Prírodovedecká fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Témy bakalárskych prác

Témy bakalárskych prác pre školský rok 2026/2027 (pdf)

V prípade záujmu o niektorú z tém kontaktujte priamo vyučujúceho, ktorý danú tému ponúka.

Peľ a spóry

doc. RNDr. Jana Ščevková, PhD. (jana.scevkovauniba.sk)

  • Umelá inteligencia v aerobiológii 
    Automatická detekcia a klasifikácia peľových zŕn. Počítanie peľových zŕn pod mikroskopom je zdĺhavé – čoraz viac ho preberá strojové učenie. Práca zmapuje, ako dnes AI dokáže rozpoznávať peľové zrná, porovná presnosť s tradičnou analýzou a podľa záujmu ju možno rozšíriť o vlastné vyskúšanie jednoduchého klasifikačného nástroja. Bakalár/-ka získa prehľad zo základov aerobiológie aj strojového rozpoznávania obrazu.
  • Ako presné sú peľové predpovede? 
    Porovnanie predikčných modelov s reálnymi dátami z Bratislavy. Peľové predpovede v mobilných aplikáciách sú dnes samozrejmosťou – no nakoľko sa dá na ne spoľahnúť? Práca porovná modelové predikcie koncentrácií peľu tráv (napr. z CAMS) s reálnymi hodnotami z nášho aerobiologického monitoringu a odhalí, kedy a prečo sa predpovede najviac mýlia. Bakalár/-ka si vyskúša prácu s modelovými aj nameranými dátami a základné štatistické porovnávanie časových radov.
  • Ambrózia palinolistá v meste
    Invázny alergén, ktorý sa vďaka klimatickej zmene šíri ďalej. Ambrózia patrí medzi najagresívnejšie invázne a zároveň najalergénnejšie rastliny strednej Európy. Práca zhodnotí trendy v jej výskyte a dĺžke peľovej sezóny v Bratislave v súvislosti s otepľovaním. Bakalár/-ka získa prehľad zo základov aerobiológie a inváznej ekológie.

Sinice a riasy

Mgr. Zuzana Pelechová Drongová, PhD. (zuzana.pelechovauniba.sk)

  • Sezónna dynamika nárastových spoločenstiev siníc a rias vo vodnom prostredí
    Tečúca voda predstavuje dynamické prostredie, ktoré na rozdiel od stojatej vody poskytuje organizmom (vrátane siníc a rias) aj celý rad výhod pre život. Aké organizmy tu dominujú? Aké majú výhody zo života v toku? Akými spôsobmi sa prispôsobili životu v prúde? Aké spoločenstvá vytvárajú? Mení sa druhové zloženie nárastových spoločenstiev siníc a rias počas roka? Nosnou časťou práce je spracovanie literárneho prehľadu a hľadanie odpovedí na takéto otázky. Prácu je vhodné obohatiť o výsledky vlastného terénneho výskumu, osvojiť si tak základné postupy odberu a spracovania vzoriek, naučiť sa pracovať s determinačnou literatúrou a pripraviť si kvalitný základ pre rozsiahlejší výskum na magisterskom stupni štúdia.
  • Sezónna dynamika planktónnych spoločenstiev siníc a rias vybraných lokalít
    Mnohé vodné plochy na Slovensku sú preskúmané len málo, alebo k nim chýbajú akékoľvek záznamy o druhovej diverzite siníc  a rias. V rámci témy je potrebné vyhľadať a spracovať literárne zdroje k vybraným lokalitám (pokiaľ existujú). Počas terénneho výskumu sa budú sledovať základné charakteristiky vody, bude sa monitorovať druhové zloženie, ale i sezónna dynamika spoločenstiev siníc a rias vybraných lokalít. Študent si osvojí základné postupy odberu a spracovania vzoriek, naučí sa pracovať s determinačnou literatúrou a spracovávať výsledky vlastnej vedeckej práce.
  • Život pod vplyvom stresu – adaptačné mechanizmy siníc a rias v extrémnom prostredí
    Sinice a riasy dokázali osídliť všetky typy prostredí na Zemi vrátane extrémnych, kde im často nie sú schopné konkurovať iné rastliny, alebo nie sú vystavené veľkému predačnému tlaku. Ich život však prebieha pod neustálym vplyvom viacerých stresových faktorov, ktorým sa počas evolúcie prispôsobili na morfologickej, fyziologickej alebo až génovej úrovni. V rámci témy študent spracuje komplexný literárny prehľad, teda identifikuje extrémne prostredia, vyhodnotí pôsobiace stresové faktory a bude pátrať po adaptačných mechanizmoch siníc a rias v extrémnych prostrediach.

Huby

doc. Mgr. Soňa Jančovičová, PhD. (sona.jancovicovauniba.sk)

  • Ekologická, morfologická a molekulárna charakteristika vybraných druhov húb borovicových lesov Slovenska
    Každý les disponuje charakteristickým spoločenstvom húb. Plodnice niektorých húb nachádzame viac-menej pravidelne, iné raz za život. Prečo je to tak? Majú špecifické ekologické nároky? Aké sú ich morfologické a molekulárne znaky? Odpovede ponúka riešenie tejto práce.

Dreviny a kvitnúce rastliny

doc. Ing. Mgr. Eva Zahradníková, PhD. (eva.zahradnikovauniba.sk)

  • Evolučná história vybraného rodu drevín
    Cieľom bakalárskej práce je spracovať prehľad súčasného poznania evolučnej histórie vybraného rodu na základe genetických štúdií súčasných populácií a jeho fosílnej histórie. Jej výsledkom bude prehľad diferenciácie tohto rodu a jeho jednotlivých druhov, ich migrácie počas historických dôb a možnej hybridizácie. Bakalár sa naučí pracovať s odbornou literatúrou a porozumie procesom evolúcie rastlín a florogenézy.
  • Súčasný stav chránených stromov vo vybranom územnom celku
    Práca zahŕňa mapovanie chránených stromov vo vybranom regióne Slovenska, zisťovanie ich aktuálneho stavu a problémov. Môže pomôcť odhaliť aj ďalšie dendrologické zaujímavosti z územia daného regiónu a zabezpečiť im adekvátnu ochranu.
  • Rastliny pod UV svetlom
    Farby kvetov sú signálom pre opeľovače, a tie majú často iné videnie, ako my - napríklad včely vidia aj ultrafialové svetlo, ale nevidia červenú. Bakalárska práca bude prehľadom poznatkov, ktoré máme o zafarbení rastlín, viditeľnom v tejto časti spektra. Bude zahŕňať aj praktickú časť, v ktorej k týmto poznatkom môžeme prispieť pozorovaním druhov rastlín, ktoré sa pôvodne vyskytujú na Slovensku, pod UV svetlom. Preto je vhodné prihlásiť sa na túto prácu už v druhom ročníku, aby sa dalo využiť celé vegetačné obdobie.
  • Rastliny v ľudovej tradícii vybranej obce a ich reálne účinky
    Informácie o tradičnom využití rastlín v liečiteľstve sú dôležité nielen z kultúrneho, ale aj botanického hľadiska, keďže dokladujú prítomnosť konkrétnych druhov rastlín na danej lokalite. Je dôležité tieto informácie získavať, keďže sa časom nenávratne strácajú. Bakalárska práce kombinuje etnobotanický výskum o tradičnom využití rastlín v určitej obci s floristickým výskumom zameraným na ich súčasný výskyt a s prehľadom ich liečivých vlastností na základe aktuálnych vedeckých informácií. Kvôli floristickému výskumu je vhodné prihlásiť sa na túto prácu už v druhom ročníku, aby sa dalo využiť celé vegetačné obdobie.

Invázne rastliny

RNDr. Silvia Kubalová, PhD. (silvia.kubalovauniba.sk

  • Vplyv klimatických zmien na rastlinné invázie
    Výskyt introdukovaných rastlinných taxónov je limitovaný rôznymi ekologickými faktormi. Klimatické zmeny môžu poskytnúť potenciálne inváznym druhom vhodné podmienky pre nástup expanzívneho šírenia sa. Cieľom práce je porovnať klimatické trendy s priebehom invázie vybraných inváznych druhov na území Slovenska a štatisticky vyhodnotiť vplyv otepľovania na ich šírenie.

doc. RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)

  • Biologická kontrola invázií cudzokrajných druhov rastlín
    Rastlinné invázie predstavujú častokrát hrozbu pre pôvodné ekosystému a zdravie obyvateľstva. Ich mechanická eliminácia je často neefektívna a chemická kontrola negatívne pôsobí na životné prostredie. Pri adaptácii cudzokrajného druhu v novom prostredí vznikajú nové evolučné vzťahy medzi nepôvodným druhom a domácim ekosystémom. Nepôvodné druhy vrátane tých inváznych musia čeliť domácim patogénom ako sú napr. rôzne hubové organizmy. Práve tie môžu byť hľadaným prostriedkom na elimináciu invázneho druhu. Cieľom je spracovať dostupné možnosti biologickej eliminácie pre vybraný invázny druh alebo štúdium evolúcie vzťahu medzi konkrétnym inváznym druhom a jeho domácim patogénom.

Taxonómia a evolúcia

doc. RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)

  • Molekulárna fylogenéza vybraného rodu na území Slovenska
    Molekulárna biológia môže pomôcť pri odhaľovaní kryptických druhov alebo stanoviť príbuzenské vzťahy medzi druhmi. Cieľom práce je nájsť nové druhy alebo poddruhy v slovenskej flóre, ktoré boli pre morfologickú podobnosť s príbuznými taxónmi prehliadané. Študent získa prax  v rastlinnej taxonómii, vrátane morfometrických štatistických metód, karyológie a molekulárnej fylogenetiky.

Fytogeografia

doc. RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)

  • Modelovanie rozšírenia druhov v závislosti na meniacich sa klimatických podmienkach
    Modelovanie rozšírenia druhov je moderná bioinformatická metóda, ktorá umožňuje predpovedať potenciálne rozšírenie vzácnych alebo naopak bežných druhov rastlín a živočíchov na základe ich ekologických preferencií. Prostredníctvom neho možno predpovedať, ako zmena prostredia, vrátane klimatickej zmeny, bude vplývať na šírenie alebo vymieranie druhu v rôzne veľkom areáli. Cieľom je vytvoriť predpovedné modely rozšírenia pre ľubovoľný druh rastúci na území Slovenska. Študent sa zároveň naučí pracovať s programami R a geografickým informačným systémom.

Vodné a močiarne rastliny

RNDr. Silvia Kubalová, PhD. (silvia.kubalovauniba.sk)

  • Vodné makrofyty v urbánnej, suburbánnej a vidieckej krajine
    Mokraďové ekosystémy sú pod neustálym tlakom človeka, či už ide o vplyv mestských sídiel alebo poľnohospodárskej činnosti typickej pre vidiecke oblasti. Vodné makrofyty sú jednou z dôležitých skupín organizmov, pomocou ktorých môžeme monitorovať dopad antropických činností na ekosystémy mokradí, resp. vodné biotopy. Cieľom práce bude časopriestorová analýza výskytu vodných rastlín v oblasti Podunajskej nížiny  z publikovaných štúdií (prípadne aj vlastného prieskumu v teréne) vo vzťahu k zmenách a biotických faktorov  a k zmenám krajinnej štruktúry. Výsledky poskytnú komplexný pohľad napr. na stratu, fragmentáciu a homogenizáciu akvatických biotopov, ako aj vplyv klimatických zmien na vegetáciu mokradí Podunajska.
  • Veľkosť genómu helofytov vyskytujúcich sa na Slovensku
    Odhadovanie veľkosti genómu, resp. stupňa ploidie je jedným z aspektov taxonomického a systematického výskumu rastlín, ktorý prispieva napr. k poznaniu evolúcie rastlín a vzájomných fylogenetických vzťahov medzi taxónmi, k poznaniu adaptability rastlín na podmienky prostredia, a tým k možnostiam ich šírenia. V prípade močiarnych rastlín (helofytov), ktoré sú rozšírené na našom území, nemáme komplexné informácie o veľkostiach ich genómu. Študent v bakalárskej práci spracuje prehľad stavu poznania danej problematiky zo Slovenska a porovná ho so zahraničným výskumom; oboznámi sa taktiež s metodikou a prístrojmi vhodnými na stanovenie stupňa ploidie meraním a vyhodnocovaním vlastných vzoriek zvoleného taxónu.