Olivier Monfort - laureátom ocenenia Mladý vedecký pracovník

Laureátom ocenenia Mladý vedecký pracovník sa v r. 2025 stal Olivier Monfort z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností mu toto ocenenie udelili v rámci podujatia Vedec roka SR, na ktorom každoročne vyberajú významné vedecké osobnosti zo všetkých oblastí vedy a techniky. Olivier Monfort pochádza z Bretónska, vedecká kariéra ho však od brehov Atlantiku zaviedla do vnútrozemskej Bratislavy. Pôsobí ako vedúci Katedry anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK, kde vedie výskumnú skupinu M2. Ocenenie získal za nové poznatky o modifikácii MXenov s cieľom zvýšiť ich účinnosť pri degradácii perzistentných polutantov vo vode a za významný prínos k objasneniu mechanizmov fotokatalytických reakcií pri čistení odpadových vôd.

02.03.2026: Redakcia Našej univerzity

Vaša výskumná skupina sa volá M². Čo sa za tým skrýva?
Vytvorili sme ju s kolegom Martinom Motolom, skratka je to slovná hračka: je od našich priezvisk – Monfort a Motola – a je to tiež z našej expertízy – materiály a mechanizmy. V našej skupine sú tiež dvaja postdokovia a šiesti doktorandi. Pokračujeme vo výskumoch, ktoré začal náš bývalý školiteľ, profesor Gustáv Plesch.

Čo konkrétne skúmate?
Zaoberáme sa nanomateriálmi určenými na čistenie odpadových vôd. Naším cieľom je pochopiť, ako a prečo fungujú procesy, ktoré skúmame, a zistiť, či má zmysel ich aplikovať v skutočných odpadových vodách. Ďalším cieľom je vývoj netoxických, udržateľných a efektívnych nanomateriálov. Ja konkrétne skúmam materiály na báze železa. V súčasnosti sa tiež zameriavam na výskum MXenov na báze železa.

Čo sú MXeny?
MXeny predstavujú novú kategóriu nanomateriálov, ktoré boli objavené pomerne nedávno – v roku 2011 – a v súčasnosti vzbudzujú veľký záujem. Ide o dvojrozmerné (2D) materiály, ako sú napríklad grafén a chalkogenid prechodného kovu (TMD), avšak tvoria ich kovové karbidy, nitridy alebo karbonitridy. Tieto nanomateriály majú špecifické vlastnosti, ich povrch je možné modifikovať, čím sa dá ovplyvniť ich reaktivita. Inými slovami, môžeme „namodelovať“ ich povrchovú chémiu podľa typu aplikácie.

Aké využitie týchto MXenov skúmate vo vašej skupine?
MXeny sa doteraz skúmali najmä pre aplikácie v energetike, no na Prírodovedeckej fakulte UK sme priekopníkmi ich využitia vo forme oxidov na čistenie odpadových vôd. V laboratóriách skúmame, ako MXeny reagujú s molekulami prítomnými v odpadových vodách. Súčasné systémy nedokážu vodu úplne vyčistiť a nespracované znečisťujúce látky sa uvoľňujú do prírodného prostredia, napríklad zvyšky antibiotík. Pri výskume používame nielen vodu, ktorú si sami „znečistíme“ na experimentálne účely, ale aj reálnu odpadovú vodu z bratislavskej mestskej čistiarne odpadových vôd. Procesy, ktoré skúmame, sa nazývajú pokročilé oxidačné procesy, pretože využívajú veľmi reaktívne a oxidačné radikály, ktoré účinne degradujú organické molekuly.

Skúmate tiež aktiváciu reakcií MXenov pôsobením slnečného svetla. Ako to funguje?
Samotný materiál, len tým, že sa nachádza vo vode, nedokáže úplne odbúrať znečisťujúce látky – je potrebné mu dodať energiu. Na tento účel využívame svetlo. V laboratóriu používame fotoreaktor, ktorý generuje UVA žiarenie podobné prirodzenému slnečnému svetlu. Svetlom aktivujeme nanomateriály, tento princíp sa nazýva fotokatalýza. Ďalšou možnosťou, ako zvýšiť účinnosť degradácie, je použitie zelených oxidačných činidiel. Tie podporujú tvorbu radikálov. Používame napríklad peroxid vodíka, ktorý je lacný a netoxický. V kombinácii s naším nanomateriálom a svetlom vznikajú hydroxylové radikály, ktoré sú mimoriadne reaktívne a reagujú so širokou škálou znečisťujúcich látok.

Kde vidíte budúcnosť čistenia pomocou vašich postupov?
Vývoj takýchto pokrokových metód má za cieľ ich aplikáciu všade! V bežnom živote môžu byť použité ako dodatočný proces čistenia vôd. Cieľom je zvýšiť podiel upravených odpadových vôd, ktoré je možné opätovne využiť v obehovom hospodárstve, napríklad na zavlažovanie polí. Výzvou zostáva, ako to zabezpečiť vo veľkých krajinách, ako sú Španielsko, Grécko či Francúzsko, kde najmä na juhu už čelia vážnym problémom s nedostatkom vody. Situácia sa zhoršuje aj v Bretónsku, odkiaľ pochádzam – kedysi tam boli dostatočné zásoby podzemnej vody, no v posledných rokoch sa objavujú letá, keď je zakázané polievať záhrady, pretože vody niet.

Získali ste ocenenie Mladý vedecký pracovník roka. Znamená to, že sa vám podarilo dosiahnuť v tomto výskume niečo nové?
Áno, išlo o dve oblasti, v ktorých sa mi podarilo publikovať kvalitné články. V prvej oblasti som sa zameral na objasnenie mechanizmov, ktoré doteraz neboli v literatúre úplne popísané alebo boli interpretované nesprávne. Druhou oblasťou boli spomínané MXeny, o ktorých sme publikovali výsledky týkajúce sa modifikácie povrchu oxidáciou s cieľom čistenia odpadových vôd. Chcem však zdôrazniť, že ocenenie, ktoré som získal, je výsledkom spolupráce, ktorú koordinujem. Som za to veľmi vďačný, pretože je to ďalší dôkaz, že na Slovensku vieme robiť špičkovú vedu.

S kým konkrétne spolupracujete?
Pripravovať MXeny sme sa učili v USA, ich objaviteľ, profesor Yury Gogotsi, bol niekoľkokrát na Slovensku, jeho bývalý doktorand, profesor Michael Naguib z Tulane University v New Orleans, je naším partnerom a často s nami spolupracuje. Moja postdoktorandka Shalu Shalu uňho absolvovala stáž. Na procesoch čistenia spolupracujeme s CNRS a Université Clermont Auvergne vo Francúzsku a máme partnerov aj v Číne a Českej republike. U nás doma spolupracujeme s Centrom pre nanotechnológie a pokrokové materiály (CENAM) na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a so Slovenskou technickou univerzitou.

Aká bola vaša cesta z Francúzska do Bratislavy? Prečo ste začali uvažovať o štúdiu na vysokej škole na Slovensku?
O Slovensku som niečo vedel už na strednej škole. Naša regionálna metropola mala družbu s viacerými mestami v Európe a raz, keď organizovali festival, pozvali aj stredoškolákov z bilingválneho Gymnázia Metodova v Bratislave. Dostal som ich vtedy na starosť a s niektorými sme sa spriatelili a zostali v kontakte. Bakalárske štúdium chémie som absolvoval doma v Bretónsku, na Université de Rennes. Mojím školiteľom bol Čech – on sám sa označoval ako Čechoslovák – a odporučil mi poobzerať sa po magisterskom štúdiu v Česku alebo na Slovensku. Vybral som si Univerzitu Komenského v Bratislave.

Študovali ste anglický program?
Nie, slovenský. Kým som sa nenaučil po slovensky, bolo to náročné, ale vyučujúci mi veľmi vychádzali v ústrety, pomáhali mi aj spolužiaci. Po čase som sa tu cítil tak dobre, že som zostal aj na doktorát. Do Francúzska som sa vrátil na postdoktorandský pobyt. Snažil som sa potom získať stabilné miesto výskumníka, ale nedarilo sa mi to: niekoľkokrát som skončil medzi top kandidátmi, ale vedecká politika uprednostňuje cudzincov. Medzitým sa naskytla príležitosť získať asistentské miesto v Bratislave, rozhodol som sa vrátiť na Slovensko. Ďakujem Francúzsku, že ma nevybralo, pretože teraz som hrdý na to, že pracujem na Slovensku, kde môžem preukázať svoje kvality a ukázať, že Slovensko má veľký potenciál.

Francúzi sú povestní svojím vzťahom ku gastronómii, dobrému jedlu a vínu. Ako ste si v tomto smere zvykli na Slovensku?
V prvom rade som Bretónec, nie Francúz! Slovenská kuchyňa mi veľmi chutí, hoci je mastnejšia ako tá, na ktorú som bol zvyknutý. Miloval som halušky, pirohy, rezne. Teraz musím, žiaľ, dodržiavať bezlepkovú diétu, už si ich nemôžem dopriať. Pokiaľ ide o víno, bol som pozitívne prekvapený, aké máte dobré biele víno. Chodievam s priateľmi na Malokarpatskú vínnu cestu a tam sa mi stalo, že keď majiteľ vinárstva zistil, že som z Francúzska, vytiahol pre mňa na ochutnávku svoje najlepšie. Bol som pozitívne diskriminovaný!

Myslíte si, že sme dostatočne otvorení voči cudzincom?
Celkovo si myslím, že áno, hoci v porovnaní s Francúzskom ste stále veľmi jednoliata spoločnosť, čo sa týka napríklad farby pleti alebo náboženstva. Ale osobne som sa cítil vždy prijatý, najmä keď ľudia videli, že sa snažím hovoriť po slovensky. Úroveň internacionalizácie, minimálne na našej fakulte a katedre, je veľmi dobrá. Okrem mňa máme na katedre zamestnancov z Ukrajiny, Japonska, Číny a Indie. Ako skvelú vec vnímam otvorenie univerzitného Welcome Centra, moji doktorandi s jeho službami už mali výborné skúsenosti.

autorka: Barbora Tancerová

Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Redakcia Našej univerzity
autorka: Barbora Tancerová
https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/aktuality-43/article/posuva-hranice-cistenia-odpadovych-vod/

Fotogaléria

Kliknite na fotku a fotka sa zväčší.