Fyziológia rastlín

Profil absolventa a ciele vzdelávania

Absolvovaním tretieho stupňa vysokoškolského štúdia v rámci študijného programu Fyziológia rastlín si študent osvojí najnovšie poznatky z fyziológie rastlín s dôrazom na štruktúru a fyziologické funkcie rastlinného organizmu od molekulovej a subcelulárnej úrovne cez rastlinu ako celok až po fungovanie zoskupení jedincov. Získanie prehľadu o mechanizmoch a význame základných fyziologických procesov, funkčnej cytológie a anatómie rastlín, o úlohe bunkových štruktúr, pletív a orgánov v jednotlivých fyziologických procesoch a o mechanizmoch ich regulácie umožní študentovi zapojiť sa do riešenia vedeckých problémov v danej oblasti na všetkých úrovniach od jednotlivých molekulárno-biologických a metabolických procesov až po životné prejavy celej rastliny. Všetky získané teoretické vedomosti a praktické zručnosti v práci s experimentálnym materiálom, ktoré nadobudne počas vypracovania dizertačnej práce, môže využiť v akomkoľvek type experimentálnej práce v oblasti fyziológie rastlín. Časť štúdia sa zameriava na molekulárno-biologický výklad životných funkcií rastlinných buniek a pletív a ich reguláciu, od zmeny aktivity génov až k ich konečným prejavom. Dôraz sa kladie na funkciu metabolizmu cez kontrolu expresie génov, reguláciu a kompartmentáciu enzýmov, syntézu a degradáciu proteínov, metabolizmus uhlíka s dôrazom na metabolizmus plastidov a mitochondrií a ich interakcie s cytosolom, metabolizmus dusíka vrátane fixácie vzdušného dusíka, metabolizmus fosforu a síry, a perspektívy skvalitnenia rastlín pomocou metód génového inžinierstva. Súčasne absolvent získava praktické skúsenosti so spracovaním, interpretáciou a vhodným porovnaním získaných experimentálnych výsledkov s poznatkami publikovanými vo významných vedeckých periodikách. Absolvent je schopný načrtnúť možné a žiadané ciele výskumu, navrhnúť metodický plán výskumu a zároveň ho zrealizovať, čím sa získajú unikátne poznatky, ktoré pomôžu napredovaniu vedy, výskumu a spoločnosti ako takej. Prezentovaním svojich experimentálnych výsledkov na domácich a medzinárodných vedeckých podujatiach nadobúda profesionálnu erudíciu vo vystupovaní a vedeckom prejave. Súčasne je spôsobilý písomnou formou prezentovať svoje výsledky vo svetových vedeckých periodikách. Začlenenie študenta do riešenia vedeckých projektov pracoviska mu často umožňuje aj získať kontakty a možnosť zväčšovať si svoj vedecký obzor na mnohých zahraničných vedeckých inštitúciách. Školiteľ popritom určuje najdôležitejšie okruhy vedeckých problémov daného študijného programu so zreteľom na tému dizertačnej práce. V rámci štúdia si študent osvojí aj najnovšie metodické postupy používané v oblasti fyziológie rastlín. Získané vedomosti by mal zužitkovať po absolvovaní štúdia v praxi pri výskume a vedeckom bádaní.

Absolvent doktorandského štúdia je spôsobilý vykonávať profesiu rastlinný fyziológ – expert (Plant Physiologist – expert; Plant Physiology Scientist), ako aj profesiu vysokoškolského pedagóga, odborného asistenta vysokej školy a špecialistu v oblasti biologických vied. Ovláda vedecké metódy výskumu v oblasti fyziológie rastlín, signálnych dráh fyziologických procesov, explantátových kultúr, sledovania transportu látok v rastlinách a ich premeny, rastu a diferenciácie rastlinných buniek, metabolizmu rastliny a jej správanie sa v podmienkach biotického a abiotického stresu. Štruktúru a funkcie rastlinného organizmu študuje na rôznych úrovniach jeho štruktúrnej organizácie od subcelulárnej (molekulárnej) úrovne až po úroveň organizmu, pričom sa zameriava nielen na molekulárnu podstatu jednotlivých dejov, ale najmä na vzájomné vzťahy a mechanizmy zúčastňujúce sa na realizácii odpovede rastliny na úrovni celého organizmu. Ovláda biochemické, analytické metódy, metódy svetelnej a elektrónovej mikroskopie, ktoré kombinuje s metódami molekulovej biológie a genetiky. Výsledky jeho tvorivej experimentálnej práce prispievajú nielen k rozvoju vedy a vedeckého poznania, ale sa dajú využívať v aplikovanom výskume, zvlášť v poľnohospodárstve, lesníctve, záhradníctve a v ochrane životného prostredia. Využitím v šľachtiteľstve a genetickom inžinierstve sa mnohé z výsledkov môžu stať zdrojom pre tvorbu nových kultivarov rastlín, ktoré sú nielen výkonnejšie, ale najmä vhodnejšie do prostredia zaťaženého negatívnymi dôsledkami ľudskej činnosti či meniacich sa podmienok prostredia.

Študenti sa počas štúdia študijného programu Fyziológia rastlín stanú samostatnými odborníkmi schopnými plánovať a vykonávať práce spojené s vedeckým a výskumným bádaním. Získajú poznatky na teoretickej aj praktickej báze z prípravy, uskutočnenia a analýz experimentov, ktoré následne môžu využiť v praxi. V rámci Slovenskej republiky nachádzajú úspešní absolventi doktorandského štúdia v programe Fyziológia rastlín uplatnenie ako odborní asistenti a vysokoškolskí učitelia na Univerzite Komenského v Bratislave, ako aj na iných vysokých školách – Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Technická univerzita vo Zvolene. Okrem toho početní absolventi nachádzajú uplatnenie ako vedeckí pracovníci na pracoviskách Slovenskej akadémie vied – SAV (Botanický ústav Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV v Bratislave, Ústav genetiky a biotechnológií rastlín CBRB SAV v Nitre, Chemický ústav SAV v Bratislave). Ďalší absolventi pracujú ako kontrolóri a odborní pracovníci v štátnych, rezortných výskumných, skúšobných a kontrolných ústavoch (Výskumný ústav vysokohorskej biológie v Tatranskej Javorine, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, Bratislava). Nezanedbateľná je tiež skupina absolventov pôsobiaca v súkromnom sektore. Uplatňujú sa najmä ako analytici a reprezentanti vo farmaceutickom priemysle (Johnson & Johnson, s. r. o., Bratislava, Novartis Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pfizer Luxembourg Sarl, Oz, Bratislava), chemickom priemysle (Henkel Slovensko, s. r. o., Bratislava) a v biotechnologických súkromných spoločnostiach.
Absolventi programu Fyziológia rastlín nachádzajú uplatnenie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, najmä na edukačných a výskumných pracoviskách v Českej republike (ústavy Akadémie vied Českej republiky, Univerzita Karlova v Prahe, Univerzita Palackého v Olomouci, Centrum regiónu Haná pre biotechnologický a poľnohospodársky výskum), v Nemecku (Univerzita v Bonne), v Nórsku (Norwegian University of Life Sciences), vo Švajčiarsku (Eidgenössische Technische Hochschule Zürich). Na uvedených a aj iných pracoviskách sa realizujú krátkodobé, ako aj dlhodobé výskumné a edukačné pobyty. Úspešní doktorandi v plnej miere spĺňajú profil absolventa študijného programu Fyziológia rastlín.

- počet kreditov za povinné predmety potrebných na riadne skončenie štúdia: 20
- počet kreditov za povinne voliteľné predmety potrebných na riadne skončenie štúdia: 10
- počet kreditov za výberové predmety a vedeckú činnosť potrebných na riadne skončenie štúdia: 165
- počet kreditov za štátne skúšky: 45, z toho,
počet kreditov za dizertačnú skúšku: 15
počet kreditov za obhajobu záverečnej práce: 30