufák a veľké, tmavé oči, ktoré sú prispôsobené nočnému životu. Srsť je hrubá, sivohnedá, so svetlými škvrnami na lícach a ušiach. Potrava je veľmi pestrá, zahŕňa ovocie, hmyz, drobné stavovce, vajcia, zdochliny a niekedy aj zvyšky potravy z ľudských obydlí. Tento všežravec je vysoko adaptabilný, čo mu umožňuje prežiť v rôznych prostrediach a zohráva kľúčovú ekologickú úlohu pri regulácii populácií hmyzu a šírení semien rastlín. Rozmnožovanie prebieha viackrát do roka. Samica rodí až 20 malých, nedokonale vyvinutých mláďat, ktoré sa po narodení okamžite presunú do marsupia (brušného vaku), kde sa prichytia na jednu z 13 bradaviek. Po približne 2 mesiacoch sa mláďatá osamostatnia, ale matka ich ešte niekoľko týždňov nosí na chrbte, kým sa stanú schopnými samostatného života. Žije solitérne, pričom prevláda nočná aktivita, kedy vyhľadáva potravu a prehľadáva svoj terén. V prípade ohrozenia využíva obrannú techniku „hrania sa na mŕtvolu“, pri ktorej sa jej spomalí dýchanie a vylučuje nepríjemný zápach, čo odrádza predátorov. Zaujímavosťou je, že má vytvorenú imunitu voči jedu mnohých hadov, vrátane štrkáčov, čo jej umožňuje loviť aj tieto nebezpečné plazy, čím udržiava rovnováhu v miestnych ekosystémoch.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie.
Hlas
Ďalšie informácie
HOLUB SŤAHOVAVÝ lat. Ectopistes migratorius (Linnaeus, 1766)
Charakteristika
Holub sťahovavý (Ectopistes migratorius) bol kedysi veľmi početným vtákom, ktorý obýval rozsiahle lesné oblasti Severnej Ameriky, od východnej Kanady až po Floridu a Texas. Tento druh preferoval husté lesy a rozsiahle otvorené priestranstvá, kde sa zhromažďoval v obrovských kolóniách, ktoré dokázali obsahovať miliardy jedincov. Holub sťahovavý dosahoval dĺžku 40 – 42 cm a hmotnosť 300 – 400 g. Jeho perie malo tmavohnedý odtieň so sivými a modrastými tónmi, čo mu poskytovalo dokonalé maskovanie v jeho prirodzenom prostredí. Ako všežravec sa holub sťahovavý živil predovšetkým semenami, ovocím a obilninami, ktoré konzumoval v obrovských množstvách. Vytváral veľké kolónie a počas migračných trás sa zhromažďoval v obrovských kŕdľoch, ktoré migrovali na veľké vzdialenosti. Jeho let bol často synchronizovaný, čo zaisťovalo efektívnu a organizovanú migráciu, kedy rýchlosť letu mohla dosahovať až 100 km/h. Rozmnožovanie prebiehalo v kolóniách, kde samica znášala 1 – 2 vajcia. Mláďatá sa veľmi rýchlo vyvíjali a boli kŕmené výživným „holubím mliekom“, ktoré produkovali rodičia. Holub sťahovavý bol známy aj svojimi synchronizovanými letmi, ktoré vytvárali ohromujúci vizuálny dojem, keď celý kŕdeľ letel v dokonalej harmónii. Nadmerný lov, strata biotopov a intenzívny komerčný zber vajec však spôsobili jeho vyhubenie na začiatku 20. storočia. Tento druh sa stal symbolom nebezpečných dôsledkov neudržateľného využívania prírodných zdrojov a vyhubenie holuba sťahovavého je považované za jednu z najtragickejších ekologických katastrof spojených s človekom. Posledný vták, chovaný v zajatí, ktorý dostal meno „Martha“, uhynul 1. septembra 1914 v ZOO v Cincinnati, v štáte Ohio.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár holuba sťahovavého je vo vlastníctve Katedry zoológie od roku 1945, kedy ho získala prevodom MŠ v rámci zakladania fakultných zbierok zo zbierok niektorých škôl.
Ďalšie informácie
OSTRONOS ANI lat. Crotophaga ani Linnaeus, 1758
Charakteristika
Ostronos ani (Crotophaga ani) je stredne veľký vták, ktorý obýva tropické a subtropické oblasti Strednej a Južnej Ameriky, pričom preferuje otvorené lesy, savany a okraje pralesov, kde sa môže schovávať pred predátormi a zároveň nájsť dostatok potravy. Dosahuje dĺžku približne 30 – 35 cm a hmotnosť okolo 110 – 115 g, pričom samce bývajú o niečo väčšie ako samice. Telo má štíhle, s výrazným čiernym perím, ktoré je obohatené o zelenkavé a modré odtiene. Jeho zobák je dlhý a ohnutý, čo mu umožňuje efektívne loviť hmyz a manipulovať s rôznymi druhmi potravy, najmä v krovinách a podraste. Je všežravec, ktorý sa živí predovšetkým hmyzom, ale aj semenami, ovocím a plodmi. Vytvára sociálne kolónie, ktoré môžu obsahovať desiatky jedincov. Rozmnožovanie prebieha v týchto kolóniách, kde samica znáša 2 – 4 vajcia, ktoré inkubujú obaja rodičia. Tieto vtáky sú známe tým, že medzi sebou vzájomne spolupracujú pri ochrane hniezda a starostlivosti o mláďatá. Ostronos je schopný demonštrovať neobyčajnú formu spolupráce medzi rôznymi druhmi vtákov. Nielenže sa spája v kolóniách svojho druhu, ale niekedy tiež hniezdi v blízkosti iných druhov, ako sú napríklad menšie druhy papagájov. Takéto ekosociálne správanie poskytuje vyššiu mieru ochrany pred predátormi, keďže rôzne druhy navzájom strážia svoje hniezda.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie.
Hlas
♫ Crotophaga ani 1♫ Crotophaga ani 2
Ďalšie informácie
PUMA AMERICKÁ lat. Puma concolor (Linnaeus, 1771)
Charakteristika
Puma americká (Puma concolor) je veľká mačkovitá šelma s najväčším geografickým areálom spomedzi cicavcov západnej pologule – od kanadských Skalistých hôr až po andskú Patagóniu. Vyskytuje sa v rôznych prostrediach, od hustých pralesov a horských oblastí po suché púšte, pričom preferuje členitý terén s dostatkom vegetačného krytu. Dĺžka tela dospelých jedincov je 145 – 275 cm vrátane chvosta (60 – 90 cm) a hmotnosť sa pohybuje medzi 30 – 100 kg, samce sú spravidla mohutnejšie. Má jednotne pieskovosivú až hnedú srsť a vyniká tichým pohybom a mimoriadnou obratnosťou. Puma je striktne mäsožravá a loví prevažne kopytníky, ale aj menšie stavovce. K svojej koristi sa snaží priblížiť na čo najkratšiu vzdialenosť, potom ju dostihne krátkym prudkým šprintom, skočí na ňu a usmrtí ju zahryznutím do krku. Samica rodí 2 – 4 mláďatá po gravidite trvajúcej približne 3 mesiace, pričom ich starostlivo vychováva do veku samostatnosti, ktorý nastáva približne po 12 – 18 mesiacoch. Je aktívna najmä počas súmraku a v noci. Ako solitérny druh si puma značí rozsiahle teritórium pachom, škrabancami a trusom. Vyhýba sa kontaktu s inými jedincami, okrem obdobia párenia. Puma je geneticky príbuznejšia malým mačkám ako levom či tigrom, čo sa okrem hlasových prejavov (nedokáže hlasno revať) odráža aj v stavbe jej hrtana a lebky. Pume sa niekedy hovorí aj „duch hôr“, pretože je mimoriadne plachá, potichu sa pohybuje a pozorovania v divočine sú zriedkavé – hoci žije v mnohých oblastiach blízko ľudí, tí si často ani neuvedomujú jej prítomnosť.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok SNM.