Sladkovodné ryby 1
Mapa rozšírenia
HLAVÁTKA PODUNAJSKÁ lat. Hucho hucho (Linnaeus, 1758)
Charakteristika
Hlavátka podunajská (Hucho hucho) je veľká dravá ryba z čeľade lososovitých, ktorá obýva chladné, rýchlo tečúce rieky strednej a východnej Európy, predovšetkým v povodí Dunaja. Tento druh preferuje kamenisté alebo štrkové dno, ktoré mu poskytuje úkryt a dostatok kyslíka. Hlavátka môže dosiahnuť dĺžku až 150 cm a hmotnosť viac ako 30 kg. Má robustné telo, širokú hlavu a silné čeľuste prispôsobené na lov koristi. Je mäsožravá, loví prevažne ryby a menšie vodné živočíchy, pričom aktívna je najmä v noci. Rozmnožovanie prebieha na jar, kedy samica kladie a zahrabáva ikry do hniezda na štrkovom dne. Je to solitérna a teritoriálna ryba, veľmi citlivá na znečistenie vody. Považuje sa za indikátor ekologickej čistoty rieky a jej populácia je ohrozená znečistením a reguláciou tokov. Hlavátka je jedným z najdlhšie žijúcich druhov lososovitých rýb, pričom sa môže dožiť až 30 rokov. Tento dlhý životný cyklus prispieva k jej pomalej reprodukcii a zraniteľnosti voči zmenám v ekosystémoch, čo ju robí ešte vzácnejšou.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
SIVOŇ AMERICKÝ lat. Salvelinus fontinalis (Mitchill, 1814)
Charakteristika
Sivoň americký (Salvelinus fontinalis) je sladkovodná ryba pôvodom z východnej časti Severnej Ameriky, ktorá obýva rieky, potoky a horské jazerá a niekedy migruje aj do mora. Tento druh bol neskôr vysadený v mnohých častiach sveta, vrátane Európy. V rodnej oblasti je prispôsobený extrémnym podmienkam – znáša veľmi nízke teploty, dlhodobé zamŕzanie jazier, značnú kyslosť vody a obmedzené zdroje potravy, pričom je náročný najmä na množstvo kyslíka vo vode. Dorastá do dĺžky 20 – 50 cm a hmotnosti 0,2 – 1,2 kg. Charakteristické je jeho tmavé telo s mramorovým vzorom na chrbte, svetlé škvrny a kontrastné červené brucho, najmä u samcov počas neresu. Sivoň americký je oportunistický predátor, ktorý sa živí larvami hmyzu, kôrovcami, mäkkýšmi, drobnými rybami a obojživelníkmi. Potravu vyhľadáva v prúdových zónach počas súmraku a noci. Rozmnožuje sa na jeseň, kedy samice vyhrabávajú neresiská v štrkovom dne a kladú 1 000 – 5 000 ikier. Môže sa krížiť s pstruhom potočným, pričom vzniká tzv. „tigrovaná ryba“, ktorá sa ďalej nerozmnožuje. Správanie je prevažne teritoriálne počas rozmnožovania, kedy samce agresívne bránia územie. Inak je sivoň skôr plachý a citlivý na zmeny kvality vody a rušenie prostredia. Patrí do rodu Salvelinus, bližšie príbuzný sibírskemu lipňovi než pstruhovi potočnému. Jeho odolnosť voči chladu a atraktívny vzhľad ho robia populárnym v športovom rybolove.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
LIPEŇ TYMIÁNOVÝ lat. Thymallus thymallus (Linnaeus, 1758)
Charakteristika
Lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) sa vyskytuje v chladných a čistých riekach a jazerách Európy a západnej Ázie, najmä v Alpách, Karpatoch a niektorých častiach Balkánu. Obýva prevažne rýchlo tečúce vody s piesčitým alebo kamenistým dnom, ktoré sú bohaté na kyslík. Dosahuje dĺžku 50 – 70 cm, pričom niektoré jedince môžu presiahnuť 1 meter a vážiť až 6 kg. Má charakteristickú vysokú chrbtovú plutvu, ktorá mu dodáva silu a stabilitu v rýchlo prúdiacich tokoch. Tento druh je mäsožravý, živí sa hlavne hmyzom, bezstavovcami, ale aj menšími rybami. V priebehu roka sa jeho strava môže meniť v závislosti od dostupnosti potravy. Lipeň tymiánový je známy svojou jedinečnou reprodukciou. Výter prebieha v plytkých prúdoch s čistým piesčitým alebo štrkovitým dnom. Samce neresisko obsadzujú a tvrdo hája, samice čakajú pod neresiskom na dobu, kedy im úplne dozrejú vaječníky a potom vplávajú medzi samce. Oplodnené ikry zahrabávajú. Po trení sa o mladé ryby starajú len samice, ktoré sa snažia zabezpečiť ich prežitie v náročných podmienkach. Tento druh je solitérny a teritoriálny, a to najmä počas obdobia rozmnožovania. Je veľmi citlivý na znečistenie vody a menšie zmeny v kvalite ich prirodzeného prostredia môžu mať vážne následky na jeho populácie. Lipeň je považovaný za jednu z najlepších športových rýb v Európe. V niektorých regiónoch je jeho lov veľmi regulovaný, aby sa ochránili populácie, ktoré čelia znečisteniu a degradácii jeho prirodzeného prostredia.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
PODUSTVA SEVERNÁ lat. Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758)
Charakteristika
Podustva severná (Chondrostoma nasus) je sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, ktorá sa vyskytuje prevažne v rýchlo tečúcich a priezračných riekach a potokoch Európy, najmä v povodiach riek ako Dunaj, Labe a Rýn. Tento druh preferuje vody s bohatým obsahom kyslíka, kamenistým alebo piesočnatým dnom, ktoré mu poskytujú optimálne podmienky na kŕmenie a ochranu pred predátormi. Dosahuje dĺžku 25 – 50 cm a hmotnosť do 2 kg, pričom samice bývajú spravidla väčšie než samce. Má charakteristický, predĺžený tvar tela a výrazne spodné ústa – ich tvar je formovaný predovšetkým rovnou ostrou hranou, určenou pre zotieranie rias a efektívne vyhľadávanie bentických organizmov, ako sú larvy hmyzu, drobné kôrovce a iné vodné bezstavovce. Reprodukcia podustvy severnej prebieha v období neskorej jari až začiatku leta, kedy dospelé ryby migrujú do plytkých prúdov, kde samice kladú ikry na kamenisté substráty. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sa vyvíjajú v štruktúrach na dne riek, kde sa živia organickými zvyškami. Ide o prevažne bentickú rybu s dennou aktivitou, ktorá vykazuje značnú teritorialitu a preferuje vyhľadávanie potravy na dne riek, kde je schopná využívať rýchlo tečúcu vodu na optimalizáciu svojich kŕmnych stratégií. Podustvy severné majú vysoko špecializovanú morfológiu a sú považované za bioindikátory čistoty vody, keďže ich populácie sú veľmi citlivé na zmeny v kvalite vodného prostredia, najmä na zvýšené znečistenia a zníženie koncentrácie kyslíka.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
KOLOK VEĽKÝ lat. Zingel zingel (Linnaeus, 1766)
Charakteristika
Kolok veľký (Zingel zingel) je dravá ryba, ktorá sa vyskytuje prevažne v riekach a potokoch strednej a východnej Európy, kde preferuje rýchlo tečúce, kamenisté dno s čistou, dobre okysličenou vodou. Dosahuje dĺžku 20 – 50 cm, pričom samce bývajú obvykle menšie než samice. Telo je charakteristické dlhým a štíhlym tvarom, ktorý je prispôsobením k životu v rýchlo tečúcich vodách. Hmotnosť sa pohybuje okolo 300 g, aj keď výnimočné jedince môžu dosiahnuť hmotnosť až 1 kg. Zuby sú zreteľne vyvinuté, čo im umožňuje efektívne loviť malé ryby a bezstavovce, ktoré tvoria hlavnú časť ich potravy. Reprodukcia kolka veľkého prebieha v období od jari do začiatku leta. Samice kladú ikry na skalnaté alebo kamenisté podklady riek, kde sa následne vyvíjajú larvy. Mladé ryby, ktoré sa vyliahnu, zostávajú v bezpečných, tichších častiach riek, kde sa vyhýbajú predátorom, až kým nie sú dostatočne silné na to, aby sa presunuli do rýchlejších prúdov. Kolok je aktívny predovšetkým počas dňa, kedy loví v prúdoch riek. Je predovšetkým solitérny, aj keď sa niekedy môže vyskytovať vo väčších skupinách počas obdobia rozmnožovania alebo keď sa zhlukujú na miestach bohatých na potravu. Kolok je známy svojou schopnosťou rýchlo reagovať na zmeny v prúde vody. V prípade náhlej zmeny prúdu sa dokáže efektívne ukryť v skalných štruktúrach dna, kde využíva svoju vyvinutú schopnosť manévrovať v rýchlo tečúcej vode. Táto vlastnosť mu pomáha prežiť aj v oblastiach s nepriaznivými podmienkami, kde iné ryby nemusia byť tak prispôsobivé.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
BOLEŇ DRAVÝ lat. Leuciscus aspius (Linnaeus, 1758)
Charakteristika
Boleň dravý (Leuciscus aspius) je druh sladkovodnej ryby, ktorý sa vyskytuje v riekach a jazerách Európy. Tento predátor preferuje veľké rieky s prúdiacou vodou, kde sa môže pohybovať v hlbších, kamenistých a štrkových oblastiach. Dosahuje dĺžku 40 – 100 cm a hmotnosť 2 – 6 kg, pričom niektoré jedince môžu vážiť až 10 kg. Má štíhle, silné telo a výraznú bočnú čiaru, ktorá mu pomáha pri orientácii v rýchlom prúde vody. Je to jediná skutočne dravá kaprovitá ryba žijúca na našom území, ktorá sa živí prevažne menšími rybami, ale aj rôznymi bezstavovcami, ako sú larvy hmyzu, či kôrovce. Pri love prekvapuje svoju korisť náhlym a rýchlym útokom z hlbších vôd. Rozmnožovanie prebieha počas jarných mesiacov, kedy samice kladú vajíčka na štrkovité dno riek, pričom môžu zniesť až 100 000 vajíčok. Boleň je známy svojim agresívnym správaním počas rozmnožovania, pričom sa samce často bijú o právo oplodniť ikry samice. Jeho správanie je typické pre predátorov – vynikajú vo využívaní svojich plaveckých schopností na lov. Rýchlosť pohybu môže dosiahnuť až 30 km/h na krátke vzdialenosti, čo mu umožňuje efektívne chytať korisť alebo sa brániť pred predátormi. Táto schopnosť rýchleho plávania je podporená jeho aerodynamickým telom a silnými svalmi.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
HREBENAČKA PÁSAVÁ lat. Gymnocephalus schraetser (Linnaeus, 1758)
Charakteristika
Hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser) je sladkovodná ryba, ktorá obýva rýchlo tečúce rieky a potoky strednej a východnej Európy. Tento druh sa vyskytuje predovšetkým v oblastiach s kamenistým a štrkovým dnom. Dospelé jedince dosahujú dĺžku 15 – 25 cm, pričom samce bývajú zvyčajne menšie ako samice. Hrebenačka je predovšetkým predátorom, ktorý sa živí malými rybami, kôrovcami a inými vodnými bezstavovcami. Je to prevažne solitérny druh s nočným režimom aktivity, ktorý je veľmi efektívny pri love v podmienkach s obmedzeným svetlom. V období rozmnožovania vykazuje silné teritoriálne správanie, kedy samce bránia svoje územie proti konkurentom a vykonávajú rôzne svadobné tance na prilákanie samíc. Rozmnožovanie prebieha počas jari a leta, pričom samica kladie ikry na kamene a štrkové dno. Hrebenačka pásavá je výnimočná svojou schopnosťou prispôsobiť sa menej kvalitným vodám, kde mnohé iné ryby nemajú šancu prežiť. Dokáže prežiť aj v oblastiach s nižšou koncentráciou kyslíka a je jedným z mála druhov, ktoré sú schopné existovať v znečistených alebo eutrofizovaných vodách.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
OSTRIEŽ ZELENKAVÝ lat. Perca fluviatilis Linnaeus, 1758
Charakteristika
Ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis) obýva široké spektrum sladkovodných biotopov v Európe a niektorých častiach Ázie. Preferuje čisté vody riek, jazier a nádrží s bohatou vegetáciou a bahnitým alebo štrkovitým dnom. Dosahuje priemernú dĺžku 15 – 40 cm, pričom niektoré jedince môžu dorásť aj do dĺžky 60 cm a vážiť viac než 2 kg. Jeho charakteristickým znakom sú výrazné vertikálne pruhy na bokoch tela. Je to dravá ryba, ktorá sa živí prevažne menšími rybami, ako sú drobné druhy kaprovitých rýb, ale tiež vodnými bezstavovcami, ako sú kôrovce a larvy hmyzu. Je veľmi obratným predátorom, ktorý využíva svoj silný zrak a rýchle pohyby na ulovenie koristi v rôznych hĺbkach a za rôznych svetelných podmienok. Ostriež zelenkavý vykazuje vysokú úroveň inteligencie pri love a často využíva rôzne stratégie, ako je čakanie na korisť v úkrytoch alebo vytváranie pascí. Reprodukcia nastáva na jar, kedy samice kladú ikry na piesočnaté alebo kamenisté dno. V tomto období sú samce výrazne farebne odlíšené, s jasnejším zafarbením a nápadnejšími znakmi. Ikry kladie samica veľmi unikátnym spôsobom – namotáva ich na kamene alebo vegetáciu v podobe jediného dlhého svetlého pásu. Ostriež zelenkavý vykazuje silný teritorializmus, najmä počas rozmnožovacej sezóny, kedy si jednotlivé ryby chránia svoje územia pred konkurentmi. Taktiež je známy tým, že sa môže spájať do menších skupín, najmä mimo obdobia rozmnožovania.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
MIEŇ SLADKOVODNÝ lat. Lota lota (Linnaeus, 1758)
Charakteristika
Mieň sladkovodný (Lota lota) vyzerá vzhľadovo ako kríženec sumca a úhora, má hadovité telo, ale dá sa ľahko rozlíšiť podľa jedného fúza na brade. Jeho rozšírenie vo svete je impozantné a zahŕňa prakticky celé mierne pásmo severnej pologule od Európy cez Sibír až do Kanady. Žije vo veľkých, studených riekach, jazerách a nádržiach, pričom uprednostňuje predovšetkým sladkovodné biotopy, ale môže sa mu dariť aj v brakickom prostredí. Mieň má pomerne vysoké nároky na čistotu a teplotu vody. Za vyšších teplôt vody v letnom období môže upadať do letargie, kedy obmedzuje svoju aktivitu aj príjem potravy. Preberá sa hlavne pri zakalení a ochladení vody po dažďoch, kedy sa pohybuje vo vode niekedy i za denného svetla a zháňa potravu. Inak sa ale jedná o rybu s nočnou aktivitou. Dosahuje dĺžku 30 – 45 cm, pričom môže dosiahnuť hmotnosť okolo 2 kg. Jeho potravou sú larvy vodného hmyzu, červy, ikry rýb, niekedy raky a väčšie jedince lovia i drobné ryby. Mieň nie je dobrý lovec, ale dokáže zhltnúť aj pomerne veľkú korisť. Neres sa odohráva najčastejšie v druhej polovici decembra a v januári. Predchádza mu krátka migrácia na vhodné neresiská – obvykle miernejšie plytkejšie prúdy s piesčitým alebo štrkovitým dnom. Miene sa trú v skupinách, tvorených obvykle jednou samicou a niekoľkými samcami, ktoré okolo nej vytvárajú víriace klbko. Ikry po výtere klesajú pomaly na dno.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
JESETER MALÝ lat. Acipenser ruthenus Linnaeus, 1758
Charakteristika
Jeseter malý (Acipenser ruthenus) je starobylá ryba s pretiahnutým telom špicatým rypákom, asymetrickou chvostovou plutvou a kostenými štítkami na povrchu tela. Je pomerne rozšíreným druhom obývajúcim rieky ústiace do Čierneho, Azovského a Kaspického mora, u nás je pôvodný v povodí Dunaja. Obýva spravidla väčšie výraznejšie prúdiace nížinné rieky. Väčšinou dorastá do dĺžky 40 – 60 cm s hmotnosťou 0,5 – 1,5 kg. Živí sa vodnými bezstavovcami (larvy hmyzu, mäkkýše, červy) a občas aj drobnými rybami. Potravu zvyčajne zbiera z dna, ale príležitostne aj z vodného stĺpca a z hladiny. Neres prebieha spravidla v máji, od apríla do júna, keď teplota vody stúpne nad 10 °C. Pred neresom sa jesetery zhlukujú do početných húfov až o stovkách jedincov a následne tiahnu proti prúdu rieky, kedy využívajú zvýšenie vody po jarnom topení snehu a v závislosti na veľkosti jarnej povodne prenikajú pomerne vysoko. Ikry kladú na štrkové dno v miestach s rýchlym prúdom pre zabezpečenie dostatku kyslíka pre ikry. Samice sa hneď po nerese vracajú na potravné miesta, samce často ostávajú na neresisku dlhšie a čakajú na ďalšie samice. Jeseter malý má vyvinutý elektroreceptívny systém, vďaka ktorému dokáže v zakalenej vode lokalizovať aj veľmi drobnú korisť. Tento zmysel, sprostredkovaný tzv. Lorenziniho ampulami, zdieľa s primitívnymi skupinami rýb a drsnokožcami a umožňuje mu vnímať slabé elektrické polia vydávané svalovou aktivitou iných organizmov – čo je pri sladkovodných druhoch pomerne vzácna adaptácia.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
PLOTICA LESKLÁ lat. Rutilus pigus (Lacepède, 1803)
Charakteristika
Plotica lesklá (Rutilus pigus) obýva hlboké vody veľkých, subalpínskych jazier a veľkých až stredne veľkých riek. Vyskytuje sa v malých skupinách. Dorastá až do 45 cm celkovej dĺžky a hmotnosti 1 – 2 kg. Telo má pretiahnuté, bočne sploštené, s pomerne malou hlavou a rypákom, pod ktorým sú malé spodné ústa. Pažerákové zuby sú silné, hákovito zakončené a na vnútornej strane ryhované. Živí sa bezstavovcami, riasami a detritom. Osídľuje väčšie rieky a jazerá, kde sa zdržiava vo väčších hĺbkach pri dne. Z jazier, do ústí riek a do plytkých pobrežných vôd a ramien riek, migruje iba v čase neresu. Neresí sa v apríli až máji. Obe pohlavia vtedy majú mimoriadne pestrý, trblietavý šat. Sfarbenie je najintenzívnejšie v marci počas neresu. Vtedy je chrbát tmavozelený, boky a brušná strana majú zelený až modrý kovový lesk a všetky plutvy sú výrazne červenkasté. Samčeky majú robustné neresové vyrážky, ktoré pokrývajú hlavu a boky tela. Pohlavne dospieva v 2. až 3. roku života. Neres je jednorazový, samica kladie asi 30 000 ikier na štrkovité dno alebo na rastliny v plytkej vode. Absolútna plodnosť dosahuje až 60 000 ikier na jednu samicu. Plôdik sa liahne asi po 14 dňoch. Ako potrava mu slúžia malé živočíchy z dna (mäkkýše, drobné kôrovce a larvy hmyzu). Požiera aj ikry iných druhov rýb. Plotica je pomerne dlhoveká, dožívajúca sa viac ako 10 rokov. Najstarší zistený vek bol 14 rokov. Je to reofilný, potomstvo neochraňujúci druh. Ohrozenie predstavuje najmä nadmerný rybolov a výstavba priehrad, ktoré blokujú prístup na neresiská, prípadne introdukcia cudzích druhov.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
PSTRUH POTOČNÝ lat. Salmo trutta m. fario Linnaeus, 1758
Charakteristika
Pstruh potočný (Salmo trutta m. fario) je pôvodná sladkovodná forma pstruha morského (Salmo trutta), ktorá sa vyvinula v izolovaných podmienkach horských tokov. Vyskytuje sa v mnohých častiach Európy a západnej Ázie, najmä v povodiach ústiacich do Atlantického oceánu, Severného, Bieleho a Baltského mora. Obýva predovšetkým studené, dobre okysličené potoky a rieky s kamenistým alebo štrkovitým dnom. Ide o formu, ktorá nemigruje do mora ani do jazier, ale celý život trávi v sladkej vode. Preferuje čisté horské toky s rýchlym prúdom a dostatkom úkrytov, ako sú ponorené kamene, korene, podrezané brehy a previsnutá vegetácia. Vyžaduje vysoký obsah kyslíka vo vode a je citlivý na znečistenie, nadmerné prehrievanie a úbytok prirodzených úkrytov. V porovnaní s introdukovaným pstruhom dúhovým (Oncorhynchus mykiss) má nižšiu toleranciu k ekologickému stresu. Rozmnožovanie prebieha na jeseň (najčastejšie október až december), keď samice vyhľadávajú vhodné štrkovité úseky s prúdiacou vodou. Tam si pomocou chvosta vyhĺbia jamky, do ktorých kladú vajíčka. Po oplodnení ich zakryjú štrkom. Vývoj ikier závisí od teploty vody, larvy sa liahnu po niekoľkých týždňoch. Spočiatku zostávajú ukryté v štrku a živia sa zo žĺtkového vaku. Keď dosiahnu veľkosť okolo 25 mm, začínajú sa aktívne pohybovať a loviť vo vodnom stĺpci. Potrava sa mení podľa veku a prostredia. Mláďatá sa živia hlavne vodným hmyzom, neskôr pribúda aj suchozemský hmyz, mäkkýše, kôrovce a občas aj malé ryby. Pstruh potočný je teritoriálny druh, ktorý si už v mladom veku začína vytvárať a brániť vlastné územie, čo ovplyvňuje aj jeho hustotu výskytu v prírodných tokoch.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.
Ďalšie informácie
JALEC MALOÚSTY lat. Leuciscus leuciscus (Linnaeus, 1758)
Charakteristika
Jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) obýva rieky a potoky mierneho pásma Európy a severnej Ázie, najmä v povodiach Severného, Baltského, Čierneho a Kaspického mora. Vyskytuje sa napríklad v riekach Volga, Ural, Dunaj, Dneper či Seina. Obýva mierne až rýchlo tečúce veľké toky so skalnatým alebo štrkovým dnom, pláva pri hladine. Dosahuje maximálnu dĺžku 40 cm, bežne 15 cm, maximálna publikovaná hmotnosť je 1 kg a vek 16 rokov. Dospelé jedince sa v zime zhromažďujú v hustých kŕdľoch v dolných tokoch riek alebo stojatých vôd a na jeseň často migrujú na neresiská do potokov, kde prezimujú. Mláďatá zimujú v dutinách pozdĺž brehov. Jalec maloústy sa neresí v rýchlo tečúcej vode na plytkých štrkových lôžkach, často v malých prítokoch v marci a apríli. Pravidelne podniká niekoľko desiatok kilometrov dlhé migrácie na miesta neresenia, ktoré sa často nachádzajú v prítokoch. Samce tvoria veľké zhluky, pričom každý samec bráni malé územie. Bledožlté vajíčka sa nachádzajú na štrku a kameňoch v plytkej, tečúcej vode. Samice kladú lepkavé vajíčka do jamiek vytvorených v štrku. Skoré mláďatá sa vyskytujú vo veľmi plytkých pobrežných biotopoch a keď vyrastú, opúšťajú brehy do rýchlejšie tečúcich vôd. Pri brehoch sa darí kŕmiacim sa larvám, kde ich korisť tvoria malé bezstavovce.
Pôvod preparátu
Vystavený exemplár pochádza zo zbierok Katedry zoológie. Kolekciu preparátov rýb získal prof. Peter Fedor, DrSc. od preparátora pána Žiaka z Trnavy.