O Katedre zoológie

Katedra zoológie

Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vznikla v roku 1939 na Filozofickej fakulte a o rok neskôr sa stala jednou z prvých katedier vznikajúcej Prírodovedeckej fakulty. Išlo o vôbec jedno z prvých zoologických pracovísk na Slovensku.

Zoológia je veda, ktorej sa môže venovať človek výlučne z lásky. Pre nás, ktorí sme zakotvili na tomto pracovisku je to skutočne „TÁ NAJKRAJŠIA VEDA“. Toto je motto našej katedry. Venovať sa s vášňou zoológii považujeme za možnosť realizovať vlastné sny a predstavy. Moderná zoológia dnes v plnej miere využíva metodologické možnosti doby, v ktorej žijeme: bez elektrónovej a konfokálnej mikroskopie, poznatkov genetiky, molekulárnej biológie, bioštatistiky, vývinovej biológie, ekológie a paleontológie sa naše výskumy nezaobídu. Nepreberné množstvo živočíchov je pre nás obrovská výzva pre neobyčajne zaujímavé výskumné projekty.

Pre záujemcov zabezpečuje náš tím štúdium bakalárskych odborov systematická biológia a biológia a pre tých, ktorí prijmú jedinečnú výzvu pokračovať ďalej aj magisterské a doktorandské štúdium v odbore zoológia. Začíname výučbou klasickej morfológie, systematiky a fylogenézy živočíchov, základov entomológie na bakalárskom stupni a postupne pridávame novo koncipované predmety ako je aplikovaná štatistika, fylogenetika, molekulárna ekológia a fylogeografia. Výučbu teórie dopĺňa množstvo terénnych prác s aplikovaním pestrých metód zoologického výskumu a vedeckej fotografie. Modernizované učebne a laboratóriá sú vybavené modernými prístrojmi a výučba zoológie sa vhodne kombinuje v rozsiahlych klasických zbierkach živočíchov. Študenti majú možnosť pozorovať aj reprezentatívnu zbierku živých rýb a rakov zo Slovenska vo veľkom akváriu priamo na katedre.

Absolvent nášho programu zoológia má teoretické a praktické vedomosti o diverzite, morfológii, rozmnožovaní, vývine, systematike, klasifikácii a fylogenéze živočíchov. Ovláda základné vedecké metódy zoologického výskumu, ktoré je schopný tvorivo aplikovať v práci a prispieť k rozvoju vedeckého poznania. Má predpoklady pracovať v širokom spektre vedeckých a výskumných inštitúcií zameraných na biologické, poľnohospodárske, lesnícke, environmentálne, medicínske alebo farmaceutické vedy. Je odborne pripravený pracovať na rozličných stupňoch výskumu a riadenia rezortov životného prostredia, pôdohospodárstva, potravinárskeho priemyslu alebo zdravotníctva, prírodovedných múzeách a v inštitúciách na ochranu prírody.

Základný výskum venujeme skúmaniu biologickej diverzity v európskych aj mimoeurópskych oblastiach. Sledujeme fylogenetické vzťahy medzi druhmi a snažíme sa rekonštruovať ich evolučnú históriu - kedy vznikli, aké procesy viedli ku speciácii a aké procesy sa podieľajú na udržiavaní integrity druhov, ako súčasnú diverzitu ovplyvnili orografické a klimatické zmeny v minulosti a ako ju ovplyvňuje činnosť človeka v súčasnosti. Okrem prác zameraných taxonomicky, fylogeneticky a biogeograficky, zaoberáme sa aj skúmaním vzťahu sexuálneho a asexuálneho rozmnožovania stavovcov. Pýtame sa, či sú asexuálne druhy len evolučne slepé konce bez väčšieho evolučného a ekologického významu, alebo či môžu ovplyvňovať svojich sexuálne sa rozmnožujúcich príbuzných. Pri práci používame množstvo metód základného terénneho výskumu (zber materiálu, analýza biotopov), analýz morfometrických znakov, cytologické a cytogenetické (prietoková cytometria, preparácia chromozómov), molekulárno-genetické (široká paleta metód vedúcich k odhaleniu genetickej diverzity) až po mikroskopické a štatistické metódy.

Výskum behaviorálnej ekológie vtákov je zameraný hlavne na bioakustiku. Okrem bioakustiky sa venujeme aj behaviorálnej genetike, konkrétne rozmnožovacím stratégiám vybraných druhov. Participujeme na projekte Ústavu zoológie SAV zameranom na bakteriofaunu vtáčích hniezd a jej vplyvu na vývin imunitného systému mláďat.

Príspevok Katedry zoológie pri objavovaní nových taxónov je značný. Od roku 1952 sa nám podarilo opísať v 98 publikáciách 28 nových rodov, 1 podrod, 202 druhov a 13 poddruhov, spolu 244 taxónov prvokov a živočíchov.

V parazitologickom výskume riešime problematiku amfizoických meňaviek rodu Acanthamoeba. Niektoré kmene sú schopné preniknúť do tela človeka a spôsobiť závažné ochorenia, akými sú napríklad granulomatózna encefalitída alebo akantamébová keratitída. Postupný nárast počtu prípadov infekcií aj na Slovensku zvýrazňuje potrebu vývoja nových účinných antiprotozoík. V spolupráci s tímom z Farmaceutickej fakulty UK sa podieľame na vývoji liečiv použiteľných v boji s akantamébovou keratitídou. Sledujeme toleranciu patogénych kmeňov meňaviek na tieto perspektívne liečivá. Súčasne pomocou imunohistochemických metód a konfokálnej mikroskopie, v spolupráci s kolegami z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne, skúmame účinok týchto liečiv na bunkovej úrovni meňaviek, predovšetkým ako ovplyvňujú organizáciu ich cytoskeletu.

Katedra spolupracuje na výskumných projektoch viacerých agentúr (VEGA, KEGA, APVV) s Ústavom zoológie SAV v Bratislave, Parazitologickým ústavom SAV v Košiciach, s Katedrou zoológie UPJŠ v Košiciach a s Prírodovedným múzeom Slovenského národného múzea v Bratislave. Naši ichtyológovia sa v spolupráci s pracovníkmi Katedry ekológie PriFUK venujú biologickým inváziám, ktoré patria medzi najaktuálnejšie témy ekológie a sú globálnym environmentálnym problémom. Pracovisko participuje na viacerých projektov LIFE zameraných na ochranu prírody, ktoré realizuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie.

Program LIFE financovaný Európskou komisiou poskytuje špecifickú podporu tvorbe a implementácii environmentálnej politiky a legislatívy Európskeho spoločenstva v oblasti životného prostredia. Aktuálne Katedra zoológie Prif UK spolupracuje na piatich projektoch programu LIFE+ Príroda: Ochrana populácií ohrozených druhov vtáctva v prirodzených biotopoch vnútrozemskej delty Dunaja; Ochrana hraboša severského panónskeho; Ochrana a obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy; Ochrana brehule hnedej, rybárika riečneho a včelárika zlatého a Ochrana vtákov v Chránenom vtáčom území Ostrovné lúky. Vďaka týmto projektom boli v oblasti západného Slovenska a v Maďarsku realizované mnohé revitalizačné aktivity, medzi nimi sprietočnenie a obnova ramennej sústavy Dunaja. Obnovila sa pastva hospodárskych zvierat na bývalých vlhkých lúkach a rôznych xerotermných spoločenstvách a darí sa obnova prirodzeného zloženia lužných lesov pôvodnými drevinami. V týchto projektov skúmame cieľové druhy a vplyv revitalizačných aktivít na modelové skupiny živočíchov, predovšetkým vtáky, ryby, obojživelníky, drobné zemné cicavce a vybrané skupiny hmyzu. Súčasťou našich úloh v týchto projektov je spolupráca na odborných štúdiách, podľa ktorých sa uvedené opatrenia ochrany prírody následne realizujú v praxi.