PRIF UK
Mlynská dolina
Ilkovičova ulica č. 6
842 15 Bratislava 4

Web:   https://www.kmv.sk/

Výskum na našej katedre je zameraný na štúdium rezistencie patogénnych baktérií a kvasiniek proti antimikróbnym látkam, identifikáciu a typizáciu, fyziológiu, biochémiu a genetiku mikroorganizmov. Skúmajú sa aj rôzne aspekty života mikroorganizmov v komunite (biofilme) ako sú komunikácia, adaptácia na nepriaznivé podmienky, imunomodulačné vlastnosti povrchových antigénov a ich úloha v adherencii na živé aj neživé povrchy.

Funkcia, biogenéza a genetika mitochondrií sa študuje s použitím metabolických inhibítorov a mutantov kvasiniek S. cerevisiae. S použitím metód molekulárnej genetiky sa analyzujú nukleocytoplazmatické vzťahy a regulácia génovej expresie v eukaryotických mikroorganizmoch. Pozornosť sa venuje aj molekulárnym mechanizmom rezistencie eukaryotických mikroorganizmov proti antifungálnym chemoterapeutikám u patogénnych a nepatogénnych druhov kvasiniek.

Výskum v oblasti virológie je zameraný na štúdium herpetických vírusov na úrovni populácie živočíchov, experimentálne infikovaného organizmu ako aj infikovanej bunky s cieľom  charakterizovať ekologické, epidemiologické, biologické, patogenetické, imunologické a molekulárno-biologické vlastnosti vírusov. Ako model výskumu sa používa myšací lymfotropný gamaherpesvírus, na základe jeho vysokej homológie s genómom  ľudského onkogénneho vírusu Epsteina a Barrovej. Modelový vírus slúži na štúdium  patogenézy a imunológie experimentálne infikovaných laboratórnych myší, na sledovanie dlhodobého prežívania vírusu v organizme ako aj na vznik nádorov. Na molekulárnej úrovni sa  študujú vírus špecifické gény vo vzťahu k  virulencii, patogenite a onkogenicite vírusu. Ďalej sa študuje rozšírenie vírusu vtáčej chrípky na území Slovenskej republiky, testujú sa antivírusové účinky interferónov III.typu na klinicky významných vírusoch, ako aj evolúcia endogénnych retrovírusov.

 

Naša katedra sa zapojila v roku 2021 do medzinárodného projektu CEMBO.

CEMBO aims at developing Excellence in the Research Area of Combating and Evaluation of Mixed Biofilms. This will be achieved by twinning the Comenius University in Bratislava (CU), Faculty of Natural Sciences (FNS) with outstanding EU institutions with high expertise in the areas of anti-biofilm strategies and biofilm.

Viac sa dozviete na : https://cembo.eu

 

Naša kolegyňa Tatiana Betáková je Slovenkou roka v kategórii veda a výskum

Dňa 23. júna odovzdávali významné ocenenie Slovenka roka 2022. Každoročne sa medzi nominovanými dámami nachádzajú vedkyne a pedagogičky z Univerzity Komenského. Tento rok si cenu v kategórii veda a výskum odniesla naša kolegyňa Tatiana Betáková                        

Docentka Tatiana Betáková skúma vírus chrípky a imunitnú odpoveď a patogenitu vírusov. Okrem toho, že pôsobí na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty UK je vedeckou pracovníčkou Biomedicínskeho centra SAV. Dvakrát získala Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy.

 

 

Pred 110 rokmi sa narodil významný slovenský bakteriológ a virológ Dionýz Blaškovič

Už počas štúdií ho najviac zo všetkého priťahovala bakteriológia. Svoje nadšenie pre túto vedu preukazoval až do svojich posledných dní.

Dionýz Blaškovič prispel k rozvoju vedných odborov virológie a mikrobiológie a pozdvihol úroveň lekárskych služieb na Slovensku. Foto: iStockphoto.com/Biografický slovník Historického ústavu AV ČR

Pred 110 rokmi sa v Jablonici narodil významný slovenský bakteriológ a virológ, lekár, pedagóg a akademik Dionýz Blaškovič. Venoval sa predovšetkým patogenéze, biologickým a biochemickým vlastnostiam baktérií, laboratórnej diagnostike vírusových nákaz a ekológii vírusov chrípky a kliešťovej encefalitídy. Bol priekopníkom interdisciplinárneho poňatia výskumu v rámci biológie.

Najviac zo všetkého ho priťahovala bakteriológia

Vyrastal v rodine učiteľa v historickom prostredí Banskej Štiavnice s bohatou prírodovedeckou tradíciou, kde aj maturoval. Počas vysokoškolských štúdií na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe začal pracovať v Bakteriologicko-sérologickom ústave tejto fakulty, kde sa stretol so zanietenými mikrobiológmi Františkom Patočkom a Ivanom Málkom.

V čase, keď študoval, boli infekčné choroby hlavnou príčinou úmrtnosti, preto ho najviac zo všetkého priťahovala bakteriológia. V medicíne sa začali v plnšej miere uplatňovať biochemické a najmä bakteriologické exaktné vyšetrovacie metódy.

Vojenská služba a pôsobenie v Ústave hygieny a bakteriológie LFSU

Po promócii v roku 1937 plánoval naďalej pôsobiť v Bakteriologicko-sérologickom ústave, no musel nastúpiť na základnú vojenskú službu na Slovensku. Počas nej však stále udržiaval kontakt s ústavom a službu vykonával vo vojenských bakteriologických laboratóriách v Bratislave a Prahe.

O dva roky neskôr začal pôsobiť v Ústave hygieny a bakteriológie LFSU v Bratislave ako asistent profesora Vojtecha Muchu. V tejto funkcii budoval Štátnu bakteriologicko-diagnostickú stanicu, z ktorej následne vznikol Štátny zdravotno-sociálny ústav ako pobočka v Banskej Bystrici.

Ako účastník SNP založil diagnostickú stanicu v Banskej Bystrici

Počas 2. svetovej vojny nastúpil Blaškovič do funkcie hygienika do povstaleckej armády. Ako účastník SNP a protifašistického odboja založil v Banskej Bystrici diagnostickú stanicu, ktorá položila základy neskoršej krajskej hygienickej stanice. V danom období sa mu podarilo úspešne bojovať proti epidémii dyzentérie, ktorá prepukla v Blatnickej doline, za čo mu udelili prvé vyznamenania.

Virologická kariéra podporená štipendiom v USA

Po vojne požiadal o štipendium Rockefellerovej nadácie v USA a na rok nastúpil na Michiganskú univerzitu k profesorovi Thomasovi Francisovi, kde sa začal zaujímať o virológiu. Po návrate z USA v roku 1948 vybudoval virologické pracovisko v rámci Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Dňa 1. januára 1953 vznikol Virologický ústav ČSAV a Blaškovič bol menovaný za jeho prvého riaditeľa. Ústav si rýchlo získal uznanie doma i v zahraničí.

Objav prenosu kliešťovej encefalitídy kozím mliekom

Pod jeho vedením sa rozpracovala veľmi významná koncepcia prírodných ohniskových nákaz a s nimi spojených ekologických problémov vírusov a vírusových ochorení. Nasledoval objav prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy kozím mliekom v takzvanej rožňavskej epidémii a významné poznatky o štruktúre, antigénnych vlastnostiach, imunológii a prenose vírusu kliešťového zápalu mozgu.

Štúdium premenlivosti vírusu chrípky

Blaškovič tiež významne prispel k štúdiu premenlivosti vírusu chrípky. Jeho spolupracovníci a žiaci pod jeho vedením publikovali mnoho prác týkajúcich sa imunologicko-morfologických analýz vírusu chrípky. Ďalšími vírusmi, ktorým venoval pozornosť, boli herpetické vírusy. Zaujímal sa tiež o perzistenciu, latenciu a patogenézu herpetických infekcií. Objavil herpetický vírus hlodavcov. V rámci ústavu podporoval štúdium rastlinných vírusov, rickettsií a chlamýdií, štúdium nešpecifickej protivírusovej obrany, štúdium interferónov, genetiku vírusov, štúdium antivírusových látok a molekulárnej biológie vírusov. V nasledujúcich rokoch sa ťažiskom jeho práce stal záujem o evolučnú a komparatívnu virológiu.

Taký komplexný virologický výskum sústredený na jednom pracovisku v Európe dosiaľ neexistoval. Do normalizačných rokov sa Virologický ústav ČSAV vyvíjal doslova majstrovsky.

Zmysel pre riešenie problémov

Vedeckovýskumná práca Dionýza Blaškoviča sa vyznačuje zmyslom pre vystihnutie a riešenie problémov, interdisciplinárnym prístupom v rámci biológie a súbežným úsilím prenášať výsledky výskumu do praxe, čím prispel k rozvoju vedných odborov virológie a mikrobiológie a k pozdvihnutiu úrovne lekárskych služieb, najmä v infektológii.

Stál pri zrode Československej i Slovenskej akadémie vied

Blaškovič stál pri zrode Československej akadémie vied aj Slovenskej akadémie vied a v oboch dlhé roky zastával vysoké riadiace funkcie. Pozitívne tiež ovplyvnil vznik a činnosť niektorých ďalších organizácií, napr. Československej spoločnosti mikrobiologickej pri ČSAV alebo Mikrobiologicko-epidemiologickej zložky Slovenskej lekárskej spoločnosti.

Vždy rozvíjal zahraničné kontakty. Stal sa čestným zahraničným členom akadémie vied v New Yorku, v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík, Poľsku i Srbsku. Bol členom početných vedeckých spoločností a expertom Svetovej zdravotníckej organizácie pre oblasť vírusových nákaz. Jedno volebné obdobie vykonával funkciu generálneho sekretára Medzinárodnej rady vedeckých zväzov (ICSU) a mnohé ďalšie.

Časopis Acta virologica

V roku 1957 založil s akademikom Anatolym Alexandrovičom Smorodintsevom medzinárodný virologický časopis Acta virologica v anglickom a ruskom jazyku. Po roku 1990 vychádza už len jeho anglická verzia. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska predstavoval časopis pre pracovníkov Virologického ústavu SAV takmer jedinú možnosť publikovania.

Pedagogická činnosť a výchova vedeckých pracovníkov

Blaškovič sa zároveň nepretržite venoval pedagogickej činnosti a výchove vedeckých pracovníkov. Po návrate z USA vybudoval v roku 1949 Katedru mikrobiológie LFUK v Bratislave a v roku 1968 založil prvú Katedru všeobecnej a aplikovanej virológie na Prírodovedeckej fakulte UK pri Virologickom ústave. Na oboch prednášal ako riadny profesor virológiu a vo Virologickom ústave organizoval postgraduálne kurzy Medzinárodnej organizácie pre výskum bunky (ICRO), kde sa školili mladí virológovia z celého sveta.
Pre študentov zároveň pripravil prvé slovenské skriptá a učebnicu virológie.

Za svoju významnú vedeckovýskumnú, organizačnú a pedagogickú prácu bol Blaškovič opakovane vyznamenaný.

Zomrel 17. novembra 1998 v Bratislave.