Prírodovedecká fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Ochrana včelárika zlatého

Katedra environmentálnej ekológie v spolupráci s Katedrou zoológie realizuje výskum včelárika zlatého (Merops apiaster Linnaeus, 1758) v rámci projektu Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia Life+ Ochrana brehule hnedej, rybárika riečneho a včelárika zlatého v regióne Dunaj-Morava – LIFE 12 NAT/SK/001137, pričom doterajšie výsledky potvrdzujú, že sú to práve efektívne manažmentové opatrenia, ktoré sú kľúčové pre ich cielenú ochranu.

V poslednom desaťročí, pravdepodobne (aj) vďaka teplejším a suchším letám, sa včelárik zlatý (Merops apiaster) – jeden z našich najpestrejších vtákov, šíri z juhu na sever a do vyšších polôh. Živí sa predovšetkým veľkým lietajúcim hmyzom vrátane včiel, čo automaticky vzbudzuje prinajmenšom neprajný postoj včelárov. Hniezdi v dlhých norách, ktoré si vyhrabáva do zvislých pieskových a hlinitých stien. Práve povesť lovca včiel a jeho hniezdna špecializácia podmienila výskum zloženia jeho potravy a schopnosti hniezdiť aj v iných, ako všeobecne známych podmienkach. Na juhozápadnom Slovensku je známych niekoľko lokalít, kde včeláriky hniezdia úplne inak, ako inde na Slovensku. Tradičné pasenie hospodárskych zvierat na dunách a terasách podunajských viatych pieskov a spraší na nich udržiava nízku vegetáciu a obnažené plôšky pôdy. Krajina vyzerá ako step až polopúšť. Práve tam si včeláriky vedia vyhrabať svoje hniezdne nory aj na rovnom povrchu. Nie sú závislé na zvislých stenách, ktoré inde ochranári sizyfovsky znova a znova obnovujú a zbavujú drevín. Na skúmanej lokalite v komárňanskom okrese takto na rovnom povrchu každoročne hniezdi viac ako 30 párov včelárikov, zatiaľ čo v susediacich zvislých stenách ich je iba niekoľko, ak vôbec... Je zaujímavé, že vtáky nepreferujú v orientácii svojich nôr žiadnu svetovú stranu, dôležitá je pre ne čo najredšia a najnižšia vegetácia, najlepší je ale nezarastený piesok. Hoci sa po dune stále pohybuje 7 - 8 koní a niekoľko  kráv, zvieratá si akoby dávali pozor, aby nešliapli na obsadenú hniezdnu noru. Pasenie podmieňuje aj vysokú početnosť a druhovú pestrosť hmyzu, vrátane nejednej vzácnosti. Viacročný výskum potravy miestnych včelárikov na základe rozboru vyvrhnutých nestrávených zvyškov hmyzu (vývržkov) a obrazových záznamov „špionážnych“ minikamier poukázal na skutočnosť, že iný hmyz - lúčne koníky, bzdochy, osy, čmeliaky či vážky v potrave často prevyšuje počet včiel.

Výsledky výskumu skutočne poukazujú na správnosť zachovania a obnovy tradičného pasenia v inak nevyužiteľných, málo úrodných oblastiach. Škoda, že takýchto miest je už iba zopár... Slúžia nielen na hniezdenie včelárikov, ale sú aj prostredím pre veľmi vzácne a unikátne druhy stepného hmyzu.  Včelárikom tak poskytujú aj bohatú potravnú základňu. Jedným z praktických výsledkov je aj zistenie, že umiestňovaním vyhliadkových posedov pre včeláriky, ktoré využívajú pri love potravy, ich možno motivovať k lovu dostatočne ďaleko od včelích úľov.

Fotogaléria

Po kliknutí na obrázok sa fotografia zväčší. Pri podržaní kurzora myši na obrázku sa ukáže titulok fotografie. :)

Typické prírodné hniezdisko včelárika v sprašovej stene meandra Hrona, Bíňa. Autor: M. Bohuš, 2007
Pasenie udržiava povrch pieskovej duny v podobe stepi až polopúšte. Autor: M. Bohuš, 2019
Hniezdna nora včelárika zlatého na povrchu pieskovej duny. Autor: M. Bohuš, 2019
Úlovok šťavnatého ovada. Autor: M. Bohuš, 2017
Kŕmenie mláďaťa osou. Autor: M. Bohuš, 2019
Ďalší chod pre piskľatá je vážka. Autor: M. Bohuš, 2019
Mláďatá sú už veľké, je načase opustiť noru. Autor: M. Bohuš, 2019
Zapisovanie údajov o hniezdnej nore včelárika s asistentom Bennym. Autor: M. Bohuš, 2016