10. Rôzne

Na obrázku je ingot veľmi čistého zlata, ktoré sa používa na kalibráciu veľmi presných teplomerov. Metóda kalibrácie je založená na presne definovanej teplote taveniny zlata s jej pevnou fázou pri tlaku zodpovedajúcom trojnému bodu na fázovom diagrame zlata. 

Na tomto obrázku je krabička s hranami 4 cm x 4 cm x 5 cm so zlatými plátkami určenými pre elektrotechnické aplikácie. Má hmotnosť približne 1,5 kg. Hustota zlata 19,3 g/cm-3 je približne 2,5 násobkom hustoty železa a sedem násobkom hustoty hliníka. Tieto obrázky približne 3 kg vysoko čistého zlata nie sú nenápadným upozornením na moje nadštandardné majetkové pomery. Snímky boli urobené na Slovenskom metrologickom ústave v Bratislave a boli zaradené do knižky „Stručný prehľad využitia nesilikátových minerálov“ (autor: K. Jesenák) z roku 2012. 

Starý ortuťový spínač. Obrázok v časti „Ortuť“ vo vyššie spomenutej knihe. 

Ilustračný obrázok k téme „biomasa“.

Obrázok k téme „anorganické látky v pôde“. 

Obrázok k diskusii o povrchovom napätí vody.

Taktiež k téme „povrchové napätie vody“.

Obrázok o rovnovážnom stave „ľad – kvapalná voda“ v prírode. (Vyšné Wahlenbergovo pleso vo Vysokých Tatrách.)

Aj chemici môžu mať pekné minerály. (Najmä keď ich kúpia od geológov.) Modrý minerál na obrázku je azurit (Cu3(CO3)2(OH)2). Obrázok súvisiaci s témou anorganických priemyselných surovín.   

Ľadový fraktálový obrazec na mláke v Levočských vrchoch.

Čistá voda s nízkym stupňom mineralizácie vo vysokohorskom plese.

Nízky stupeň mineralizácie môžu mať aj potoky v nižších polohách. Takým je aj potok v oblasti bazaltovej sopky Medvedia výšina v Cerovej vrchovine. Preteká totiž bazaltom (čadičom), ktorého rozpustnosť vo vode je veľmi nízka. 

Pramene pri Hornej Mičinej vo Zvolenskej kotline sú opakom predchádzajúcich prípadov. Sú silne mieralizované a v dôsledku vysokého obsahu železa majú okrovú farbu.

Vznik bieleho travertínu vo Vyšných Ružbachoch vyzrážaním kalcitu z vysoko mineralizovaných vôd.

Travertín z Levíc bol použitý v interiéroch budovy rektorátu UK. Zmeny obsahu železa sú zodpovedné za zaujúmavé vzory tohto obkladového kameňa.

Čadičová dlažba. Má alebo nemá niečo spoločné s chémiou? Trochu áno, pretože čadič ako veľmi málo rozpustná hornina, ktorá je navyše aj veľmi odolná voči mechanickému namáhaniu, sa niekedy využíva na výrobu chemicky odolných nádob a potrubí. Na dlažbách je z tých istých dôvodov. Tu však treba spomenúť, že jej naväčšie použitie majú minerálne termoizolačné vlákna, ktoré oproti vláknam skleneným majú výrazne vyššiu tepelnú stabilitu. Vďaka tejto výrobe miznú na východe Slovenska celé vrchy z tejto horniny. Tá sa však železnicou vozí do závodu v Novej Bani.   

Dlažobné kocky z čadiča sa dnes vyrábajú takmer vždy strojovo. Obrázok však ukazuje dnes už veľmi vzácnu výnimku manuálnej výroby.

Dlažobné kocky manuálnej výroby z Cerovej. Oba obrázky sú z roku 2010.