5. Chemická literatúra

Titulná strana knižky o chemickej a vedeckej literatúre. Nasledujúce obrázky pochádzajú z tejto publikácie.

Vôľa zverejňovať zistenia vlastnej odbornej a vedeckej práce je základným predpokladom výmeny informácii vo vede. Na obrázku je záber z posterovej sekcie študentských odborných prác na jednej z konferencií Asociácie pre mládež, vedu a techniku (AMAVET), ktorá sa pravidelne koná v priestoroch Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.  

Vymazať zo svojho počítača starú rešerš jediným kliknutím na klávesu „Delete“ je jednoduché, avšak vyhadzovať staré odborné knihy je veľmi ťažké najmä pre toho, kto si jasne dokáže uvedomiť množstvo kvalifikovanej práce, ktoré tieto knihy reprezentujú. Predpoklad pre takéto ocenenie majú predovšetkým tí, ktorí už nejaký rozsiahlejší odborný text napísali. Naopak, mnoho ľudí s vyhadzovaním starých odborných kníh nemá žiaden problém. K ich argumentom patrí napríklad časovo vzdialený rok vydania, nízka frekvencia ich využívania alebo napríklad potreba uvoľnenia miestnosti pre zriadenie predajného stánku s občerstvením.   

Obrázky k diskusii o počte chemických látok. Ilustrujú tú skupinu látok, ktoré sú jednoznačne charakterizované svojim zložením (chemickým vzorcom), štruktúrou, spôsobom syntézy a dôležitými vlastnosťami. (Horný obrázok: kryštáliky komplexnej zlúčeniny vanádu, ktorej zloženie vyjadruje vzorec Cs3[V2O2(O2)3F3] · 3H2O; spodné dva obrázky ukazujú jej štruktúru.) Experimenty, ktoré viedli k syntéze tejto látky trvali  približne sedem mesiacov. Následne bola röntgenovou štruktúrnou analýzou vyriešená jej štruktúra a po publikovaní metódy prípravy, jej štruktúry a niektorých jej vlastností v odbornom časopise, bola táto látka zaradená do verejne prístupných databáz chemických látok.  

Ďalší obrázok k diskusii o počte chemických látok. Na obrázku sú snímky zo skenovacieho elektrónového mikroskopu rôznych foriem syntetického oxidu titaničitého. Chemickým a fyzikálnym metódam modifikácie tejto látky sa venujú stovky rôznych publikácií, avšak takme žiadna z nich nie je príspevkom do databázy nových chemických látok. (Základná strana všetkých snímok má rozmer približne 5 µm.)

Ešte jeden príklad. Na obrázku je porcelánová trecia miska so vzorkou ílového minerálu montmorillonitu. Je z podskupiny fylosilikátov. V chemických databázach zastupuje tento jediný názov veľkú skupinu prírodných alebo syntetických látok, ktorá je charakterizovaná jednak chemickým zložením pohybujúcim sa v určitom definovanom rozsahu a jednak štruktúrou, ktorá sa taktiež mení v nejakom intervale. Podobne je to aj s ílovým minerálom kaolinitom, ktorý je hlavnou surovinou pre výrobu porcelánu. Oba posledné obrázky hovoria o tom, že odpoveď na otázku týkajúcu sa počtu chemických látok nie je jednoduchá.  

Ľavý obrázok pochádza z jedného z článkov autora, ktorý bol zverejnený v roku 1999. (Bol zaradený do vyššie spomenutej knihy.) Článok bol venovaný vtedajšej situácii v oblasti publikačnej produkcie v chémii. Text pod obrázkom informoval o tom, že vtedajšia denná publikačná produkcia v chémii predstavovala viac ako 2000 dokumentov, z ktorých prevažnú časť tvorili články v odborných časopisoch, patenty, knihy a zborníky z konferencií. Súčasná situácia je však dramaticky odlišná. Už v roku 2011 predstavoval iba prírastok nových látok približne 15 000 denne. Mimochodom „nepodarená kresba“ poukazuje na žalostné výkony jej autora v oblasti výtvarného umenia.

Koniec minulého storočia bol prelomový v tom, že znamenal koniec prevažujúceho využívania tlačenej formy chemického referátového periodika Chemical Abstracts, ktorý od roku 1907 kontinuálne zaznamenával a spracovával väčšinu publikácií súvisiacich s chémiou. Obrázok pochádza z roku 1997 a v tej dobe ilustroval stav publikačných aktivít v chémii pomocou knižných vydaní tohto periodika. Vtedajší odhad publikačnej produkcie v chémii predstavoval asi 15 miliónov do¬kumentov publikovaných na 75 miliónoch  stranách. Tento referátový časopis uverejňujúci iba niekoľkoriadkový obsah každého dokumentu vo forme abstraktu, tvoril vtedy približne 2 500 tisícstranových zväzkov. Ilustrácia názorne ukazovala, aké by boli skutočné priestorové požiadavky na umiestnenie všetkej chemickej literatúry do jedinej knižnice. Táto požiadavka by bola vtedy ako aj dnes nereálna, na rozdiel od požiadavky na umiestnenie zväzkov periodika Chemical Abstracts. Na Slovensku ju v minulosti plnila knižnica vtedajšej Chemicko-technologickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Horný obrázok je pohľadom na Ústrednú chemickú knižnicu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2012. Zväzky referátového periodika Chemical Abstracts doteraz tvoria hlavnú časť jej knižničného fondu. Za posledné roky ich však pravdepodobne nepoužil nikto.  

Sotva si už dnes niekto spomenie na niekdajšie spôsoby získavania kópií vedeckých článkov a iných odborných dokumentov. Medzi hlavné metódy patrilo rozposielanie predtlačených žiadaniek z tvrdého papiera (na obrázku) bežnou poštou a obiehanie veľkého počtu akademických a podnikových knižníc. Tak to bolo takmer počas celej druhej polovice 20. storočia. Táto činnosť zaberala veľkú časť pracovnej doby väčšiny vysokoškolských pracovníkov. Úspešnosť v podobe percentuálneho zisku hľadaných publikácií bola z dnešného hľadiska veľmi nízka najmä u dokumentov zo zahraničia.  Iná vec je, že tento „úspech“ bolo možné často „osláviť“ až po roku, prípadne aj dvoch.  Príčinou však rozhodne nebola nižšia rýchlosť dopravných prostriedkov.    

Úvodný obrázok v kapitole „Monografie“.

Ukážka titulnej strany rozsiahlej populárnej monografie o chémii z roku 1873, nachádzajúcej sa v knižničnom fonde Katedry anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Titulná strana monografie z roku 1824. Témou tejto monografie je chémia. Už koncom 19. storočia sa poznatky z chémie natoľko rozšírili, že bolo nepredstaviteľné napísať vyčerpávajúcu monografiu v tomto vednom odbore. Uvedená kniha pochádza z knižničného fondu Katedry anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pôvodne patrila Chemickému ústavu UK. Ten sa stal v roku 2020 súčasťou Katedry analytickej chémie a Katedry organickej chémie PRIF UK . 

Pohľad na úvodnú  stať venovanú mangánu z knihy na predchádzajúcom obrázku. 

Pohľad na titulnú stranu jedného z prvých vydaní bilingválneho anglicko–nemeckého encyklopedického slovníka Muret-Sanders. Prvýkrát bol tento slovník vydaný v roku   1869. Obrázok vo vyššie uvedenej knihe bol zaradený do časti „Encyklopédie“.

Titulná strana didaktickej monografie z roku 1974 zameranej na problémy vyučovania chémie. Ideologické intervencie do obsahu učebníc chémie a iných prírodných a technických vied boli pred rokom 1989 skôr výnimkou. To bol zásadný rozdiel oproti učebniciam histórie, filozofie a mnohých ďalších. Kniha na obrázku patrila práve k tým výnimkám. Vyšla v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve a jej autorom bol Ján Geršič. Obrázok bol zaradený vo vyššie spomenutej knihe do časti venujúcej sa učebniciam, učebným textom a skriptám.

Staré vydania tabuliek Handbook of Chemistry and Physics patrili  v druhej polovici 20. storočia k niekoľkým málo veľkým zahraničným tabuľkovým dielam, ktoré v tom období boli k dispozícii vo vtedajšom Československu (ČSSR). Znamenali pre domácu komunitu chemikov, fyzikov a technikov mimoriadne významnú pomoc. Najnovšie je k dispozícii 98. vydanie týchto tabuliek z rokov 2017 – 2018, ktoré je k dispozícii ako v tlačenej, tak aj v digitálnej forme. Obrázok ukazuje knižný chrbát „šalátového“ stavu týchto starých tabuliek a jednu z jej strán. Niet sa čo čudovať. Autor tejto fotogalérie ich zdedil po svojom otcovi.  

Základom prvých rešerší z Chemical Abstract boli takéto kartičky z tvrdého papiera. Tie boli komerčným výrobkom, ktorý objednávali predovšetkým osobné oddelenia štátnych podnikov. Perforácia na okrajoch kartičiek umožňovala vytvoriť triediaci systém, vďaka ktorému bolo možné vyhľadať zamestnancov podľa určitých kritérií, napríklad pracovného zaradenia alebo veku. Podľa týchto kritérií sa vystrihla príslušná časť medzi otvorom a okrajom kartičky. Vyhľadávanie sa potom realizovalo zastrčením ihlíc a vytiahnutím tých kartičiek, ktoré nemali časť nad otvorom vystrihnutú. Podobný systém bolo možné použiť aj pri triedení rešeršných kartičiek. I keď sa pre tieto kartičky vyrábali špeciálne kovové zásuvky, ich častým úložným priestorom boli krabice od topánok. (Na obrázku sú rešeršné kartičky Doc. RNDr. Štefana Vladimíra Fajnora, CSc. z Katedry anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Neskôr  tieto kartičky nahradili fotokópie jednotlivých strán tlačeného periodika Chemical Abstract. Ich zhotovenie klasickou fotografickou technikou však mnoho času neušetrilo.    

Prvé číslo referátového periodika Chemical Abstracts vyšlo v roku 1907, avšak prvé pokusy o elektronické využitie databázy Chemical Abstracts Service v niekdajšom Československu sa datuje až do začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy ho poskytoval Ústav vedecko-technických informácií v Prahe. Dva obrázky ukazujú jedny z prvých tlačených výstupov z tejto databázy.  

Titulná strana patentovej listiny z roku 1999 vydanej Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici (patrí k jednému z patentov autora tejto fotogalérie) a titulná strana Zbierky zákonov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch z roku 1972.  

Časť titulnej strany Prehľadu zlepšovacích návrhov na Univerzite Komenského v Bratislave z rokov 1971 až 1985 (pravý obrázok) a jedna strana z jeho obsahu. Tak ako to dokumentuje predchádzajúci obrázok, zlepšovacie návrhy boli zákonne podchytenou formou zlepšovania vedeckých a technických riešení v priemysle a na akademických pracoviskách. Z hľadiska ich odbornej a technickej úrovne, ako aj ich obsahu, jednalo sa o veľmi rozdielne riešenia. Z dnešného pohľadu sú niektoré z nich takmer absurdné, za mnohými z nich však bolo mnoho rokov vysoko odbornej práce. Prvý zlepšovací návrh na obrázku je príkladom prvého prípadu.

Ešte jeden príklad druhej skupiny zlepšovacích návrhov.      

Upozorniť na chyby nielen v študentských záverečných prácach, ale aj vlastné, možno rôznym spôsobom. Jednou z možností je robiť si z nich vtipy, tak ako napríklad v tomto článku, ktorý vyšiel v roku 2005 vo vedecko-populárnom časopise Quark. Na obrázku je fragment prvej strany tohto článku. Celý článok je k dispozícii na tejto adrese: https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kag/Zam-Jesenak/humor/clanky/pdf/03_kratky_kurz_pisania_vedeckych_prac.pdf

Obrázok poukazujúci na hlavný rozdiel medzi názvami umeleckého diela a názvom vedeckej resp. odbornej práce. Tisícročná včela je názov niekoľkogeneračného  románu spisovateľa Petra Jaroša o osudoch obyvateľov podtatranského mestečka Hybe od konca 19. storočia do konca 1. svetovej vojny. Zároveň je to film režiséra Juraja Jakubiska natočeného podľa tohto románu. Text v rámčeku je zasa je názvom experimentálnej vedeckej práce. Kým z názvu Tisícročná včela sa nemožno dozvedieť vôbec nič o téme knihy a filmu, nehovoriac už o tom, že je z racionálneho pohľadu nezmyselný, z názvu Syntéza uhlíkových nanorúrok na anorganických nosičoch je obsahové zameranie jasné.