Témy diplomových prác

Mgr. Michal Benovics, PhD. (benovics2@uniba.sk; B1 461)

• Biologické invázie z pohľadu parazitov
  Anotácia: V posledných desaťročiach spôsobujú veľké problémy invázne druhy živočíchov, ktorých výskyt v nových oblastiach je vo väčšine prípadov dôsledkom ľudskej aktivity. Na Slovensku nájdeme aj rady introdukovaných cicavcov, medzi ktoré sa radí napríklad medvedík čistotný (Procyon lotor), psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides) alebo nutria riečna (Myocastor coypus). Tieto živočíchy nepredstavujú hrozbu len priamym vplyvom na domácu faunu a ekosystémy, ale môžu pôsobiť aj ako prenášače parazitov pochádzajúcich z iných geografických oblastí. Takto zavlečené druhy cudzopasníkov predstavujú riziko pre miestne populácie, ktoré na ne nie sú prirodzene adaptované. Cieľom prác viazaných na tento výskum je pripraviť literárnu rešerš zhŕňajúcu poznatky o parazitofaune nepôvodných šeliem v Európe a zhodnotiť invázny potenciál jednotlivých parazitických druhov. V praktickej časti sa študent zoznámi s pitvou a zberom parazitologického materiálu a za použitia integrovaného prístupu sa pokúsi nazbierané cudzopasníky identifikovať. Výsledky prác napomôžu pochopeniu rizík spojených s inváznymi živočíchmi na našom území a to predovšetkým tých spojených s parazitmi so zoonotickým potenciálom.

• Parazity obojživelníkov a ich evolučné vzťahy s hostiteľmi
  Anotácia: V posledných rokoch bol zaznamenaný narastajúci úbytok obojživelníkov po celom svete, čo upriamuje pozornosť na štúdium potenciálne škodlivých faktorov ohrozujúcich ich spoločenstvá. Jedným z takých faktorov sú aj parazity, ktoré vo veľkej miere vplývajú na organizmus hostiteľa rôznymi spôsobmi – znižujú jeho fitnes, môžu ovplyvňovať jeho správanie, alebo v extrémnych prípadoch môžu spôsobiť až hostiteľovu smrť. Obojživelníky sú bežne parazitované enormným množstvom parazitov, z ktorých práve helminty sú len málo preskúmané. Tie môžu parazitovať nie len v pľúcach, srdci a tráviacom trakte, ale aj v podkožnom priestore a v brušnej dutine obojživelníkov. Cieľom prác napojených na tento výskum je získať nové informácie o diverzite parazitov obojživelníkov za použitia aktuálnych morfologických a molekulárnych metód. Rekonštrukcie evolučnej minulosti parazitov a poznatky o ich diverzite napomôžu pri štúdiu diverzifikácie obojživelníkov samých.

• Populačno-genetické štúdie parazitov pre mapovanie disperzie hostiteľov
  Anotácia: Disperzný potenciál parazitov je úzko spätý s disperznými kapacitami ich hostiteľov. Čím viac medzihostiteľov pre svoj vývoj parazit využíva, tým si zvyšuje pravdepodobnosť rozmnožiť sa a ďalej rozšíriť do prostredia. V populačno-genetických štúdiách boli doposiaľ parazity využívané len veľmi okrajovo, avšak ich potenciál je zrejmý, ako pri odhaľovaní migračných ciest, tak i štúdiu historických expanzných vzorcov ich hostiteľov. Cieľom prác v rámci tohto výskumného balíka je zhrnutie doterajších poznatkov o aplikácií parazitov v populačno-genetických štúdiách a to predovšetkým s využitím klasických populačno-genetických markerov (t.j., vysoko variabilné úseky DNA, mikrosatelity, ddRAD, celogenómové sekvenovanie). Tie poslúžia ako podklad pre vlastnú prácu, kde bude skúmaná populačno-genetická štruktúra vybraných parazitov a faktory, ktoré na ňu vplývajú.

Mgr. Kamila Ondrejková, PhD. (hruzova2@uniba.sk, B1 422)

• Vertikálna distribúcia roztočov (Acari: Mesostigmata) v lesnej pôde
  Anotácia: Vlastnosti pôdy sa v rámci jej vertikálneho profilu menia, čo sa odráža aj v štruktúre pôdnych spoločenstiev roztočov. Kým niektoré druhy preferujú na organickú hmotu bohaté povrchové vrstvy pôdy, iné uprednostňujú stabilnejšie podmienky hlbších horizontov. Cieľom diplomovej práce je porovnať spoločenstvá mesostigmátnych roztočov v rôznych hĺbkach lesnej pôdy. Práca bude kombinovať dva prístupy – odber pôdnych vzoriek z rôznych hĺbok na charakteristiku spoločenstiev roztočov a využitie MSS (hlbinných zemných pascí) na sledovanie aktivity roztočov v superficiálnych priestoroch v rôznych hĺbkach.

Ing. Ladislav Roller, PhD. (Ladislav.Roller@savba.sk; Ústav zoológie SAV)

• Fylofágne hrubopáse blanokrídlovce (Hymenoptera, Symphyta) s väzbou na vŕby mäkkého lužného lesa v okolí Bratislavy
  Anotácia: Hrubopáse blanokrídlovce (Hymenoptera, Symphyta) predstavujú významnú zložku listožravého hmyzu v strednej Európe. Medzi hostiteľskými rastlinami zaujímajú vŕby (rod Salix) mimoriadne postavenie, keďže na ne je viazaných až približne 50 druhov hrubopásych. Tieto druhy spravidla nespôsobujú hospodársky významné škody a preto je ich úroveň poznania stále veľmi nízka. Mnohé druhy neboli na území Slovenska doteraz zaznamenané a pri viacerých chýbajú údaje o ich biológii či larválnych štádiách. Cieľom práce je zhodnotiť druhové zloženie fylofágnych hrubopásych blanokrídlovcov viazaných na vŕby mäkkých lužných lesov v okolí Bratislavy na základe terénneho zberu lariev počas vegetačnej sezóny, ich dochovávania do dospelého štádia a identifikácie pomocou určovacích kľúčov, prípadne s využitím DNA barkódingu, a analyzovať druhové zloženie spoločenstiev na vybraných druhoch vŕb.

Mgr. Marek Semelbauer, PhD. (Marek.Semelbauer@savba.sk; Ústav zoológie SAV) 

• Je muchárka sršňovitá (Asilus crabroniformis) indikátorom kvality pasienkov?
  Anotácia: Muchárka sršňovitá je veľký a charizmatický druh dravej muchy úzko viazaný na pastvu hospodárskych zvierat, najmä kráv a koní. Vo viacerých európskych krajinách zaznamenala výrazný ústup v súvislosti s útlmom pastvy a zároveň je považovaná za vlajkový druh koprofilnej fauny. Biológia druhu je relatívne málo známa, larvy sú predátorské a žijú v pôde, predpokladá sa, že prenasledujú larvy lajniakov. Vzniká tak otázka, či prítomnosť muchárky sršňovitej indikuje dobrú kondíciu spoločenstiev lajniakov, či už v zmysle početnosti alebo druhového bohatstva. Lajniaky plnia viaceré dôležité funkcie, ako recyklácia živín, prevzdušňovanie pôdy a jej obohacovanie organickým uhlíkom. Najmä v komerčných chovoch sú lajniaky ohrozované využívaním antiparazitík, ktoré sú pre larvy hmyzu toxické. Cieľom práce je ukázať, či existuje vzťah medzi prítomnosťou muchárky sršňovitej a charakteristikami spoločenstiev lajniakov.

Mgr. David Jandzík, PhD. (david.jandzik@uniba.sk; B1 406) 

• Vývin plutiev vybraných taxónov rýb
  Anotácia: V práci bude študentka či študent analyzovať embryonálny a larválny vývin skeletu plutiev vybraných druhov rýb. Súčasťou práce bude aj prehľad vývinu nepárových plutiev v kontexte evolúcie stavovcov, evolúcie párových končatín a tranzície plutiev na kráčavé končatiny. Práca bude laboratórna, zahŕňať predovšetkým farbenie kostí a chrupiek in toto a histologickú analýzu. Dizajn témy umožňuje tému neskôr rozšíriť o analýzu geneticko-vývinových vzorcov a mechanizmov evolúcie plutiev a končatín pre prípadné PhD štúdium.

Mgr. Peter Miklós, PhD., Mgr. Dávid Žiak, PhD. (peter.miklos@uniba.sk, david.ziak@uniba.sk, B1 413)

• Vplyv manažmentu habitatu na priestorovú aktivitu drobných cicavcov
  Anotácia: Poznatky o priestorovej aktivite druhu a intenzite využívania prostredia sú využívané napr. v populačnej ekológii, ochranárskej praxi alebo vo výskume zoonóz. Pre ochranársku prax je dôležité napr. porovnanie intenzity využívania manažovaného a nezmeneného prostredia chráneným druhom, alebo zmena priestorového správania konkurenčných druhov. Cieľom práce bude terénnym výskumom (žívolovné odchyty, telemetria) zistiť charakteristiky priestorovej aktivity (domovský okrsok, prebehy, intenzita využitia prostredia, časová aktivita) vybraného druhu drobného cicavca.