Úspechy našich študentov

Alica Drobná sa vo svojej diplomovej práci zamerala na fylogenetickú analýzu proteínového komplexu CCR4-NOT a funkčnú charakterizáciu jeho hlavnej podjednotky NOT1 v machoraste Physcomitrium patens. CCR4-NOT predstavuje esenciálny komplex prítomný u všetkých eukaryotických organizmov, ktorý zásadne ovplyvňuje reguláciu génovej expresie na viacerých úrovniach. Autorka uskutočnila doposiaľ najrozsiahlejšiu fylogenetickú analýzu 304 proteínov patriacich 11 podjednotkám komplexu v 17 eukaryotických druhoch, s dôrazom na rastlinné línie. Výsledky ukázali, že viaceré podjednotky vznikli zo skorých génových duplikácií, pričom následne nadobudli špecifické funkcie. Získané poznatky umožňujú predikovať funkcie doposiaľ necharakterizovaných podjednotiek. V rámci experimentálnej časti práce boli v P. patens pomocou CRISPR/Cas9 pripravené mutantné línie not1, ako aj fúzne línie s TurboGFP určené na sledovanie subcelulárnej lokalizácie proteínu NOT1. Vytvorené mutantné línie zároveň predstavujú model pre budúce štúdium CCR4-NOT komplexu v rastlinách.

Filip Fuljer v rámci diplomovej práce predstavil komplexne monograficky spracovaný rod húb Hygrocybe (lúčnica) na Slovensku. Prináša nové, originálne poznatky o taxonómii, rozšírení, ohrozenosti a vzácnosti spektra 52 druhov zistených z územia Slovenska, o ich ekológii, cenológii a morfológii. Autor zosumarizoval a vyhodnotil v práci 5173 vlastných aj herbárových zberov. Objavil pre Slovensko 7 nových druhov, z ktorých 2 opísal ako nové druhy pre vedu vôbec (Hygrocybe fulgens a Neohygrocybe pseudoingrata). V práci použil nielen klasické zaužívané taxonomické metódy, ale aj najnovšie metodiky taxonómie a molekulárnej mykológie. Napriek spracovaniu rodu na Slovensku je práca svojím riešením zasadená do európskeho až globálneho kontextu.

Mgr. Zuzana Vašková získala Cenu rektora Univerzity Komenského za vynikajúcu diplomovú prácu. Venovala sa v nej štúdiu vplyvu environmentálnych činiteľov na kvantitu peľových zŕn čeľade Poaceae a ich alergénnych molekúl v ovzduší urbanizovaného územia. S použitím dvoch typov peľových lapačov a následnej mikroskopickej a imunochemickej analýzy biočastíc z atmosférických vzoriek kvantifikovala intaktné peľové zrná ako aj ich alergénne molekuly. Z výsledkov jej práce vyplýva, že meteorologické činitele, ako relatívna vlhkosť vzduchu a zrážky, ako aj znečisťujúce látky ako ozón, CO a NO₂ majú významný vplyv na koncentrácie peľu a/alebo alergénu v ovzduší. Z hľadiska epidemiológie respiračných alergických ochorení má preto simultánna kvantifikácia peľových zŕn a ich alergénnych molekúl z ovzdušia veľký význam pre stanovenie aeroalergénnej expozície a následnej účinnej profylaxie.