Geovedný výskum v Himalájach
Himaláje sú otvorenou knihou histórie Zeme. Nikde inde na našej planéte nie je možné študovať takú dynamiku tektonických geologických procesov ako práve tam. Jedným zo základných postulátov v geológii je princíp aktualizmu. Hovorí, že geologické procesy, ktoré sa v minulosti Zeme odohrali, sú rovnaké, ako dnešné procesy. Preto ak chceme v našich pohoriach hľadať a študovať napr. aktívne zlomové zóny, čo je jeden z cieľov projektu APVV 16-0146 WECAFARE (Western Carpathians Faults Research), potom je komparácia prejavov aktívnych geologických procesov v alpsko – karpatsko – himalájskom orogéne jednou z kľúčových metód štúdia. Himaláje majú v mnohých ohľadoch podobnú geológiu tej našej, západokarpatskej. Ale s jedným podstatným rozdielom: to, čo sa v našich podmienkach už udialo, alebo sa deje v geologických procesoch takmer nebadane, v Himalájach prebieha v mnohonásobne väčšej a intenzívnejšej miere. Aj preto sú najvyšším a najdynamickejším pohorím na Zemi.
V prvej polovici apríla 2019 geovedci - špecialisti na štruktúrnu geológiu, tektoniku, stratigrafiu, aplikovanú geofyziku a geodéziu z Prírodovedeckej fakulty UK, Ústavu vied o Zemi SAV a Stavebnej fakulty STU podnikli plánovaný terénny výskum v západnej časti Nepálu – v okolí druhého najväčšieho mesta Nepálu - Pokhary a v údolí rieky Kali Gandaki Nadi, medzi dvoma osemtisícovkami Dhaulagiri a Annapurna. V priebehu deviatich terénnych dní spolu s nepálskymi kolegami z Oddelenia geológie Tribhuvanskej univerzity v Káthmandu študovali na takmer 100 km profile od Nízkych Himalájí až do stredu Vysokých Himalájí v oblasti Dolného Mustangu, jedinečnú geológiu tohto monumentálneho pohoria. Detailné povrchové geologické štúdium zahŕňalo dokumentáciu hornín v odkryvoch, odber vzoriek na ďalšie laboratórne štúdium, merania magnetickej susceptibility a prírodnej rádioaktivity hornín a tektonické štúdium. Geologický transekt pozdĺž rieky v jednom z najhlbšie zarezaných údolí na Zemi (vyše 5,5 km) umožnil vidieť slabo metamorfované horniny (bridlice, fylity, kvarcity) mezoproterozoického veku (1 – 1,6 mld. rokov) v Nízkych Himalájach, ich hranicu s Vysokými Himalájami pozdĺž hlavného centrálneho násunu (MCT – Main Central Thrust). Trochu mladšie neoproterozoické vysokometamorfované ruly, ortoruly (vek okolo 1 mld. rokov), zvrásnené horniny staršieho paleozoika (kambrium, ordovik, silúr, devón) a mezozoika (spodná jura až spodná krieda) sú súčasťou Vysokých Himalájí. Vyvrcholením terénneho štúdia bol v oblasti Muktinath, na hranici s ikonickým, ale verejnosti takmer neprístupným Horným Mustangom, výstup do 4100 m, pod sedlo Thorung La Pass. V údolí od Kagbeni (2800 m) po Muktinath (3800 m) bola jedinečná možnosť študovať morfologické fenomény spojené s ľadovcovou a riečnou činnosťou: morénové a terasové systémy, ich súčasnú rapídnu eróziu po ústupe ľadovca a zahlbovaní rieky, gravitačné sklzy odrážajúce dynamiku vysokých pohorí pri rýchlom a intenzívnom výzdvihu pohoria, ktorý dosahuje niekoľko cm ročne.
Nepál, aj keď stále patrí medzi najchudobnejšie krajiny, v súčasnosti realizuje veľké investičné projekty najmä s podporou susedných krajín – Indie a Číny, ale aj Nórska (hydroelektrárne) a Švajčiarska (oceľové visuté mosty). V neľahkých prírodných podmienkach intenzívne stavia a rozširuje cesty, mosty, v horských údoliach vodné elektrárne. Jednou zo zaujímavých geotechnických zastávok bola návšteva stavby hydroelektrárne (Mistri Khola Hydroelectric Project, 42 MW). Pre geológiu bola veľmi prínosná možnosť štúdia hornín in situ pri výstavbe dvoch mohutných podzemných bazénov (100 x 8,5 x 12,75 m) na usadzovanie vodných kalov pred prepadom vody do prívodného podzemného tunela vodnej elektrárne, ktorý dosahuje dĺžku vyše 2100 m a prevýšenie 300 m.
Mohutné stavebné aktivity v krajine, ako aj nutnosť preventívnych technických opatrení pred účinkami silných zemetrasení a zosuvov, zaručujú nepálskym absolventom štúdia geológie, geofyziky a geodézie istotu práce. Preto geológiu na Tribhuvanskej univerzite v Káthmandu študuje okolo 150 poslucháčov ročne. Vedeckým zavŕšením pracovnej cesty v Nepále bola takmer dvojhodinová spoločná prednáška a diskusia na pôde univerzity na témy výskumu litosféry v karpatsko – panónskom regióne, neo-alpínskeho vývoja vnútorných Západných Karpát a metód diaľkového prieskumu Zeme pomocou radarovej satelitnej interferometrie INSAR, ako jednej z veľmi účinných, presných a lacných metód skúmania napr. svahových zosuvov a iných deformácií zemského povrchu. Získané vedecké poznatky, pracovné, ale najmä neformálne stretnutia s nepálskymi kolegami sú dobrou perspektívou spoločnej spolupráce.
Pracovná cesta bola hradená z projektov APVV-16-0146; APVV-15-0050, VEGA 2/0006/19.
Bezpečný a bezproblémový pobyt v Nepále zabezpečili: Ganesh Thakuri (Subin), Mahesh (Utmost Adventure Trekking), geológovia Assist. Prof. Ashok Sigdel, Dr. Subash Acharya (Department of Geology, Tribhuvan University), Dr. Diwakar Khadka (Mistri Khola Hydroelectric Project).
Miroslav Bielik, PriF UK, Katedra aplikovanej a environmentálnej geofyziky
miroslav.bielikuniba.sk
Ján Madarás, Ústav vied o Zemi SAV
František Marko, PriF UK, Katedra geológie a paleontológie
frantisek.markouniba.sk
Andrej Mojzeš, PriF UK, Katedra aplikovanej a environmentálnej geofyziky
andrej.mojzesuniba.sk
Fotogaléria
[Foto1.jpg] [Foto2.jpg] [Foto3.jpg] [Foto4.jpg] [Foto5.jpg] [Foto6.jpg]
P1040498.JPG
Penetračná skúška cestného telesa po sanácii zosuvu realizovaná servisnou Nepálskou firmou
P1040518.JPG
Dokumentácia zlomovej zóny, Juraj Papčo zo STU Bratislava a Kamil Fekete z ÚVZ SAV Bratislava
P1040588.JPG
Odber vzoriek na petrologický výskum, Paľo Siman zo SAV Bratislava
P1040610.JPG
Terénne konzultácie in situ, prof. Ashok Sigdel z Tribhuvan University Kathmandu a prof. Miro Bielik z PriF UK Bratislava
P1040652.JPG
Štúdium smerne-posunových zlomových štruktúr, Mgr. Subash Acharya z Tribhuvan University Kathmandu
P1040825.JPG
Meranie rádioaktivity termálnej vody drenovanej zlomovými štruktúrami v údolí rieky Kali Gandaki, Andrej Mojzeš z PriF UK Bratislava
