Aký význam má zatváranie kvetov?

Vedci si už od čias Darwina (19. stor.) kladú otázku, z akého dôvodu si niektoré druhy rastlín dočasne uzatvárajú kvety. Aj keď fyziológovia odhalili viaceré proximátne mechanizmy podmieňujúce tento jav (napr. teplota, svetlo a pod.), tzv. ultimátne, t.j. evolučné dôvody ostávajú nejasné.

V rámci výskumu nášho kolegu prof. Prokopa z Katedry environmentálnej ekológie, ktorý bol len nedávno popularizovaný aj na stránke Science Trends (https://sciencetrends.com/flower-closure-in-crocus-discolor/), sa autori zamerali na testovanie dvoch hypotéz na modelovom druhu šafrán spišský (Crocus discolor) z Donovalov. Buď môže byť totiž dôvodom uzatvárania kvetov ochrana životaschopnosti peľovych zŕn, ktoré tak nie sú vystavované nepriaznivým environmentálnym vplyvom, alebo to môže byť ochrana peľových zŕn pred vetrom, ktorému je šafrán, ako skorá jarná rastlina kvitnúca na otvorených plochách horských oblastí vystavený. Polovici kvetov pomocou drôtu experimentálne zabránili zatvárať sa, čo malo za následok veľmi zaujímavé výsledky. Analýza peľových zŕn ukázala, že v otvorených kvetoch bolo viac biochemicky neaktívnych peľových zŕn v porovnaní s kvetmi, ktoré sa zatvárať mohli. Navyše, zatváranie kvetov neovplyvnilo celkový počet peľových zŕn v tyčinkách. V korune kvetov je teda zrejme špecifická mikroklíma, ktorá udržiava peľové zrná aktívne počas celej doby kvitnutia, avšak samotné zrná sú pravdepodobne príliš ťažké na to, aby ich mohol vyfúknuť z tyčiniek vietor.