Témy diplomových prác
Témy diplomových prác pre školský rok 2024/2025 (pdf)
V prípade záujmu o niektorú z tém kontaktujte priamo vyučujúceho, ktorý danú tému ponúka.
Peľ
doc. RNDr. Jana Ščevková, PhD. (jana.scevkovauniba.sk)
- Peľ ambrózie v kontexte alergénneho potenciálu ovzdušia mestského a vidieckeho prostredia
Invázna burina ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) kvitne koncom leta až v jeseni a jej peľové zrná patria k významným aeroalergénom, ktoré u senzitívnych jedincov navodzujú príznaky respiračného alergického ochorenia polinózy. Vo všeobecnosti platí, že ľudia žijúci v meste trpia peľovou alergiou častejšie, ako tí, čo žijú na vidieku. Cieľom tejto diplomovej práce je porovnať koncentrácie peľových zŕn ambrózie v ovzduší mestského a vidieckeho prostredia a zistiť do akej miery sú tieto koncentrácie ovplyvnené meteorologickými činiteľmi a atmosférickými polutantmi. - Vplyv otepľovania atmosféry na koncentráciu alergénnych peľových zŕn borovicovitých v ovzduší
V posledných rokoch pribúda počet ľudí trpiacich peľovou alergiou. Otepľovanie atmosféry môže viesť k zmenám životných cyklov niektorých rastlinných druhov, čo sa prejavuje aj zmenami v základných charakteristikách ich peľových sezón. Borovicovité (čeľaď Pinaceae) patria do skupiny anemofilných rastlín s vysokou produkciou alergénneho peľu. Cieľom tejto diplomovej práce je vyhodnotiť zmeny v intenzite, načasovaní a dĺžke trvania peľovej sezóny Pinaceae, vychádzajúc z aeropalynologických údajov zaznamenaných na území Bratislavy od roku 2002 do súčasnosti. Cieľom práce je tiež zistiť, do akej miery súvisia zmeny v charakteristikách peľových sezón s recentnými zmenami teploty ovzdušia. - Stanovenie alergénneho potenciálu vybraného mestského parku
Mestské parky sú spájané s environmentálnymi, sociálnymi a ekonomickými benefitmi pre mestských rezidentov. Peľové zrná produkované mestskou vegetáciou však patria medzi významné aeroalergény s negatívnym dopadom na ľudské zdravie. Obdobie polinácie v parkoch predstavuje riziko pre senzitívnych jedincov trpiacich sezónnym respiračným alergickým ochorením (polinózou). Cieľom tejto diplomovej práce je stanoviť alergénny potenciál vybraného parku na území Bratislavy s využitím indexu IUGZA.
Huby
doc. Mgr. Soňa Jančovičová, PhD. (sona.jancovicovauniba.sk)
- Revízia zberov vybranej skupiny húb v herbári SLO
Herbárové položky, resp. dokladové exempláre sú nepostrádateľnou súčasťou študijného materiálu. V herbári SLO (na Katedre botaniky PriF UK) je viacero zberov húb, ktoré si vyžadujú revíziu v kontexte nových vedeckých poznatkov. Cieľom diplomovej práce je revidovať zbery vybranej skupiny húb v SLO a prispieť tak nielen k obohateniu herbára, ale najmä získať praktické a teoretické poznatky mykológa a herbaristu.
- Môžu za to huby
Táto diplomová práca ponúka možnosť samostatne sa pýtať (prísť s vlastnou témou) a spoločne hľadať odpovede na otázky, ktoré na prednáškach o hubách neodzneli. Využijeme na to informačné zdroje, mikroskop a molekulárny „labák“. Vaša odpoveď napokon môže znieť: Toto sme sa síce neučili, ale ja to viem. - Diverzita makroskopických húb v rôznovekých borovicových porastoch na území Záhorskej nížiny
Diverzita húb sa s vekom lesných porastov mení. Pri ihličnatých lesoch sa všeobecne uvádza, že v starých porastoch je produkcia plodníc najnižšia. Cieľom diplomovej práce je zistiť a porovnať diverzitu makroskopických húb (na základe plodníc) vo vybraných rôznovekých borovicových porastoch na území Záhorskej nížiny.
Machorasty
doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD. (katarina.misikovauniba.sk)
- Diverzita machorastov (Bryophytae) vybraných lokalít v CHKO Malé Karpaty/CHKO Záhorie
Napriek tomu, že chránené krajinné oblasti by mali byť lokalitami s minimom antropogénnych vplyvov, v súčasnosti je v nich badateľný silný impakt či už turizmu alebo lesného hospodárstva. Cieľom diplomovej práce bude zhodnotiť zloženie pôvodnej bryoflóry danej lokality, antropogénne vplyvy na diverzitu machorastov, ako aj prenikanie ruderálnych druhov a apofytov do prirodzených biotopov.
- Machorasty v urbánnom prostredí Slovenska
Rozšírenie a ekológia machorastov urbánneho prostredia je zatiaľ na Slovensku nedostatočne spracovaná. Významnými bryorefúgiami v intraviláne miest sú predovšetkým cintoríny, parky, kamenné substráty a dreviny, predstavujúce v intraviláne sídel stabilné stanovište, ktoré môžu machorasty dlhodobo osídľovať. Cieľom diplomovej práce bude zistiť celkovú druhovú diverzitu vybraného mesta spolu s ekologickými charakteristikami a vyhodnotiť, ktoré biotopy a stanovištia machorasty uprednostňujú.
Vodné a močiarne rastliny
RNDr. Silvia Kubalová, PhD. (silvia.kubalovauniba.sk)
- Veľkosť genómu vybraných taxónov močiarnych rastlín (helofytov)
Stanovenie veľkosti rastlinného genómu je súčasťou predovšetkým systematických a taxonomických štúdií. Avšak množstvo DNA v rastlinnej bunke môže ovplyvňovať viaceré vlastnosti danej rastliny, napr. dĺžku bunkového cyklu, a tým rýchlosť rastu a prispôsobovania sa podmienkam prostredia. Veľkosť genómu má vplyv aj na invazívny charakter druhu, ako dokazujú napr. nedávne štúdie týkajúce sa Phragmites australis. Dá sa teda povedať, že veľkosť genómu ovplyvňuje aj životné stratégie rastlín. Na Slovensku doteraz nepoznáme veľkosti genómov všetkých druhov, ktoré sa u nás vyskytujú. Diplomová práca má za cieľ doplniť tieto údaje v rámci vybraných taxónov, ktoré rastú v močiarnych biotopoch a súhrnne sa označujú ako helofyty.
Fytoindikácia
prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. (karol.micietauniba.sk)
- Peľ v indikácii environmentálnej mutagenézy
Spracovanie prehľadu metód, stavu a významu fytoindikácie environmentálnej mutagenézy. Následný vývoj a validácia postupov detekcie ekotoxických a genotoxických účinkov xenobiotík v životnom prostredí, s následným zameraním na možnosti využitia miestnej flóry a vegetácie v kvalifikovanej indikácii a monitoringu environmentálnych vplyvov a rizík v okolí priemyslových komplexov, prevádzok, líniových komunikácií, skládok odpadu, diaľnic a pod. Osobitne môže byť práca zameraná na štúdium a využitie mikrosporogenézy a peľu vybraného fytoindikačného systému (Arabidopsis, Tradescantia, Pinus). - Detekcia genotoxickej deteriorizácie v agrocenózach
Spracovanie aktuálneho stavu indikácie a monitoringu bezpečného používania pesticídov v agrotechnologických postupoch. Na príklade plodiny a jej agrokultúry simultánna indikácia toxicity a mutagenity používaných pesticídov v agrotechnológii v podmienkach in vivo a in situ. Odporúčané plodiny Vicia, Pisum, Zea.
Invázne rastliny
prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. (karol.micietauniba.sk)
- Dynamika a štruktúra recentného areálu vybraného invázneho druhu
História a priebeh invázie vybraného rastlinného druhu a predpokladaný vývoj jeho rozšírenia na území Slovenska. Spracovanie literárnych údajov o histórii, resp. priebehu invázie a recentného rozšírenia vybraného invázneho taxónu v európskom areáli, ako východisko pre následné predikcie jeho šírenia na Slovensku. Štúdium jeho autochtónnych adaptívnych mechanizmov na vybraných lokalitách s rôznou environmentálnou expozíciou.
RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)
- Vplyv klimatických zmien na šírenie ambrózie palinolistej (Ambrosia artemisiifolia)
Alergénny invázny druh ambrózia palinolistá sa šíri stále viac do vyšších nadmorských výšok. Jedným z faktorov, ktoré pravdepodobne vplývajú na tento proces, sú klimatické zmeny v hornatých regiónoch, ktoré vytvárajú vhodné podmienky pre nástup expanzívneho šírenia sa. Cieľom práce je porovnať klimatické trendy s priebehom invázie ambrózie palinolistej na území Slovenska a štatisticky vyhodnotiť vplyv otepľovania na jej šírenie.
Evolúcia, systematika a taxonómia
prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. (karol.micietauniba.sk)
- Klimatické zmeny a ich taxonomické aspekty
Klimatické zmeny, ich vplyvy a dopady na taxonomickú intrašpecificitu vybraného taxónu, resp. taxónov slovenskej flóry. Vplyv globálnych, resp. regionálnych klimatických zmien a podmienok na diverzitu rastlín s dôrazom na západokarpatskú oblasť. Spracovanie aktuálneho stavu poznania, resp. výskumu dopadu globálnych, a s tým súvisiacich regionálnych klimatických zmien na intrašprecifickú diverzitu vybraného taxónu, taxónov. Štúdium adaptačných a reparačných mechanizmov a ich taxonomických, resp. biosystematických aspektov.
RNDr. Michal Hrabovský, PhD. (michal.hrabovskyuniba.sk)
- Karyologická variabilita topoľov na území Slovenska
Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú tri druhy topoľov a ich krížence. Okrem toho sa vysádzajú zahraničné taxóny. Identifikáciu topoľov tak komplikuje nielen vzájomná hybridizácia domácich taxónov, ale tiež výskyt nepôvodných druhov a krížencov. Karyologické odlišnosti môžu zjednodušiť správne určenie topoľov. Cieľom diplomovej práce a s ňou súvisiaceho štúdia je zistiť karyologickú variabilitu rodu Populus na území Slovenska prostredníctvom prietokovej cytometrie. - Evolúcia rastlinných orgánov
Fylogenéza niektorých skupín semenných rastlín nie je stále dostatočne objasnená. Kladistické analýzy sa ukazujú byť nedostatočné až zavádzajúce. Jedným z riešení je rekonštrukcia hypotetických štruktúr a ich vzájomné porovnávanie. Cieľom diplomovej práce je zrekonštruovať evolúciu asimilačných a strobilárnych štruktúr cykasov, gínk a ihličnanov.