Bezstavovce
Mapa rozšírenia
HROTNÁČ AMERICKÝ lat. Limulus polyphemus (Linnaeus, 1758)
Charakteristika
Hrotnáče prežili evolúciu, v priebehu ktorej zostal ich vzhľad relatívne nezmenený už 350 miliónov rokov. Patrí k starodávnej skupine článkonožcov, blízko príbuzných pavúkom a škorpiónom. Na celom svete existujú štyri druhy hrotnáčov, tri žijú v Ázii a iba jeden v Severnej Amerike. Hrotnáč americký (Limulus polyphemus) sa vyskytuje v Severnej Amerike a je najpočetnejší na svete zo spomenutých druhov hrotnáčov. Vyskytuje sa na pobreží Atlantiku od Maine po polostrov Yucatán. Jeho telo sa skladá z troch častí: prosoma (hlava), opistosoma (centrálna oblasť) a telson (chvost). Samotná prosoma nápadne pripomína tvar konského kopyta. Telson pomáha hrotnáčovi prevrátiť sa, ak ho prevrátia vlny na pláži. Veľkosť hrotnáčov je rôzna, ale najväčšie jedince možno nájsť pozdĺž pobrežia Georgie, pričom dospelé samice dosahujú veľkosť 30 cm cez prosomu a dĺžku 60 cm vrátane chvosta. Hmotnosť sa mení, pričom dospelé samice majú až 4,8 kg. Samce sú zvyčajne o 25 až 30 % menšie. Hrotnáče sa vyznačujú vysokou plodnosťou ako aj vysokou úmrtnosťou vajíčok a lariev a nízkou úmrtnosťou dospelých jedincov. Rozmnožujú sa koncom jari na plážach pozdĺž pobrežia Atlantiku a Mexického zálivu, pričom vajíčka kladú do hniezd zahrabaných v piesku. Larvy sa liahnu z vajíčok do dvoch až štyroch týždňov, hoci niektoré vajíčka môžu prezimovať v hniezdach a vyliahnuť sa nasledujúcu jar. Hrotnáče sú pomerne dlho žijúce zvieratá, pričom jedince sa môžu dožívať až viac ako 20 rokov.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie.
Ďalšie informácie
U.S. Fish & Wildlife Service
Animal Diversity Web
Wikipedia
GBIF
HELMOVKA ROHATÁ lat. Cassis cornuta (Linnaeus, 1758)
Charakteristika
Helmovka rohatá (Cassis cornuta) je zástupcom ulitníkov (Gastropoda) žijúca v tropických moriach a oceánoch (Červené more, Indický oceán, Tichý oceán) v hĺbkach 2 – 30 m. Môže dorásť až do 40 cm, bežne má ale okolo 22 cm. Žije v kolóniách. Je najväčšia zo všetkých helmoviek. Má veľmi pevnú, ťažkú, okrúhlu škrupinu s veľkými rohovitými gombíkmi a širokým, plochým dnom. Škrupina má chrbtovú svetlooranžovú farbu, jej základ je živo oranžový, slabo označený bielou a hnedou farbou. Pri pohybe zdvihne schránku priamo nahor, aby sa posunula dopredu, potom ju spustí. Často je čiastočne zahrabaná pod povrchom piesku, keď nie je aktívna alebo počas kŕmenia. Loví početne hviezdice (najmä Acanthaster planci, ktorá je v poslednom čase zodpovedná za devastáciu mnohých koralových útesov). Embryá sa vyvíjajú cez larvy (planktonické trochofory) a neskôr cez veligery, než úplne dospejú. V oblasti výskytu ju ľudia často zbierajú ako potravu a aj kvôli ulite, ktorá sa tradične používa ako dekoratívny predmet v mnohých častiach sveta alebo ako nádoba na tekutiny domorodcami z južných morí. Kvôli týmto faktorom sú ľudia hlavným nepriateľom a helmovka je teraz na mnohých miestach ohrozeným druhom. Pretože tento slimák loví hviezdice s tŕňovou korunou, ktoré sa živia koralmi, helmovka rohatá je v Queenslande (Austrália) prísne chránená.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie.
Ďalšie informácie
KRAB PIESOČNÝ lat. Cancer pagurus Linnaeus, 1758
Charakteristika
Krab piesočný (Cancer pagurus) je druh s ťažkým telom oválneho tvaru, ktorý sa od ostatných druhov ľahko odlišuje okrajom s kôrou a mohutnými čiernymi kliešťami. Je červenohnedej farby s veľmi veľkými jedincami so šírkou panciera do 25 cm, hoci zvyčajne merajú do 15 cm. Rozšírený je od Nórska cez Severné more a Lamanšský prieliv až po pobrežie Portugalska. Môže preniknúť do Stredozemného mora a vyskytovať sa v Čiernom mori, čo však nebolo potvrdené. Žije na skalnom podloží vrátane balvanov, zmiešaných hrubých pôd a na mori v bahnitom piesku do hĺbky asi 100 m. Je aktívnym predátorom a konzumuje rôzne kôrovce (napr. iné druhy krabov), mäkkýše alebo lastúrniky. Pohyblivú korisť môže prenasledovať a vrhnúť sa na ňu, chytiť ju pod brucho a rozdrviť pomocou klepiet. Na korisť môže striehnuť z úkrytov pod skalami. V sedimentoch môže krab piesočný kopať veľké jamy, aby sa dostal k potrave. Krab piesočný je hlavne nočný živočích, pravdepodobne preto, aby znížil predáciu treskovitou rybou Anarhichas lupus, prípadne tuleňom. Mladé kraby piesočné sa usadzujú v prílivovej zóne a zostávajú tam, kým nedosiahnu šírku panciera 6 – 7 cm (čo trvá asi 3 roky). Rýchlosť rastu sa líši v závislosti od veku a pohlavia. Medzi 4. až 8. rokom života samca kraba rastie približne 1 cm za rok. Po 8. roku sa tempo rastu postupne spomaľuje na približne 2 mm za rok medzi 16. a 20. rokom.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie.
Ďalšie informácie
SRŠEŇ ÁZIJSKÝ lat. Vespa velutina nigrithorax Buysson, 1905
Foto: Sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax) z hniezda nájdeného na Slovensku (autor fotografie: Purkart).
Charakteristika
Biologické invázie rôznych organizmov sa zvýšili v dôsledku globalizácie a prepojení vytvorených svetovým obchodom. V tomto zmysle predstavujú invázne druhy riziko pre diverzitu. Ekologické a ekonomické problémy, spôsobené biologickými inváziami, viedli k tomu, že sú považované za hlavný problém na celom svete. Sociálny hmyz, ako sú sociálne osy a sršne, sú obzvlášť účinnými útočníkmi a majú rôzne stupne sociability. Sršeň ázijský (Vespa velutina) je exotický druh pochádzajúci z Ázie. V roku 2004 bola do Francúzska z Číny náhodne zavlečená prezimujúca kráľovná poddruhu nigrithorax, ktorá sa v priebehu niekoľkých rokov rozšírila po celom západe Európy. Prítomnosť ázijských sršňov mimo ich prirodzeného prostredia spôsobila veľkú hrozbu pre životné prostredie, pretože sú predátorom pôvodného ovocia a hmyzu, pričom väčšina ich koristi sú včely medonosné (Apis mellifera). Tieto sršne, podobne ako iný eusociálny hmyz, žijú vo veľkých kolóniách, ktoré sú zvyčajne monošpecifické, pozostávajú zo stoviek až tisícov jedincov, ktorí sa podľa svojej úlohy delia na kasty. Kráľovná je zodpovedná za stavbu hniezda a kladenie vajíčok; samce sa zaoberajú iba párením s budúcimi kráľovnami a robotnice sú zodpovedné za rast kolónie tým, že budujú a opravujú hniezdo, bránia ho a kŕmia larvy. Znášky sú kŕmené rôznymi druhmi hmyzu a pavúkovcov, ktoré im poskytujú bielkoviny, zatiaľ čo potrava dospelých je založená na sacharidoch získaných z ovocia alebo nektáru kvetov. Väčšina kolónií si stavia hniezda na vrcholkoch listnatých stromov, čo sťažuje ich viditeľnosť a prístup ľuďom, kým neopadnú listy. Jedna kráľovná založí jednoročnú kolóniu a ak je hniezdo vyrušené do vzdialenosti 10 m, ho agresívne bránia. Okrem toho bodnutie sršňa ázijského je značne bolestivé a pre alergikov veľmi nebezpečné.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár je prvým zaznamenaným hniezdom na území Slovenska, spozorovaný 28. 9. 2024 v Palárikove. Preparát hniezda vrátane vystavených jedincov pripravil entomológ Adrián Purkart.
Ďalšie informácie
Non-native Species Secretariat
Wikipedia
GBIF
CABI
Vedecký článok o prvom náleze na Slovensku