Témy bakalárskych prác

Témy bakalárskych prác pre školský rok 2024/2025 (pdf)

V prípade záujmu o niektorú z tém kontaktujte priamo vyučujúceho, ktorý danú tému ponúka.

Peľ a spóry

doc. RNDr. Jana Ščevková, PhD. (jana.scevkovauniba.sk)

Atmosférický mikrobióm v podmienkach meniacej sa klímy
Atmosférický mikrobióm, tvorený mikroorganizmami a reprodukčnými štruktúrami organizmov (spóry, peľové zrná) prítomnými v atmosfére, má významný vplyv na rôzne environmentálne a zdravotné procesy. Cieľom práce je, na základe najnovších štúdií z oblasti aerobiológie a klimatológie, preskúmať vzťahy medzi klimatickými zmenami a dynamikou biočastíc v atmosfére so zameraním na potenciálne dôsledky pre ľudské zdravie, ekosystémy a kvalitu ovzdušia.
Vplyv otepľovania atmosféry na priebeh peľovej sezóny jelše
Vplyvom globálneho otepľovania sa môže meniť alergénny potenciál peľu, ako aj priebeh a intenzita peľových sezón fytoalergénov, s negatívnymi dopadmi na peľových alergikov. Cieľom tejto bakalárskej práce je z údajov o koncentrácii peľových zŕn jelše v ovzduší Bratislavy za posledných 24 rokov identifikovať trendy v charakteristikách jej peľových sezón a zistiť do akej miery tieto zmeny súvisia s otepľovaním atmosféry. Bakalár/-ka sa naučí pracovať s odbornou literatúrou, aerobiologickými vzorkami, štatistickými vyhodnocovacími metódami a získa prehľad zo základov aerobiológie.
Je súvislosť medzi znečistením ovzdušia a alergénnosťou peľu?
Vplyvom globálneho otepľovania sa môže meniť alergénny potenciál peľu, ako aj priebeh a intenzita peľových sezón fytoalergénov, s negatívnymi dopadmi na peľových alergikov. Cieľom tejto bakalárskej práce je z údajov o koncentrácii peľových zŕn borovice v ovzduší Bratislavy za posledných 20 rokov identifikovať trendy v charakteristikách jej peľových sezón a zistiť do akej miery tieto zmeny súvisia s otepľovaním atmosféry. Bakalár/-ka sa naučí pracovať s odbornou literatúrou, aerobiologickými vzorkami, štatistickými vyhodnocovacími metódami a získa prehľad zo základov aerobiológie.

Spóry machov ako súčasť atmosférického mikrobiómu
Machy majú v prírode veľký význam. Keďže ich lokalít vplyvom klimatických zmien ubúda, musia byť schopné šíriť sa na nové územia. Na to, aby sme vedeli posúdiť, či tieto starobylé organizmy dokážu uniknúť pred nástrahami globálneho otepľovania a posunúť areál svojho výskytu, je potrebné poznať aerobiologickú dráhu ich spór. Cieľom bakalárskej práce je detegovať spóry machov v ovzduší a identifikovať environmentálne činitele, ktoré ovplyvňujú ich koncentráciu v ovzduší. Bakalár/-ka sa naučí pracovať s odbornou literatúrou, aerobiologickými vzorkami a získa prehľad zo základov aerobryológie.

Detekcia alergénnych spór húb rodu Ganoderma (lesklokôrovka) v ovzduší
Lesklokôrovky sú huby, ktoré rastú ako parazity či saprofyty na drevinách. Okrem pozitívnych účinkov, ktoré majú niektoré druhy tohto rodu na ľudské zdravie, ich spóry vyvolávajú alergické respiračné ochorenia u senzitívnych jedincov. Cieľom bakalárskej práce je kvantifikovať spóry týchto húb v ovzduší a identifikovať environmentálne činitele, ktoré ovplyvňujú ich koncentráciu v ovzduší. Bakalár/-ka sa naučí pracovať s odbornou literatúrou, aerobiologickými vzorkami a získa prehľad zo základov aeromykológie.
Mikroskopické huby v interiéri a vznik astmy
Práca sa sústredí na identifikáciu najčastejšie sa vyskytujúcich druhov mikroskopických húb v interiérových priestoroch, ich zdroje a podmienky, ktoré podporujú ich rast. Skúma tiež mechanizmy, ktorými môžu spóry húb prispievať k vzniku astmy alebo zhoršeniu jej priebehu. Cieľom práce je analyzovať dostupné vedecké poznatky o súvislosti medzi vystavením sa mikroskopickým hubám v domácnostiach a pracovných priestoroch a zvýšeným rizikom vzniku astmy, najmä u citlivých jedincov.

Mgr. Matúš Žilka (zilka24@uniba.sk)

Zdravý horský vzduch? Peľ a iné aeroalergény vo vysokohorskom prostredí
Vysokohorské prostredie je považované za miesto s čistým a zdravým vzduchom. Je však naozaj vysokohorský vzduch bez rizík pre vznik alergie? Cieľom práce je analyzovať dostupné vedecké poznatky týkajúce sa druhového spektra aeroalergénov a ich alergénneho potenciálu vo vysokohorskom prostredí. Výsledky práce môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu zdravotných rizík vo vysokohorskom prostredí a poskytnúť cenné informácie pre alergikov, ktorí hľadajú úľavu v horách.

Sinice a riasy

Mgr. Zuzana Pelechová Drongová, PhD. (zuzana.pelechovauniba.sk)

Sezónna dynamika nárastových spoločenstiev siníc a rias vo vodnom prostredí
Tečúca voda predstavuje dynamické prostredie, ktoré narozdiel od stojatej vody poskytuje organizmom (vrátane siníc a rias) aj celý rad výhod pre život. Aké organizmy tu dominujú? Aké majú výhody zo života v toku? Akými spôsobmi sa prispôsobili životu v prúde? Aké spoločenstvá vytvárajú? Mení sa druhové zloženie nárastových spoločenstiev siníc a rias počas roka? Nosnou časťou práce je spracovanie literárneho prehľadu a hľadanie odpovedí na takéto otázky. Prácu je vhodné obohatiť o výsledky vlastného terénneho výskumu, osvojiť si tak základné postupy odberu a spracovania vzoriek, naučiť sa pracovať s determinačnou literatúrou a pripraviť si kvalitný základ pre rozsiahlejší výskum na magisterskom stupni štúdia.
Sezónna dynamika planktónnych spoločenstiev siníc a rias vybraných lokalít
Mnohé vodné plochy na Slovensku sú preskúmané len málo, alebo k nim chýbajú akékoľvek záznamy o druhovej diverzite siníc a rias. V rámci témy je potrebné vyhľadať a spracovať literárne zdroje k vybraným lokalitám (pokiaľ existujú). Počas terénneho výskumu sa budú sledovať základné charakteristiky vody, bude sa monitorovať druhové zloženie, ale i sezónna dynamika spoločenstiev siníc a rias vybraných lokalít. Študent si osvojí základné postupy odberu a spracovania vzoriek, naučí sa pracovať s determinačnou literatúrou a spracovávať výsledky vlastnej vedeckej práce.
Život pod vplyvom stresu – adaptačné mechanizmy siníc a rias v extrémnom prostredí
Sinice a riasy dokázali osídliť všetky typy prostredí na Zemi vrátane extrémnych, kde im často nie sú schopné konkurovať iné rastliny, alebo nie sú vystavené veľkému predačnému tlaku. Ich život však prebieha pod neustálym vplyvom viacerých stresových faktorov, ktorým sa počas evolúcie prispôsobili na morfologickej, fyziologickej alebo až génovej úrovni. V rámci témy študent spracuje komplexný literárny prehľad, teda identifikuje extrémne prostredia, vyhodnotí pôsobiace stresové faktory a bude pátrať po adaptačných mechanizmoch siníc a rias v extrémnych prostrediach.

Mgr. Alica Hindáková, PhD. (alica.hindakovasavba.sk)

Rozsievky v objatí machorastov
Machorasty ponúkajú refúgiá pre fototrofné mikroorganizmy, ako sú sinice a riasy. Rozsievky (riasy) sú charakteristické svojou morfologickou stavbou schránky, ich krása sa dá pozorovať už vo svetelnom mikroskope. Aký typ spoločenstva vzniká v spoločenstve s machmi? Zaujímavé sú vodné biotopy na travertínových podložiach, v rašeliniskách alebo v ich okolí. Hlavnou témou bakalárskej práce bude základný algologický výskum.

Mgr. Matúš Žilka (zilka24@uniba.sk)

Riasy ako bioindikátory
Riasy predstavujú citlivé organizmy, ktoré rýchlo reagujú na zmeny v prostredí, najmä na kvalitu vody a vzduchu. Cieľom práce je na základe najnovších vedeckých štúdií z oblasti ekotoxikológie a biológie rias zhodnotiť, ktoré druhy rias sú najvhodnejšie na monitorovanie konkrétnych znečistení a aké sú výhody a nevýhody ich použitia ako bioindikátorov.

Machorasty

doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD. (katarina.misikovauniba.sk)

Diverzita machorastov v kultúrnej krajine
Machorasty ako najstaršie recentné suchozemské rastliny sa počas svojho vývoja úspešne prispôsobili celej škále životných podmienok. Na antropogénnych biotopoch hrajú významnú úlohu ako pionierske organizmy a často tvoria dominantnú zložku vegetácie v prvých štádiách sukcesie. Zistiť, ktoré druhy rastú na človekom ovplyvnených biotopoch kultúrnej krajiny, aké stanovištia a substráty uprednostňujú a prečo, bude hlavnou náplňou tejto bakalárskej práce.

Refúgiá machorastov na Slovensku
Machorasty majú dôležitú funkciu v prírodných ekosystémoch a pokles diverzity je varovným signálom, nabádajúcim k monitoringu ohrozených druhov, zisťovaniu príčin ohrozenia a dôslednému mapovaniu lokalít i populácií. Výskum ukázal, že zabezpečenie ich existencie v prírode je z dlhodobého hľadiska jedinou cestou k zachovaniu druhovej rozmanitosti machorastov. Bryofloristický a ekologický výskum vybraných lokalít Slovenska bude hlavnou náplňou tejto bakalárskej práce.

Huby

doc. Mgr. Soňa Jančovičová, PhD. (sona.jancovicovauniba.sk)

Poďme spolu do terénu. Viesť botanickú exkurziu je výzva!
Terénna spôsobilosť je pre absolventa vysokej školy s biologickým zameraním zásadná. Pár minút v teréne a vaše znalosti sú odhalené. „Aká je to huba? Prečo rastie na mŕtvom dreve? Prečo iba na jar?“ Chcete byť dobrým sprievodcom? Vyberte si vlastnú lokalitu, spoznajte jej mykologické tajomstvá a predveďte sa ostatným. Inšpirujte sa rovnomennými článkami v časopise Acta Botanica Universitatis Comenianae na stránke našej Katedry botaniky.
Huby medzi panelákmi. Diverzita makroskopických húb v chránenom území Bratislavy
V Bratislave je veľa chránených území, ale málokto o nich vie. V Bratislave je veľa vzácnych húb, ale málokto ich pozná. V Bratislave je veľa škôl, ale len na našej PriF UK v rámci riešenia bakalárskej práce „Huby medzi panelákmi“ spoznáte takéto výnimočné organizmy v ich výnimočnom prostredí.

Ekologická, morfologická a molekulárna charakteristika vybraných druhov húb borovicových lesov Slovenska
Každý les disponuje charakteristickým spoločenstvom húb. Plodnice niektorých húb nachádzame viac-menej pravidelne, iné raz za život. Prečo je to tak? Majú špecifické ekologické nároky? Aké sú ich morfologické a molekulárne znaky? Odpovede ponúka riešenie tejto práce.

Mgr. Miroslav Caboň, PhD. (miroslav.cabonsavba.sk)

Rod Taphrina v ére molekulárnej biológie
Zástupcovia rodu Taphrina (Ascomycota) predstavujú významných fytopatogénnych škodcov rastlín. Napriek vysokému záujmu o tieto huby nie sú doposiaľ zjednotené názory na celkovú druhovú diverzitu rodu. Recentné práce zahŕňajúce molekulárne analýzy odhadujú existenciu približne 30 druhov, čo je v rozpore s odhadmi založenými na morfológii, ktoré odhadujú násobne vyššiu diverzitu. Bakalárska práca bude kriticky hodnotiť prínos molekulárnych analýz pre pochopenie druhovej diverzity rodu a ohraničenie jednotlivých druhov.

Jedna PCR vládne všetkým - optimalizácia PCR protokolov pre efektívnejšie štúdium rodu Russula
Rod Russula patrí globálne medzi druhovo najbohatšie rody ektomykoríznych húb, s epicentrom výskytu v temperátnych oblastiach severnej pologule. Vďaka širokému spektru evolučných procesov sa v rámci jeho bohatej histórie vyvinulo veľké množstvo nezávislých línií s unikátnymi genetickými zmenami. Tieto zmeny môžu okrem iného spôsobovať významný pokles úspešnosti PCR reakcie, ktorá je štandardne používaná na budovanie multi-loci datasetov pre fylogenetické analýzy. Teoretická časť práce bude analyzovať využitie molekulárnych markerov a ich PCR podmienok publikovaných v relevantných fylogenetických štúdiách. Praktická časť práce sa bude zameriavať na optimalizáciu PCR podmienok pre vybrané molekulárne markery.

Mgr. Viktor Kučera, PhD. (viktor.kucerasavba.sk)

Mykoflóra vybraného územia Slovenska
Zaujímajú Vás huby? Bakalárska práca ponúka možnosť vypracovať mykofloristický prieskum vybraného územia Slovenska. Študent sa oboznámi s metódami štúdia húb; zberom, dokumentáciou, konzerváciou a prácou s odbornou literatúrou; dozvie sa o vzácnych a ohrozených hubách Slovenska. Terénne skúsenosti budú doplnené mikroskopovaním, určovaním a herbarizovaním zozbieraného materiálu.

Lišajníky

Mgr. Anna Bérešová, PhD., Botanický ústav CBRB SAV (anna.beresovasavba.sk)

Reliktné skalné stanovištia Muránskej planiny – biotopy biogeograficky zaujímavých lišajníkov
Cieľom bakalárskej práce je vypracovať prehľad biogeograficky zaujímavých lišajníkov extrémnych skalných biotopov s členitým reliéfom reliktného charakteru a doplniť k nim molekulárne údaje. Tie umožnia zasadiť druhy do fylogenetického kontextu, čo pri niektorých momentálne nevieme. Bakalár sa naučí pracovať s vedeckou literatúrou, zbierkami lišajníkov, získa základné zručnosti s prácou v molekulárnom laboratóriu, podľa možnosti získa terénne skúsenosti a získa prehľad zo základov biogeografie.

Dreviny

Ing. Mgr. Eva Zahradníková, PhD. (eva.zahradnikovauniba.sk)

Evolučná história vybraného rodu drevín
Cieľom bakalárskej práce je spracovať prehľad súčasného poznania evolučnej histórie vybraného rodu na základe genetických štúdií súčasných populácií a jeho fosílnej histórie. Jej výsledkom bude prehľad diferenciácie tohto rodu a jeho jednotlivých druhov, ich migrácie počas historických dôb a možnej hybridizácie. Bakalár sa naučí pracovať s odbornou literatúrou a porozumie procesom evolúcie rastlín a florogenézy.

Súčasný stav chránených stromov vo vybranom územnom celku
Práca zahŕňa mapovanie chránených stromov vo vybranom regióne Slovenska, zisťovanie ich aktuálneho stavu a problémov. Môže pomôcť odhaliť aj ďalšie dendrologické zaujímavosti z územia daného regiónu a zabezpečiť im adekvátnu ochranu.
Ako sa naše stromy vysporiadajú s klimatickou zmenou?
Súčasne prebiehajúca klimatická zmena sa vyznačuje pomerne veľkou rýchlosťou. Preto môže byť problémom najmä pre dlhoveké dreviny, ktorých generačná doba sa meria v desiatkach rokov. Bakalárska práca bude prehľadom informácií, ktoré máme o vplyve klimatických zmien na naše domáce dreviny a predpovedí o ich budúcom rozšírení.

Invázne rastliny

prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. (karol.micietauniba.sk)

Dynamika a štruktúra recentného areálu vybraného invázneho druhu
História a priebeh invázie vybraného rastlinného druhu a predpokladaný vývoj jeho rozšírenia na území Slovenska. Spracovanie literárnych údajov o histórii, resp. priebehu invázie a recentného rozšírenia vybraného invázneho taxónu v európskom areáli, ako východisko pre následné predikcie jeho šírenia na Slovensku a štúdium jeho autochtónnych adaptívnych mechanizmov.

RNDr. Silvia Kubalová, PhD. (silvia.kubalova@uniba.sk)

Vplyv klimatických zmien na rastlinné invázie
Výskyt introdukovaných rastlinných taxónov je limitovaný rôznymi ekologickými faktormi. Klimatické zmeny môžu poskytnúť potenciálne inváznym druhom vhodné podmienky pre nástup expanzívneho šírenia sa. Cieľom práce je porovnať klimatické trendy s priebehom invázie vybraných inváznych druhov na území Slovenska a štatisticky vyhodnotiť vplyv otepľovania na ich šírenie.

RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)

Biologická kontrola invázií cudzokrajných druhov rastlín
Rastlinné invázie predstavujú častokrát hrozbu pre pôvodné ekosystému a zdravie obyvateľstva. Ich mechanická eliminácia je často neefektívna a chemická kontrola negatívne pôsobí na životné prostredie. Pri adaptácii cudzokrajného druhu v novom prostredí vznikajú nové evolučné vzťahy medzi nepôvodným druhom a domácim ekosystémom. Nepôvodné druhy vrátane tých inváznych musia čeliť domácim patogénom ako sú napr. rôzne hubové organizmy. Práve tie môžu byť hľadaným prostriedkom na elimináciu invázneho druhu. Cieľom je spracovať dostupné možnosti biologickej eliminácie pre vybraný invázny druh alebo štúdium evolúcie vzťahu medzi konkrétnym inváznym druhom a jeho domácim patogénom.

Taxonómia a evolúcia

prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. (karol.micietauniba.sk)

Úvod do karyotaxonomickej problematiky vybraného taxónu flóry Slovenska
Spracovanie karyologických, cytotaxonomických, chorologických, biosystematických údajov o vybranom taxóne flóry Slovenska. Osvojenie si základných karyotaxonomických techník a postupov.

RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)

Intraspecifická variabilita množstva DNA vysokohorských taxónov
Vysokohorské druhy reagujú na nepriaznivé klimatické faktory rozličnými genetickými adaptáciami. V závislosti od druhu hromadia úseky DNA alebo sa ich zbavujú. Cieľom práce je porovnať veľkosť DNA druhov, ktoré rastú buď v rozličných pásmach slovenských pohorí, alebo ktoré rastú aj v nížinách aj v Karpatoch. Študent získa prax v prietokovej cytometrii.
Molekulárna fylogenéza vybraného rodu na území Slovenska
Molekulárna biológia môže pomôcť pri odhaľovaní kryptických druhov alebo stanoviť príbuzenské vzťahy medzi druhmi. Cieľom práce je nájsť nové druhy alebo poddruhy v slovenskej flóre, ktoré boli pre morfologickú podobnosť s príbuznými taxónmi prehliadané. Študent získa prax v rastlinnej taxonómii, vrátane morfometrických štatistických metód, karyológie a molekulárnej fylogenetiky.

doc. RNDr. Miroslav Švec, CSc. (miroslav.svecuniba.sk)

Taxonómia, genetika a genomika rodu Hordeum L.
Tento rod sa skladá z 33 druhov, ktoré majú H, I, Xa, alebo Xu genómy. Druhy môžu byť di-, tetra- alebo hexaploidné. Všetky druhy s výnimkou jedného sú divorastúce. V práci bude podaný prehľad o ich geografickom rozšírení, intragenerická klasifikácia, a prezentovaná cytogenetická, genomická a fylogenetická analýza rodu Hordeum.

Ing. Mgr. Eva Zahradníková, PhD. (eva.zahradnikovauniba.sk)

Ktoré rastliny dokážu prežiť svoju smrť a ako?
Rastliny, ktoré nemajú vodu, vyschnú. Pre väčšinu z nich to znamená smrť, ale existuje niekoľko rastlín, tzv. resurrection plants, ktoré v tomto vyschnutom stave vydržia mesiace aj roky a po zavlažení dokážu opäť zozelenieť a pokračovať v raste. Podobný mechanizmus využíva aj väčšina semien, ale v dospelých rastlinách nie je funkčný až na tieto výnimky. Ich schopnosť prežiť vyschnutie môže byť veľmi zaujímavá aj pri šľachtení hospodárskych plodín. Bakalárska práca bude prehľadom informácií, ktoré boli doteraz zistené o tejto téme.
Špecifiká genómu parazitických rastlín
Pre parazitické rastliny, ktoré nefotosyntetizujú, ale odčerpávajú živiny iným rastlinám, je typická strata častí genómu, väčšinou tých, ktoré sú zodpovedné za fotosyntézu a tvorbu orgánov. Niektoré druhy dokonca vysielajú molekuly mRNA do buniek hostiteľa, čím ho prinútia vytvoriť hľuzovitý útvar z pletiva zmiešaného s parazitom. Bakalárska práca bude prehľadom trendov a príkladov známych zo štúdia genómov parazitických rastlín.

Fytogeografia

RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)

Modelovanie rozšírenia druhov v závislosti na meniacich sa klimatických podmienkach
Modelovanie rozšírenia druhov je moderná bioinformatická metóda, ktorá umožňuje predpovedať potenciálne rozšírenie vzácnych alebo naopak bežných druhov rastlín a živočíchov na základe ich ekologických preferencií. Prostredníctvom neho možno predpovedať, ako zmena prostredia, vrátane klimatickej zmeny, bude vplývať na šírenie alebo vymieranie druhu v rôzne veľkom areáli. Cieľom je vytvoriť predpovedné modely rozšírenia pre ľubovoľný druh rastúci na území Slovenska. Študent sa zároveň naučí pracovať s programami R a geografickým informačným systémom.

prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. (karol.micietauniba.sk)

Klimatické zmeny a ich taxonomické aspekty
Klimatické zmeny, ich vplyvy a dopady na taxonomickú intrašpecificitu vybraného taxónu resp. taxónov slovenskej flóry. Vplyv globálnych klimatických zmien a podmienok na diverzitu rastlín s dôrazom na západokarpatskú oblasť. Spracovanie aktuálneho stavu poznania, resp. výskumu dopadu globálnych a s tým súvisiacich regionálnych klimatických zmien na intrašpecifickú diverzitu vybraného taxónu, taxónov. Východisko pre následné štúdium adaptačných a reparačných mechanizmov a ich taxonomických aspektov.

Vodné a močiarne rastliny

RNDr. Silvia Kubalová, PhD. (silvia.kubalovauniba.sk)

Vodné makrofyty v urbánnej, suburbánnej a vidieckej krajine
Mokraďové ekosystémy sú pod neustálym tlakom človeka, či už ide o vplyv mestských sídiel alebo poľnohospodárskej činnosti typickej pre vidiecke oblasti. Vodné makrofyty sú jednou z dôležitých skupín organizmov, pomocou ktorých môžeme monitorovať dopad antropických činností na ekosystémy mokradí, resp. vodné biotopy. Cieľom práce bude časopriestorová analýza výskytu vodných rastlín v oblasti Podunajskej nížiny z publikovaných štúdií (prípadne aj vlastného prieskumu v teréne) vo vzťahu k zmenách a biotických faktorov a k zmenám krajinnej štruktúry. Výsledky poskytnú komplexný pohľad napr. na stratu, fragmentáciu a homogenizáciu akvatických biotopov, ako aj vplyv klimatických zmien na vegetáciu mokradí Podunajska.
Veľkosť genómu helofytov vyskytujúcich sa na Slovensku
Odhadovanie veľkosti genómu, resp. stupňa ploidie je jedným z aspektov taxonomického a systematického výskumu rastlín, ktorý prispieva napr. k poznaniu evolúcie rastlín a vzájomných fylogenetických vzťahov medzi taxónmi, k poznaniu adaptability rastlín na podmienky prostredia, a tým k možnostiam ich šírenia. V prípade močiarnych rastlín (helofytov), ktoré sú rozšírené na našom území, nemáme komplexné informácie o veľkostiach ich genómu. Študent v bakalárskej práci spracuje prehľad stavu poznania danej problematiky zo Slovenska a porovná ho so zahraničným výskumom; oboznámi sa taktiež s metodikou a prístrojmi vhodnými na stanovenie stupňa ploidie meraním a vyhodnocovaním vlastných vzoriek zvoleného taxónu.