Témy bakalárskych prác

Témy bakalárskych prác pre školský rok 2025/2026 (pdf)

V prípade záujmu o niektorú z tém kontaktujte priamo vyučujúceho, ktorý danú tému ponúka.

Peľ a spóry

doc. RNDr. Jana Ščevková, PhD. (jana.scevkovauniba.sk)

Atmosférický mikrobióm v podmienkach meniacej sa klímy
Atmosférický mikrobióm, tvorený mikroorganizmami a reprodukčnými štruktúrami organizmov (spóry, peľové zrná) prítomnými v atmosfére, má významný vplyv na rôzne environmentálne a zdravotné procesy. Cieľom práce je, na základe najnovších štúdií z oblasti aerobiológie a klimatológie, preskúmať vzťahy medzi klimatickými zmenami a dynamikou biočastíc v atmosfére so zameraním na potenciálne dôsledky pre ľudské zdravie, ekosystémy a kvalitu ovzdušia.
Vplyv otepľovania atmosféry na priebeh peľovej sezóny jelše
Vplyvom globálneho otepľovania sa môže meniť alergénny potenciál peľu, ako aj priebeh a intenzita peľových sezón fytoalergénov, s negatívnymi dopadmi na peľových alergikov. Cieľom tejto bakalárskej práce je z údajov o koncentrácii peľových zŕn jelše v ovzduší Bratislavy za posledných 24 rokov identifikovať trendy v charakteristikách jej peľových sezón a zistiť, do akej miery tieto zmeny súvisia s otepľovaním atmosféry. Bakalár/-ka sa naučí pracovať s odbornou literatúrou, aerobiologickými vzorkami, štatistickými vyhodnocovacími metódami a získa prehľad zo základov aerobiológie.
Je súvislosť medzi znečistením ovzdušia a alergénnosťou peľu?
Vzhľadom na nárast znečistenia spôsobeného priemyselnými emisiami, dopravou a ďalšími faktormi je dôležité preskúmať, či a ako tieto znečisťujúce látky ovplyvňujú produkciu alergénnych proteínov v peľových zrnách rastlín. Cieľom práce je zistiť, či znečistenie ovzdušia prispieva k nárastu alergických ochorení a akým spôsobom ovplyvňuje schopnosť rastlín produkovať alergénne látky. Výskum sa opiera o dostupné vedecké štúdie v oblasti aerobiológie a medicíny, pričom poskytuje prehľad o možných rizikách spojených s kombináciou znečisteného ovzdušia a alergií.

Spóry machov ako súčasť atmosférického mikrobiómu
Machy majú v prírode veľký význam. Keďže ich lokalít vplyvom klimatických zmien ubúda, musia byť schopné šíriť sa na nové územia. Na to, aby sme vedeli posúdiť, či tieto starobylé organizmy dokážu uniknúť pred nástrahami globálneho otepľovania a posunúť areál svojho výskytu, je potrebné poznať aerobiologickú dráhu ich spór. Cieľom bakalárskej práce je detegovať spóry machov v ovzduší a identifikovať environmentálne činitele, ktoré ovplyvňujú ich koncentráciu v ovzduší. Bakalár/-ka sa naučí pracovať s odbornou literatúrou, aerobiologickými vzorkami a získa prehľad zo základov aerobryológie.

Detekcia alergénnych spór húb rodu Ganoderma (lesklokôrovka) v ovzduší
Lesklokôrovky sú huby, ktoré rastú ako parazity či saprofyty na drevinách. Okrem pozitívnych účinkov, ktoré majú niektoré druhy tohto rodu na ľudské zdravie, ich spóry vyvolávajú alergické respiračné ochorenia u senzitívnych jedincov. Cieľom bakalárskej práce je kvantifikovať spóry týchto húb v ovzduší a identifikovať environmentálne činitele, ktoré ovplyvňujú ich koncentráciu v ovzduší. Bakalár/-ka sa naučí pracovať s odbornou literatúrou, aerobiologickými vzorkami a získa prehľad zo základov aeromykológie.
Mikroskopické huby v interiéri a vznik astmy
Práca sa sústredí na identifikáciu najčastejšie sa vyskytujúcich druhov mikroskopických húb v interiérových priestoroch, ich zdroje a podmienky, ktoré podporujú ich rast. Skúma tiež mechanizmy, ktorými môžu spóry húb prispievať k vzniku astmy alebo zhoršeniu jej priebehu. Cieľom práce je analyzovať dostupné vedecké poznatky o súvislosti medzi vystavením sa mikroskopickým hubám v domácnostiach a pracovných priestoroch a zvýšeným rizikom vzniku astmy, najmä u citlivých jedincov.

Mgr. Matúš Žilka (zilka24@uniba.sk)

Zdravý horský vzduch? Peľ a iné aeroalergény vo vysokohorskom prostredí
Vysokohorské prostredie je považované za miesto s čistým a zdravým vzduchom. Je však naozaj vysokohorský vzduch bez rizík pre vznik alergie? Cieľom práce je analyzovať dostupné vedecké poznatky týkajúce sa druhového spektra aeroalergénov a ich alergénneho potenciálu vo vysokohorskom prostredí. Výsledky práce môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu zdravotných rizík vo vysokohorskom prostredí a poskytnúť cenné informácie pre alergikov, ktorí hľadajú úľavu v horách.

Sinice a riasy

Mgr. Zuzana Pelechová Drongová, PhD. (zuzana.pelechovauniba.sk)

Sezónna dynamika nárastových spoločenstiev siníc a rias vo vodnom prostredí
Tečúca voda predstavuje dynamické prostredie, ktoré narozdiel od stojatej vody poskytuje organizmom (vrátane siníc a rias) aj celý rad výhod pre život. Aké organizmy tu dominujú? Aké majú výhody zo života v toku? Akými spôsobmi sa prispôsobili životu v prúde? Aké spoločenstvá vytvárajú? Mení sa druhové zloženie nárastových spoločenstiev siníc a rias počas roka? Nosnou časťou práce je spracovanie literárneho prehľadu a hľadanie odpovedí na takéto otázky. Prácu je vhodné obohatiť o výsledky vlastného terénneho výskumu, osvojiť si tak základné postupy odberu a spracovania vzoriek, naučiť sa pracovať s determinačnou literatúrou a pripraviť si kvalitný základ pre rozsiahlejší výskum na magisterskom stupni štúdia.
Sezónna dynamika planktónnych spoločenstiev siníc a rias vybraných lokalít
Mnohé vodné plochy na Slovensku sú preskúmané len málo, alebo k nim chýbajú akékoľvek záznamy o druhovej diverzite siníc a rias. V rámci témy je potrebné vyhľadať a spracovať literárne zdroje k vybraným lokalitám (pokiaľ existujú). Počas terénneho výskumu sa budú sledovať základné charakteristiky vody, bude sa monitorovať druhové zloženie, ale i sezónna dynamika spoločenstiev siníc a rias vybraných lokalít. Študent si osvojí základné postupy odberu a spracovania vzoriek, naučí sa pracovať s determinačnou literatúrou a spracovávať výsledky vlastnej vedeckej práce.
Život pod vplyvom stresu – adaptačné mechanizmy siníc a rias v extrémnom prostredí
Sinice a riasy dokázali osídliť všetky typy prostredí na Zemi vrátane extrémnych, kde im často nie sú schopné konkurovať iné rastliny, alebo nie sú vystavené veľkému predačnému tlaku. Ich život však prebieha pod neustálym vplyvom viacerých stresových faktorov, ktorým sa počas evolúcie prispôsobili na morfologickej, fyziologickej alebo až génovej úrovni. V rámci témy študent spracuje komplexný literárny prehľad, teda identifikuje extrémne prostredia, vyhodnotí pôsobiace stresové faktory a bude pátrať po adaptačných mechanizmoch siníc a rias v extrémnych prostrediach.

Mgr. Alica Hindáková, PhD. (alica.hindakovasavba.sk)

Rozsievky v objatí machorastov
Machorasty ponúkajú refúgiá pre fototrofné mikroorganizmy, ako sú sinice a riasy. Rozsievky (riasy) sú charakteristické svojou morfologickou stavbou schránky, ich krása sa dá pozorovať už vo svetelnom mikroskope. Aký typ spoločenstva vzniká v spoločenstve s machmi? Zaujímavé sú vodné biotopy na travertínových podložiach, v rašeliniskách alebo v ich okolí. Hlavnou témou bakalárskej práce bude základný algologický výskum.

Mgr. Matúš Žilka (zilka24@uniba.sk)

Riasy ako bioindikátory
Riasy predstavujú citlivé organizmy, ktoré rýchlo reagujú na zmeny v prostredí, najmä na kvalitu vody a vzduchu. Cieľom práce je na základe najnovších vedeckých štúdií z oblasti ekotoxikológie a biológie rias zhodnotiť, ktoré druhy rias sú najvhodnejšie na monitorovanie konkrétnych znečistení a aké sú výhody a nevýhody ich použitia ako bioindikátorov.

Machorasty

doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD. (katarina.misikovauniba.sk)

Živé mestá: diverzita machorastov v mestskej zeleni
Machorasty ako najstaršie recentné suchozemské rastliny sa počas svojho vývoja úspešne prispôsobili celej škále životných podmienok. V človekom vytvorených biotopoch hrajú významnú úlohu ako pionierske organizmy a často tvoria dominantnú zložku vegetácie v prvých štádiách sukcesie. Súčasné trendy v urbánnej architektúre začínajú prihliadať aj na „nature friendly“ štruktúry a na rôzne skupiny organizmov, žijúce v mestách.
Zistiť, ktoré druhy machorastov rastú v intraviláne miest v rôznych typoch mestskej zelene, ktoré stanovištia a substráty uprednostňujú a prečo, bude hlavnou náplňou tejto bakalárskej práce. Študent/ka sa naučia stanoviť vhodné typy mestských zelených plôch z hľadiska diverzity machorastov, akoaj makroskopicky i mikroskopicky determinovať najčastejšie taxóny a ich význam v mestskom prostredí.

Rozšírenie epifytických pečeňoviek na území Bratislavy
V druhej polovici minulého storočia vplyvom intenzifikácie priemyslu, dopravy a výstavby výrazne ustúpili viaceré senzitívne skupiny machorastov, ako sú pečeňovky, epifytické a vlhkomilné druhy. Prísnejšie opatrenia v kontrole znečistenia ovzdušia v 90. rokoch 20. storočia sa začali prejavovať návratom epifytických druhov a ich rozširovaním sa do centra mesta. V súčasnosti je preto potrebné aktualizovať údaje o recentnom rozšírení viacerých epifytov, pričom táto bakalárska práca bude zameraná na pečeňovky Frullania dilatata, Metzgeria conjugata, Porella platyphylla a Radula complanata. Náplňou práce bude excerpcia literárnych údajov, ich overenie v teréne, ako aj zisťovanie nových lokalít týchto druhov.

Huby

doc. Mgr. Soňa Jančovičová, PhD. (sona.jancovicovauniba.sk)

Diverzita makroskopických húb v Chránenom areáli Hrabiny
Chránený areál Hrabiny sa nachádza v mestskej časti Bratislava – Petržalka. Toto územie, ktoré je medzi panelákmi neprehliadnuteľné, je životným prostredím pre huby, ktoré sú tu dosiaľ prehliadané. Spoznať výnimočné organizmy v ich výnimočnom prostredí ponúka uvedená bakalárska práca.
Diverzita makroskopických húb v Chránenom areáli Jarovská bažatnica
V Bratislave je veľa chránených území, ale málokto o nich vie. V Bratislave je veľa vzácnych húb, ale málokto ich pozná. Uvedená bakalárska práca ponúka oboje: spoznať Chránený areál Jarovská bažantnica a jeho výnimočnú diverzitu makroskopických húb.
Ekologická, morfologická a molekulárna charakteristika vybraných druhov húb borovicových lesov Slovenska
Každý les disponuje charakteristickým spoločenstvom húb. Plodnice niektorých húb nachádzame viac-menej pravidelne, iné raz za život. Prečo je to tak? Majú špecifické ekologické nároky? Aké sú ich morfologické a molekulárne znaky? Odpovede ponúka riešenie tejto práce.

(Ne)zelené listy z botaniky (prvé pokračovanie)
(Ne)zelené listy z botaniky. Sinice, riasy, machorasty a huby (https://stella.uniba.sk/texty/PRIF_JMPD_listy_z_botaniky.pdf) je práca predstavujúca súbor viac ako sto úloh na cvičenia z botanických predmetov. Je primárne určená pre poslucháčov vysokých škôl. Prax ukazuje, že takýchto užitočných „listov“ môže byť ešte viac. Náročnosť a zmysluplnosť tvorby nových pracovných listov preverí riešenie danej bakalárskej práce.

Mgr. Miroslav Caboň, PhD. (miroslav.cabonsavba.sk)

Rod Taphrina v ére molekulárnej biológie
Zástupcovia rodu Taphrina (Ascomycota) predstavujú významných fytopatogénnych škodcov rastlín. Napriek vysokému záujmu o tieto huby nie sú doposiaľ zjednotené názory na celkovú druhovú diverzitu rodu. Recentné práce zahŕňajúce molekulárne analýzy odhadujú existenciu približne 30 druhov, čo je v rozpore s odhadmi založenými na morfológii, ktoré odhadujú násobne vyššiu diverzitu. Bakalárska práca bude kriticky hodnotiť prínos molekulárnych analýz pre pochopenie druhovej diverzity rodu a ohraničenie jednotlivých druhov.

Jedna PCR vládne všetkým - optimalizácia PCR protokolov pre efektívnejšie štúdium rodu Russula
Rod Russula patrí globálne medzi druhovo najbohatšie rody ektomykoríznych húb, s epicentrom výskytu v temperátnych oblastiach severnej pologule. Vďaka širokému spektru evolučných procesov sa v rámci jeho bohatej histórie vyvinulo veľké množstvo nezávislých línií s unikátnymi genetickými zmenami. Tieto zmeny môžu okrem iného spôsobovať významný pokles úspešnosti PCR reakcie, ktorá je štandardne používaná na budovanie multi-loci datasetov pre fylogenetické analýzy. Teoretická časť práce bude analyzovať využitie molekulárnych markerov a ich PCR podmienok publikovaných v relevantných fylogenetických štúdiách. Praktická časť práce sa bude zameriavať na optimalizáciu PCR podmienok pre vybrané molekulárne markery.

Mgr. Viktor Kučera, PhD. (viktor.kucerasavba.sk)

Mykoflóra vybraného územia Slovenska
Zaujímajú Vás huby? Bakalárska práca ponúka možnosť vypracovať mykofloristický prieskum vybraného územia Slovenska. Študent sa oboznámi s metódami štúdia húb; zberom, dokumentáciou, konzerváciou a prácou s odbornou literatúrou; dozvie sa o vzácnych a ohrozených hubách Slovenska. Terénne skúsenosti budú doplnené mikroskopovaním, určovaním a herbarizovaním zozbieraného materiálu.

Lišajníky

Mgr. Anna Bérešová, PhD., Botanický ústav CBRB SAV (anna.beresovasavba.sk)

Reliktné skalné stanovištia Muránskej planiny – biotopy biogeograficky zaujímavých lišajníkov
Cieľom bakalárskej práce je vypracovať prehľad biogeograficky zaujímavých lišajníkov extrémnych skalných biotopov s členitým reliéfom reliktného charakteru a doplniť k nim molekulárne údaje. Tie umožnia zasadiť druhy do fylogenetického kontextu, čo pri niektorých momentálne nevieme. Bakalár sa naučí pracovať s vedeckou literatúrou, zbierkami lišajníkov, získa základné zručnosti s prácou v molekulárnom laboratóriu, podľa možnosti získa terénne skúsenosti a získa prehľad zo základov biogeografie.

Dreviny a kvitnúce rastliny

Ing. Mgr. Eva Zahradníková, PhD. (eva.zahradnikovauniba.sk)

Evolučná história vybraného rodu drevín
Cieľom bakalárskej práce je spracovať prehľad súčasného poznania evolučnej histórie vybraného rodu na základe genetických štúdií súčasných populácií a jeho fosílnej histórie. Jej výsledkom bude prehľad diferenciácie tohto rodu a jeho jednotlivých druhov, ich migrácie počas historických dôb a možnej hybridizácie. Bakalár sa naučí pracovať s odbornou literatúrou a porozumie procesom evolúcie rastlín a florogenézy.
Súčasný stav chránených stromov vo vybranom územnom celku
Práca zahŕňa mapovanie chránených stromov vo vybranom regióne Slovenska, zisťovanie ich aktuálneho stavu a problémov. Môže pomôcť odhaliť aj ďalšie dendrologické zaujímavosti z územia daného regiónu a zabezpečiť im adekvátnu ochranu

Rastliny pod UV svetlom
Farby kvetov sú signálom pre opeľovače, a tie majú často iné videnie, ako my - napríklad včely vidia aj ultrafialové svetlo, ale nevidia červenú. Bakalárska práca bude prehľadom poznatkov, ktoré máme o zafarbení rastlín, viditeľnom v tejto časti spektra. Bude zahŕňať aj praktickú časť, v ktorej k týmto poznatkom môžeme prispieť pozorovaním druhov rastlín, ktoré sa pôvodne vyskytujú na Slovensku, pod UV svetlom. Preto je vhodné prihlásiť sa na túto prácu už v druhom ročníku, aby sa dalo využiť celé vegetačné obdobie.
Anglicko-slovenský botanický slovník
Pri prekladoch botanických textov z angličtiny často nastávajú chyby, najmä pri použití doslovného prekladu miesto adekvátneho botanického termínu. Výstupom tejto bakalárskej práce bude prehľadný slovník najčastejšie používaných botanických termínov, využiteľný prekladateľmi aj študentami prírodovedných smerov.
Rastliny v ľudovej tradícii vybranej obce a ich reálne účinky
Informácie o tradičnom využití rastlín v liečiteľstve sú dôležité nielen z kultúrneho, ale aj botanického hľadiska, keďže dokladujú prítomnosť konkrétnych druhov rastlín na danej lokalite. Je dôležité tieto informácie získavať, keďže sa časom nenávratne strácajú. Bakalárska práce kombinuje etnobotanický výskum o tradičnom využití rastlín v určitej obci s floristickým výskumom zameraným na ich súčasný výskyt a s prehľadom ich liečivých vlastností na základe aktuálnych vedeckých informácií. Kvôli floristickému výskumu je vhodné prihlásiť sa na túto prácu už v druhom ročníku, aby sa dalo využiť celé vegetačné obdobie.

Invázne rastliny

prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. (karol.micietauniba.sk)

Dynamika a štruktúra recentného areálu vybraného invázneho druhu
História a priebeh invázie vybraného rastlinného druhu a predpokladaný vývoj jeho rozšírenia na území Slovenska. Spracovanie literárnych údajov o histórii, resp. priebehu invázie a recentného rozšírenia vybraného invázneho taxónu v európskom areáli, ako východisko pre následné predikcie jeho šírenia na Slovensku a štúdium jeho autochtónnych adaptívnych mechanizmov.

RNDr. Silvia Kubalová, PhD. (silvia.kubalova@uniba.sk)

Vplyv klimatických zmien na rastlinné invázie
Výskyt introdukovaných rastlinných taxónov je limitovaný rôznymi ekologickými faktormi. Klimatické zmeny môžu poskytnúť potenciálne inváznym druhom vhodné podmienky pre nástup expanzívneho šírenia sa. Cieľom práce je porovnať klimatické trendy s priebehom invázie vybraných inváznych druhov na území Slovenska a štatisticky vyhodnotiť vplyv otepľovania na ich šírenie.

RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)

Biologická kontrola invázií cudzokrajných druhov rastlín
Rastlinné invázie predstavujú častokrát hrozbu pre pôvodné ekosystému a zdravie obyvateľstva. Ich mechanická eliminácia je často neefektívna a chemická kontrola negatívne pôsobí na životné prostredie. Pri adaptácii cudzokrajného druhu v novom prostredí vznikajú nové evolučné vzťahy medzi nepôvodným druhom a domácim ekosystémom. Nepôvodné druhy vrátane tých inváznych musia čeliť domácim patogénom ako sú napr. rôzne hubové organizmy. Práve tie môžu byť hľadaným prostriedkom na elimináciu invázneho druhu. Cieľom je spracovať dostupné možnosti biologickej eliminácie pre vybraný invázny druh alebo štúdium evolúcie vzťahu medzi konkrétnym inváznym druhom a jeho domácim patogénom.

Taxonómia a evolúcia

prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. (karol.micietauniba.sk)

Úvod do karyotaxonomickej problematiky vybraného taxónu flóry Slovenska
Spracovanie karyologických, cytotaxonomických, chorologických, biosystematických údajov o vybranom taxóne flóry Slovenska. Osvojenie si základných karyotaxonomických techník a postupov.

RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)

Intraspecifická variabilita množstva DNA vysokohorských taxónov
Vysokohorské druhy reagujú na nepriaznivé klimatické faktory rozličnými genetickými adaptáciami. V závislosti od druhu hromadia úseky DNA alebo sa ich zbavujú. Cieľom práce je porovnať veľkosť DNA druhov, ktoré rastú buď v rozličných pásmach slovenských pohorí, alebo ktoré rastú aj v nížinách aj v Karpatoch. Študent získa prax v prietokovej cytometrii.
Molekulárna fylogenéza vybraného rodu na území Slovenska
Molekulárna biológia môže pomôcť pri odhaľovaní kryptických druhov alebo stanoviť príbuzenské vzťahy medzi druhmi. Cieľom práce je nájsť nové druhy alebo poddruhy v slovenskej flóre, ktoré boli pre morfologickú podobnosť s príbuznými taxónmi prehliadané. Študent získa prax v rastlinnej taxonómii, vrátane morfometrických štatistických metód, karyológie a molekulárnej fylogenetiky.

doc. RNDr. Miroslav Švec, CSc. (miroslav.svecuniba.sk)

Taxonómia, genetika a genomika rodu Hordeum L.
Tento rod sa skladá z 33 druhov, ktoré majú H, I, Xa, alebo Xu genómy. Druhy môžu byť di-, tetra- alebo hexaploidné. Všetky druhy s výnimkou jedného sú divorastúce. V práci bude podaný prehľad o ich geografickom rozšírení, intragenerická klasifikácia, a prezentovaná cytogenetická, genomická a fylogenetická analýza rodu Hordeum.

Ing. Mgr. Eva Zahradníková, PhD. (eva.zahradnikovauniba.sk)

Evolúcia psychoaktívnych látok v rastlinách
Prečo a ako sa v rastlinách vyvinuli látky, ktoré pôsobia na nervovú sústavu živočíchov a ovplyvňujú ich reakcie? Ako sa vyvinula tá istá látka nezávisle na sebe vo viacerých rastlinách? Bakalárska práca bude prehľadom dostupných zdrojov o evolúcii a funkcii rôznych druhov psychoaktívnych látok v rastlinách.
Špecifiká genómu parazitických rastlín
Pre parazitické rastliny, ktoré nefotosyntetizujú, ale odčerpávajú živiny iným rastlinám, je typická strata častí genómu, väčšinou tých, ktoré sú zodpovedné za fotosyntézu a tvorbu orgánov. Niektoré druhy dokonca vysielajú molekuly mRNA do buniek hostiteľa, čím ho prinútia vytvoriť hľuzovitý útvar z pletiva zmiešaného s parazitom. Bakalárska práca bude prehľadom trendov a príkladov známych zo štúdia genómov parazitických rastlín.

Fytogeografia

RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)

Modelovanie rozšírenia druhov v závislosti na meniacich sa klimatických podmienkach
Modelovanie rozšírenia druhov je moderná bioinformatická metóda, ktorá umožňuje predpovedať potenciálne rozšírenie vzácnych alebo naopak bežných druhov rastlín a živočíchov na základe ich ekologických preferencií. Prostredníctvom neho možno predpovedať, ako zmena prostredia, vrátane klimatickej zmeny, bude vplývať na šírenie alebo vymieranie druhu v rôzne veľkom areáli. Cieľom je vytvoriť predpovedné modely rozšírenia pre ľubovoľný druh rastúci na území Slovenska. Študent sa zároveň naučí pracovať s programami R a geografickým informačným systémom.

Mgr. Adam Kantor, PhD. (adam.kantor@savba.sk)

Prínos občianskej vedy k poznaniu nepôvodnej flóry Slovenska
Do mapovania rozšírenia rôznych druhov organizmov po celom svete sa dnes vďaka projektom občianskej vedy môže zapojiť každý, stačí k tomu mobilný telefón a prístup k internetu. Jednou z takýchto iniciatív je platforma iNaturalist, na ktorej dnes nájdeme viac než 227 miliónov pozorovaní organizmov z celého sveta (90 miliónov z nich sa týka rastlín). Tieto dáta sú voľne prístupné aj pre vedcov či ochranárov, avšak v mnohých prípadoch zatiaľ nie sú efektívne využívané. Cieľom práce bude zanalyzovať, akou mierou môžu takéto pozorovania reálne prispieť k znalosti rozšírenia nepôvodných druhov cievnatých rastlín na Slovensku. Náplňou témy je práca s dátami (určovanie pozorovaní v iNaturalist) a práca v teréne (overovanie výskytu zaujímavejších nálezov). Výsledky takejto štúdie môžu dopomôcť aj k budúcemu efektívnejšiemu monitoringu inváznych druhov rastlín.

prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. (karol.micietauniba.sk)

Klimatické zmeny a ich taxonomické aspekty
Klimatické zmeny, ich vplyvy a dopady na taxonomickú intrašpecificitu vybraného taxónu resp. taxónov slovenskej flóry. Vplyv globálnych klimatických zmien a podmienok na diverzitu rastlín s dôrazom na západokarpatskú oblasť. Spracovanie aktuálneho stavu poznania, resp. výskumu dopadu globálnych a s tým súvisiacich regionálnych klimatických zmien na intrašpecifickú diverzitu vybraného taxónu, taxónov. Východisko pre následné štúdium adaptačných a reparačných mechanizmov a ich taxonomických aspektov.

Vodné a močiarne rastliny

RNDr. Silvia Kubalová, PhD. (silvia.kubalovauniba.sk)

Vodné makrofyty v urbánnej, suburbánnej a vidieckej krajine
Mokraďové ekosystémy sú pod neustálym tlakom človeka, či už ide o vplyv mestských sídiel alebo poľnohospodárskej činnosti typickej pre vidiecke oblasti. Vodné makrofyty sú jednou z dôležitých skupín organizmov, pomocou ktorých môžeme monitorovať dopad antropických činností na ekosystémy mokradí, resp. vodné biotopy. Cieľom práce bude časopriestorová analýza výskytu vodných rastlín v oblasti Podunajskej nížiny z publikovaných štúdií (prípadne aj vlastného prieskumu v teréne) vo vzťahu k zmenách a biotických faktorov a k zmenám krajinnej štruktúry. Výsledky poskytnú komplexný pohľad napr. na stratu, fragmentáciu a homogenizáciu akvatických biotopov, ako aj vplyv klimatických zmien na vegetáciu mokradí Podunajska.
Veľkosť genómu helofytov vyskytujúcich sa na Slovensku
Odhadovanie veľkosti genómu, resp. stupňa ploidie je jedným z aspektov taxonomického a systematického výskumu rastlín, ktorý prispieva napr. k poznaniu evolúcie rastlín a vzájomných fylogenetických vzťahov medzi taxónmi, k poznaniu adaptability rastlín na podmienky prostredia, a tým k možnostiam ich šírenia. V prípade močiarnych rastlín (helofytov), ktoré sú rozšírené na našom území, nemáme komplexné informácie o veľkostiach ich genómu. Študent v bakalárskej práci spracuje prehľad stavu poznania danej problematiky zo Slovenska a porovná ho so zahraničným výskumom; oboznámi sa taktiež s metodikou a prístrojmi vhodnými na stanovenie stupňa ploidie meraním a vyhodnocovaním vlastných vzoriek zvoleného taxónu.