Témy diplomových prác

Doc. Dr.Rer.Nat. Peter Vďačný, PhD. (peter.vdacny@uniba.sk, B1 414)

• Diverzita, morfológia a evolúcia epibiontných nálevníkov rodu Spirochona (Ciliophora: Phyllopharyngea) na sladkovodných rôznonôžkach
  Anotácia: Sladkovodné kôrovce radu Amphipoda predstavujú významných hostiteľov celej palety nálevníkov. V priebehu desiatok až stoviek miliónov rokov sa spoločenstvo symbiontných nálevníkov kôrovcov značne diverzifikovalo. Významným komponentom tohto spoločenstva sú práve ektosymbiontné nálevníky podtriedy Chonotrichia patriacej do triedy Phyllopharyngea. Ťažisko biodiverzity chonotrích je v morskom prostredí, zatiaľ čo v sladkovodnom prostredí sa vyskytujú predovšetkým druhy čeľade Spirochonidae. Diverzita a evolúcia spirochonidov sú len veľmi nedostatočne preskúmané, predovšetkým z molekulárneho uhla pohľadu. Preto je cieľom predloženej diplomovej práce charakterizovať diverzitu a zrekonštruovať fylogenetické vzťahy nálevníkov rodu Spirochona zo sladkovodných kôrovcov radu Amphipoda pomocou mnohorozmerných mofrometrických metód, multigénového prístupu a Bayesovskej delimitácii druhov.

MVDr. Yuliya Didyk, PhD. (yumdidyk@gmail.com)

• Význam ježov a ixodových kliešťov v ekológii nebezpečných, vektormi prenášaných bakteriálnych a protozoárnych patogénov v urbánnych a suburbánnych podmienkach Bratislavy
  Anotácia: Hlavnou príčinou výskytu nových infekčných chorôb je zmena druhových interakcií v rámci ekologických spoločenstiev v dôsledku antropogénneho vplyvu a klimatických zmien. Tieto možno pozorovať práve v mestských aglomeráciách, pre ktoré je charakteristický tzv. urbánny environment. Vo väčšine súčasných epidémií majú ekologické faktory pri vzniku choroby významnejšiu úlohu ako evolučné zmeny patogénov alebo hostiteľov. Navrhujeme preskúmať cirkuláciu medicínsky a veterinárne významných patogénov prenášaných kliešťami, so zameraním sa na úlohu vektorovej a hostiteľskej     ekológie v urbánnych a suburbánnych podmienkach Bratislavy.

Mgr. Barbara Mangová, PhD. (mangova.barbara@gmail.com)

• Krvcicajúce ektoparazity lovnej zveri Malých KarpátAnotácia: Cieľom práce bude zistiť skladbu spoločenstva ektoparazitov lovnej zveri a ich sezónnu aktivitu v podmienkach Malých Karpát. Zver je hostiteľom širokého spektra endo- a ektoparazitov. Medzi najbežnejšie ektoparazity poľovnej zveri, ktorej súčasťou je v našich zemepisných šírkach raticová zver a diviaky, patria kliešte, kuklorodky, blchy, vši či švoly. Význam krvcicajúcich parazitov spočíva nielen v znižovaní celkového fitness zvierat v dôsledku rozsiahlych dermatitíd a krvných strát pri ich premnožení, ale najmä v schopnosti parazitov slúžiť ako vektory patogénnych mikroorganizmov spôsobujúcich závažné ochorenia.

Mgr. Diana Selyemová, PhD. (Diana.Zelinkova@savba.sk)

• Sezónna dynamika výskytu kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus) a pijaka lužného (Dermacentor reticulatus) v podmienkach Malých Karpát
  Anotácia: Cieľom práce bude sledovať sezónne zmeny v bionómii dvoch medicínsky a veterinárne najvýznamnejších druhov kliešťov vo vzťahu k parazitácii na lovnej zveri v podmienkach Malých Karpát. Zameriame sa na infestáciu a pomery vývinových štádií a pohlaví kliešťov v závislosti na zmenách ročných období, relatívnej vlhkosti a teploty prostredia. Dáta budú porovnávané so zbermi z vegetácie z blízkeho okolia odlovu a aktivitou kliešťov v kliešťových záhradkách. Sledovanie sezónnej aktivity kliešťov odhalí zmeny, ktoré nastali pod vplyvom klimatických zmien a umožní definovať mieru nebezpečenstva nákazy pre ľudí aj zvieratá.

Mgr. Igor Kokavec, PhD. (igor.kokavec@savba.sk)

• Hodnotenie biodiverzity spoločenstiev planktonických kôrovcov (Cladocera, Copepoda) v urbanizovanej krajine
  Anotácia: Urbánne vodné ekosystémy sú z biologického hľadiska pomerne nepreskúmaným biotopom, nakoľko sa pozornosť hydrobiológov zameriava skôr na prirodzené typy vodných útvarov a to najmä tečúce vody. Vodné ekosystémy sú v mestskom prostredí pomerne bežným biotopom, kde je možné očakávať pestrú diverzitu organizmov a dokonca aj výskyt endemických druhov. Dôkladné štúdium distribúcie akvatických organizmov môže podporiť ochranu biodiverzity v mestách. Predovšetkým spoločenstvá zooplanktónu sú dôležitým biologickým prvkom vo vodných ekosystémoch, pretože sú ústrednými zložkami potravinových sietí. Cieľom diplomovej práce bude zistiť druhovú rozmanitosť spoločenstiev zooplanktónu v urbánnych a suburbánnych pondoch v rôznych regiónoch Slovenska a definovať faktory ovplyvňujúce ich biodiverzitu.

• Pondy v urbanizovanej krajine – zdroje šírenia nepôvodných druhov alebo refúgiá pôvodnej biodiverzity
  Anotácia: Malé vodné plochy vybudované človekom – štrkoviská, hliniská, jazerá v parkoch alebo záhradách, ktoré súborne nazývame pondy, sú neoddeliteľnou súčasťou mestskej a vidieckej krajiny s možnosťou ich širokého využitia pre rekreáciu, šport, sociálne aktivity a kultúrne podujatia. Z environmentálneho hľadiska sú prostredím vhodným pre život pestrej palety vodných organizmov, ktoré sem prenikli, a neustále prenikajú, pasívne alebo aktívne, a to aj s vedomou alebo nevedomou pomocou človeka, takže o štruktúre spoločenstva pondov vo veľkej miere rozhoduje aj ich história, geografická poloha a miera či spôsob ich využitia. V mnohých prípadoch však druhová diverzita závisí od schopnosti, úspešnosti a stratégiách šírenia sa jednotlivých druhov. Pondy tak môžu byť refúgiom pôvodnej fauny, ale aj platformou pre šírenie nepôvodných a inváznych druhov. Cieľom diplomovej práce bude zistiť druhové zloženie makrozoobentosu vybraných pondov naprieč Slovenskom, a na základe štruktúry spoločenstva sa pokúsiť identifikovať ich ekologický a ekosozologický stav.

RNDr. Fedor Čiampor, PhD. (f.ciampor@savba.sk)

• Environmentálna DNA z kvetov v identifikácii druhov hmyzu
  Anotácia: Environmentálna DNA (eDNA) je moderným a perspektívnym zdrojom údajov o diverzite druhov a zároveň potenciálne efektívnym a neinvazívnym nástrojom v monitorovaní stavu životného prostredia. Klasické postupy determinácie mnohokrát nie sú schopné identifikovať celkovú diverzitu, expertov na morfologickú determináciu ubúda. Alternatívou môže byť využitie molekulárnych dát (DNA metabarkóding), efektívne využitie týchto postupov však vyžaduje testovanie ich možností a spoľahlivosti.

Mgr. Matúš Kúdela, PhD. (matus.kudela@uniba.sk, B1 419)

• Molekulárna a morfologická variabilita druhu Simulium maximum (Diptera: Simuliidae)
  Anotácia: Simulium maximum je semiakvatický druh rozšírený vo vyšších pohoriach strednej a čiastočne južnej Európy, ktorý ma prirodzene fragmentovaný areál a je viazaný na rýchlo tečúce horské potoky. V práci sa na materiáli z rôznych pohorí v rámci areálu druhu charakterizuje molekulárna variabilita viacerých genetických markerov jednotlivých populácii a morfologická variabilita taxonomicky rôznych vývinových štádií. Na základe kombinácie molekulárnych a morfologických znakov a porovnaním s blízko príbuznými druhmi sa rekonštruuje fylogenéza druhu a charakterizuje sa jeho fylogeografia.

Mgr. Tatiana Kúdelová, PhD. (tatiana.kudelova@uniba.sk, B1 419)

• Morfologická a genetická charakteristika mušiek (Diptera: Simuliidae) podrodu Wilhelmia
  Anotácia: Mušky (Diptera: Simuliidae) patriace do podrodu Wilhelmia sa vyvíjajú prevažne vo väčších riekach a sú široko rozšírené. Vo viacerých oblastiach spôsobujú problémy s napádaním dobytka aj ľudí, s čím sú spojené ekonomické škody. Podieľajú sa aj na prenose parazitárnych ochorení. Správna identifikácia druhov je pre to kľúčová pre ďalší výskum ale aj pre manažment. Mnohé druhy sú však náročné na identifikáciu, preto je potrebná kombinácia morfologických a molekulárnych metód. Cieľom práce je porovnať variabilitu vybraných morfologických znakov druhov podrodu Wilhelmia, následne porovnať genetickú variabilitu vo vybraných mitochondriálnych a jadrových markeroch a vyhodnotiť, či dané znaky môžu byť použité na identifikáciu druhov.
• Genetická variabilita skupiny druhov Simulium ornatum (Diptera: Simuliidae)Anotácia: Druhy čeľade Simuliidae sú známe hlavne ako parazity, ktoré napádajú človeka aj zvieratá a prenášajú parazitárne ochorenia. Do skupiny druhov Simulium ornatum patria krv cicajúce mušky schopné prenášať filárie rodu Onchocerca. Pre ďalší výskum ako aj manažment týchto druhov je veľmi dôležitá ich správna identifikácia. Mnohé druhy skupiny S. ornatum sú však morfologicky len ťažko odlíšiteľné. Pre ich identifikáciu je preto potrebná kombinácia morfologických a molekulárnych metód. Cieľom práce je zistiť genetickú variabilitu druhov skupiny S. ornatum vo vybraných jadrových a mitochondriálnych génoch a porovnať efektivitu jednotlivých markerov pri identifikácii druhov.

Mgr. Adrián Purkart, PhD. (purkart.adrian@gmail.com)

• Vybrané skupiny blanokrídlovcov (Hymenoptera) v prostredí pieskových dún Borskej nížiny
  Anotácia: Vnútrozemské pieskové duny sa radia k najcennejším typom biotopov v Európe. Mnohé z nich boli výrazne degradované zalesňovaním, ťažbou piesku, prípadne premenou na poľnohospodársku pôdu. Rozsiahle plochy sa zachovali v prostredí Borskej nížiny, a to najmä vďaka prítomnosti vojenských objektov znemožňujúcich ich ďalšie využívanie. Podobne obmedzený tu bol dlhodobo aj výskum hmyzu. Cieľom práce je vykonať komplexný faunistický prieskum vybraných skupín blanokrídlovcov v týchto územiach a rozšíriť poznatky o bionómii jednotlivých druhov.

Mgr. Marek Semelbauer, PhD. (marek.semelbauer@savba.sk)

• Príspevok biopásov k biodiverzite opeľovačov v agrárnej krajine
  Anotácia: V r. 2023 vstúpila do platnosti na Slovensku nová poľnohospodárska politika, ktorej súčasťou sú aj biopásy, teda 12 m široké pásy osiate zmesou tráv a bylín, ktoré predeľujú polia na maximálnu veľkosť 50 ha. Úlohou biopásov je najmä zvrátiť negatívny trend biodiverzity v intenzívnej agrárnej krajine, najlepšie zdokumentovaný na vtákoch. Význam biopásov je v Európe hojne študovaný, no na Slovensku boli možnosti študovať vplyv tohto opatrenia doteraz veľmi limitované. Nedostatkom agrárnych ekosystémov na Slovensku dlhodobo boli veľké lány a zanedbateľné zastúpenie nelesných neproduktívnych prvkov. Zároveň chýba koordinované úsilie na monitoring opeľovačov v agrárnej krajine. Opeľovače vykonávajú okrem bioindikačnej a opeľovacej služby aj biologickú kontrolu a ako také sú hodnotnou súčasťou agroekosystémov. Cieľom práce je vyhodnotiť vplyv biopásov na početnosť a diverzitu dominantných skupín opeľovačov, teda denných motýľov, včiel a pestríc.

Mgr. Peter Vršanský, PhD. (Peter.Vrsansky@savba.sk)

• Paleogeografia švábov od karbónu podnes
  Anotácia: Šváby sú najvýznamnejšou skupinou hmyzu fosílneho záznamu. Žiaľ ani po 30-ročnom úsilí nie sú skompilované základné evolučné parametre. Práce sa venuje už skompletizovanej databáze fosílnych švábov a vyhodnocuje jednu zo základných evolučných charakteristík - dynamiku geografického rozšírenia a jej vzťah ku fylogenetickým vzorom. Predpokladá sa získanie detailných znalostí o pohybe kontinentov, (paleo)klímy, morfológie švábov a vyhodnotenia fylogenézy, molekulárnej evolúcie švábov. Súčasťou práce sú aj čiastkové systematické úlohy - opisy nových fosílnych švábov. Možné sú čiastočne hradené SC do zahraničia aj mimo EU. Predpokladajú sa samostatné a spoločné publikácie v karentovaných časopisoch (Q1).

Mgr. David Jandzík, PhD. (david.jandzik@uniba.sk)

• Úloha signalizácie kyseliny retinovej a FGF v ranej ontogenéze mozgu neteleostných rýb a žaby Xenopus laevis
  Anotácia: Práca bude zameraná na analýzu expresie génov FGF a RA signalizácie v ranej nervovej rúre embryí jesetera a žaby. RA a FGF pracujú v regulačnej slučke pri definovaní častí embryonálneho mozgu. V predchádzajúcej práci som zistil fundamentálne rozdiely v tejto regulácii medzi čeľustnatými a bezčeľustnatými stavovcami, avšak je zrejmé, že detaily regulácie varírujú u rôznych čeľustnatcov. Cieľom práce bude sformulovať hypotézu ako je táto variabilita významná v evolúcii mozgu stavovcov. Následne túto hypotéza otestujeme experimentálne s použitím farmakologických preturbancií a CRISPR/Cas mutagenézy v nadväzujúcej doktorandskej dizertačnej práci alebo už v DP, ak bude študentka či študent dostatočne ambiciózny. Práca bude laboratórna, realizovaná v spolupráci so spriatelenými pracoviskami v Prahe, Českých Budějoviciach a USA a je vhodná pre ambiciózneho študenta či študentku s víziou dlhodobého štúdia evolúcie stavovcov.

• Ontogenéza plutiev neteleostných rýb
  Anotácia: V práci bude študentka či študent analyzovať morfologickú ontogenézu plutiev jesetera a bichira a expresiu vybraných vývinových génov aktívnych počas ich embryonálneho a larválneho vývinu. Práca bude laboratórna, realizovaná v spolupráci so spriatelenými pracoviskami v Prahe a Českých Budějoviciach a je vhodná pre ambiciózneho študenta či študentku s víziou dlhodobého štúdia evolúcie stavovcov. Pre výnimočne zanietenú študentku či študenta je možnosť tému DP expandovať na štúdium mechanizmov evo-devo plutiev s použitím farmakologických preturbancií a/alebo CRISPR/Cas mutagenézy v nadväzujúcej doktorandskej dizertačnej práci.

• Ontogenéza plutvových lemov mihule a žubrienky Xenopus laevis
  Anotácia: V práci bude študent či študentka analyzovať ontogenézu plutvových lemov a nepárových plutiev mihule a žubrienky laboratórnej žaby Xenopus laevis (s možnosťou rozšíriť spektrum skúmaných druhov) a expresiu vybraných vývinových génov aktívnych počas ich embryonálneho a larválneho vývinu. Práca bude laboratórna, realizovaná v spolupráci so spriatelenými pracoviskami v Prahe, Českých Budějoviciach a USA a je vhodná pre ambiciózneho študenta či študentku s víziou dlhodobého štúdia evolúcie stavovcov. Pre výnimočne zanieteného študenta či študentku je možnosť tému DP expandovať na štúdium mechanizmov evo-devo plutiev s použitím farmakologických preturbancií a CRISPR/Cas mutagenézy v nadväzujúcej doktorandskej dizertačnej práci.

Mgr. Kristína Žitňanová, PhD. (horkova.k@gmail.com)

• Životné stratégie býčka hlavatého Ponticola kessleri (Günther, 1861) zo slovenského úseku Dunaja v rôznych štádiách invázie
  Anotácia: Úspešné invázne druhy sa vyznačujú rôznorodými vlastnosťami, medzi inými najmä fenotypovou plasticitou a flexibilitou v životných stratégiách, ktoré im pomáhajú sa prispôsobiť novým podmienkach prostredia. Jedným z takýchto druhov je aj býčko hlavatý, ktorý sa na našom území vyskytuje už viac ako 25 rokov. Podľa teórie alternatívnych ontogenéz a invazívneho potenciálu sa môžu meniť životné stratégie nepôvodného druhu počas procesu invázie, posunom z generalizovaných foriem na začiatku invázie na špecializované formy v neskoršej fáze invázie. Vytvárané formy sa tak vzájomne líšia rozdielnou alokáciou získaných zdrojov do reprodukcie a somatického rastu. Rozdielna alokácia zdrojov sa dá vyhodnotiť na základe analýzy reprodukčných parametrov. Cieľom diplomovej práce je analyzovať reprodukčné parametre krátkodobo (cca 5rokov) a dlhodobo etablovanej nepôvodnej populácie býčka (>20rokov) a vyhodnotiť ich na pozadí teórie o alternatívnych ontogenézach.

Doc. Mgr. Peter Mikulíček, PhD. (peter.mikulicek@uniba.sk, B1 408)

• Reprodukčná biológia korytnačky močiarnej (Emys orbicularis) na západnom Slovensku
  Anotácia: Korytnačka močiarna (Emys orbicularis) je jediným zástupcom korytnačiek v strednej Európe. Na Slovensku bol tento druh plaza v minulosti pomerne bežný v južných nížinných oblastiach, no v dôsledku odvodňovania krajiny, straty a fragmentácie vhodných biotopov (mokradí) sa stal jedným z najohrozenejších druhov stavovcov. V súčasnosti na Slovensku evidujeme len niekoľko reprodukčných populácií, pričom máme len veľmi obmedzené informácie o ich početnosti, reprodukčnej biológii, genetickej štruktúre a disperzii. Tieto poznatky sú pritom kľúčové pre ochranu druhu. Cieľom diplomovej práce bude zistenie základných reprodukčných charakteristík nedávno objavených populácií korytnačky močiarnej v blízkosti Komárna, konkrétne začiatok znášania vajíčok a liahnutia mláďat, početnosť znášok, predačný tlak, prípadne pri dostatočnom počte vzoriek zistenie viacnásobnej paternity a genetickej variability.

Mgr. Lucia Rubáčová, PhD. (lucia.turcokova@uniba.sk)

• Miera vokálnej imitácie v spevoch slávika modráka počas hniezdnej sezóny
  Anotácia: Slávik modrák je druh, ktorý dokáže vo svojom speve napodobňovať volania a motívy spevu iných druhov vtákov (až 45 rôznych druhov). Takýmto spôsobom navyšuje svoj repertoár až o 30%. Cieľom diplomovej práce je zistiť ako sa mení miera imitácie konkrétnych jedincov v priebehu hniezdnej sezóny. Ak je rozmanitosť spevu pod tlakom sexuálnej selekcie, dalo by sa predpokladať, že samce slávika budú spievať bohatšie spevy, s vyššou mierou imitácií na začiatku hniezdnej sezóny, v čase získavania partneriek. Naopak po zahniezdení bude rozmanitosť spevu klesať. Ak miera imitácií nesúvisí s preferenciou samíc, nemusí sa jej variabilita u samca v priebehu sezóny zmeniť.

Mgr. Peter Miklós, PhD., Mgr. Dávid Žiak, PhD. (peter.miklos@uniba.sk, david.ziak@uniba.sk, B1 413)

• Vplyv manažmentu habitatu na priestorovú aktivitu drobných cicavcov
  Anotácia: Poznatky o priestorovej aktivite druhu a intenzite využívania prostredia sú využívané napr. v populačnej ekológii, ochranárskej praxi alebo vo výskume zoonóz. Pre ochranársku prax je dôležité napr. porovnanie intenzity využívania manažovaného a nezmeneného prostredia chráneným druhom, alebo zmena priestorového správania konkurenčných druhov. Cieľom práce bude terénnym výskumom (žívolovné odchyty, telemetria) zistiť charakteristiky priestorovej aktivity (domovský okrsok, prebehy, intenzita využitia prostredia, časová aktivita) vybraného druhu drobného cicavca.

Mgr. Adrián Purkart, PhD. (purkart.adrian@gmail.com)

• Zelené strechy ako novodobý fenomén urbánnych ekosystémov
  Anotácia: Moderná výstavba sa čoraz viac zameriava na riešenie energetickej efektívnosti. Jedným z často využívaných riešení je budovanie zelených striech, ktoré majú technologickú schopnosť zadržiavať intenzívne zrážky a ochladzovať okolie budovy v čase horúčav. Okrem týchto funkcii sa dbá aj na vytváranie takých vegetačných povrchov, ktorých úmyslom je dopomáhať k životu rôznych živočíchov. Cieľom tejto práce je vykonať prieskum rôznych typov zelených striech a zistiť vzťahy medzi biodiverzitou a ich konštrukčnými riešeniami.