Ekonomická a sociálna geografia, demografia a územný rozvoj

Profil absolventa a ciele vzdelávania

Študijný program „Ekonomická a sociálna geografia, demografia a územný rozvoj“ je v Slovenskej republike jediným magisterským študijným programom v rámci študijného odboru vedy o Zemi, ktorý sa špecializuje prednostne na problematiky spoločensky orientovanej geografie (ekonomická, sociálna, politická) a demografie, s dôrazom na uplatnenie v správe územia a riadení jeho rozvoja. Takto zameraný študijný program vychádza z dlhoročných skúseností Katedry ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja (ďalej aj KEGD) so vzdelávaním v tejto oblasti a zohľadňuje rastúcu potrebu špecializáciu prípravy geografov. Tomuto špecifickému zameraniu je prispôsobená aj jeho členenie na dve zamerania – ekonomická, sociálna a politická geografia a územný rozvoj (1, ESPGUR) a demografia a populačná geografia (2, DEPOG). Obidve zamerania hoci predstavujú samostatný stupeň štúdia, nadväzujú aj na bakalársky program s podobnými zameraniami.

Absolventi druhého stupňa vysokoškolského štúdia Ekonomická a sociálna geografia, demografia a územný rozvoj sú pripravovaní primárne na samostatné odborné, analytické a riadiace pozície vo verejnom sektore a verejnej správe všetkých úrovní, v podnikateľskom, i neziskovom sektore. Počas štúdia sa rozvíjajú schopnosti analyzovať ekonomické, sociálne, politické a demografické procesy, procesy rozvoja celej hierarchie priestorových jednotiek. Absolventi vedia tvorivo použiť kvantitatívne a kvalitatívne metódy, techniky demografického a demogeografického výskumu, urbánnej a regionálnej analýzy, analýz verejnej politiky, skúmania priestorovej organizácie verejnej správy a riadenia sociálno-ekonomických systémov. Absolventi sú pripravovaní v duchu chápanie geografie ako dátovej vedy. Významnou prednosťou absolventa je znalosť práce s geoinformačnými systémami. Veľký dôraz pri príprave sa kladie na schopnosť samostatne formulovať a prezentovať výsledky svojej práce formou štúdií, analýz, projektov, kartografických výstupov, ako i plánovacích a programových dokumentov (napr. programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja). Študenti sú z praktických hľadísk pripravovaní na zvládnutie pridelenej pracovnej agendy, hľadanie alternatív riešenia identifikovaných problémov, formulovanie politických doporučení, plánovanie verejných politík s priestorovými znakmi, ako aj hodnotenie ich implementácie. Značná pozornosť sa venuje ich príprave na spoluúčasť v procesoch plánovania a riadenia miest a regiónov, vrátane vidieckych, rozvoju schopností v projektovom manažmente.

Od profilácie štúdia sa odvíjajú možné hlavné kariérne dráhy – administratívno-manažérske pozície (verejná správa, podnikateľské služby, neziskový sektor), analytické a dátovo orientované pozície (s využitím prípravy v metódach výskumu, štatistiky, geoinformatike), či  špecializácia na vybrané oblasti pôsobenia (napr. vo vzťahu k rozvoju území, parciálnym sektorom ekonomiky, verejnej správy, podľa zamerania diplomovej práce a praxe).

Ciele vzdelávania - štruktúra študijného programu druhého stupňa vysokoškolského štúdia Ekonomická a sociálna geografia, demografia a územný rozvoj z pohľadu získaných znalostí a zručností rešpektuje profilovanie absolventa študijného odboru. Zatiaľ čo na prvom stupni získaval absolvent prevažne poznatky rozširujúce jeho vedomostnú bázu z dielčích analytických disciplín vedného odboru, vedomosti z príbuzných vedných odborov (štatistika, ekonómia, sociológia a iné) a základné metodické postupy, štruktúra študijného programu druhého stupňa rešpektuje väčší dôraz na teoreticko-metodologické poznatky a na samostatnú tvorivú vedecko-výskumnú prácu študenta a posun k sofistikovanejším metódam a zručnostiam. V prvom roku druhého stupňa vysokoškolského štúdia je veľký dôraz položený na získavanie teoreticko-metodologických poznatkov, ktoré sú nevyhnutné pre samostatnú tvorivú vedecko-výskumnú prácu. Študent absolvovaním jednotlivých predmetov v prvom roku štúdia dokladá svoju pripravenosť pre vedecko-výskumnú prácu. Obsahuje sériu kľúčových predmetov podľa zameraní (napr. geografické myslenie, sociálna geografia, politická geografia, demografická analýza, populačné projekcie a prognózy). Vypracovaním radu odborných projektov a esejí je podmienený postup do druhého záverečného roku štúdia. V druhom roku druhého stupňa vysokoškolského štúdia je už ťažisko práce študenta posunuté do rozvíjania schopností jeho samostatnej vedecko-výskumnej práce. Dokladom schopností študenta v tomto smere je jeho diplomová práca, ktorej je venovaná pozornosť počas celého štúdia a umožňuje sledovať postup riešenia diplomovej témy priebežne. Ďalším princípom prípravy je absolvovanie skupiny predmetov zameraných na územný rozvoj (regionálny, mestský, vidiecky), skupinu predmetov metodického zamerania spojených s rozvojom vybraných zručností (kvantitatívne a kvalitatívne metódy, aplikácie GIS, modelovanie), skupinu predmetov zameraných na praktické využívanie poznatkov (územné plánovanie, verejné politiky, projektový manažment). Na viacerých predmetov okrem individuálnych úloh sú študenti pripravovaní na prácu v tímoch a spolupracujú na tímových riešeniach problémov (aj priamo z praxe).

Predložený študijný program druhého stupňa vysokoškolského štúdia plne rešpektuje požiadavku nadväznosti získavania teoreticko-metodologických poznatkov, poznatkov pre empirický výskum a praktických poznatkov. Absolvent študijného programu získa aj dobrý prehľad o možnostiach svojho uplatnenia v praxi. Môže využiť možnosti stáže podľa zamerania diplomovej práce resp. budúceho pracovného zameranie. Súčasťou študijného programu je aj získavanie ďalších skúseností s výskumom v teréne.

Absolventi môžu hľadať uplatnenie v širokom spektre pracovísk verejnej správy, mnohých sektoroch ekonomiky, i neziskovom sektore. Majú analytické a dátové zručnosti, znalosti v oblasti verejných politík a plánovania rozvoja, projektového manažmentu, vhodné na plnenie úloh v inštitúciách verejnej správy ako vybrané ministerstva (regionálny rozvoj, vnútro, životné prostredie, doprava), mestské/obecné úrady a regionálny samospráva, okresné úrady, ústredné orgány, špecializovaná štátna správa.  Môžu sa uplatniť aj v rôznych odvetviach hospodárstva, najmä v nevýrobnej sfére a administratíve, napríklad finančnom sektore, plánovacích a poradenských spoločnostiach, logistike, cestovnom ruchu, mediálnej sfére, IT sektore. Absolvent študijného programu nájde uplatnenie v inštitúciách nielen geograficky ladeného, ale aj medziodborového tímového výskumu (demografia, sociológia, ekonómia, politické vedy). Absolventi pri riešení praktických úloh, i výskume vedia spolupracovať i interdisciplinárnych tímoch, ako aj špecialistami z oblasti plánovania a manažmentu územia (územné, regionálne plánovanie).

Katedra od r. 2017 udržiava a dopĺňa databázu uplatnenia absolventov magisterského štúdia. V súčasnosti eviduje vyše 500 absolventov, ktorých zamestnávatelia a z veľkej časti aj pracovné pozície boli aktualizovaní v priebehu mája až júla 2021. Za obdobie od r. 1990 do 2020 má takto prehľad o uplatnení 48 % svojich absolventov. Zachytáva všetkých „dostupných“ absolventov magisterského štúdia na katedre s výnimkou tých, ktorí pokračovali na doktorandskom štúdiu na katedre (sú hodnotení v samostatnej databáze a v rámci akreditácie doktorandského štúdia). Uplatnenie sa hodnotilo podľa poslednej známej informácie o absolventovi. Táto databáza môže byť považovaná za dostatočne výpovednú a využiteľnú pri hodnotení i úvahách o adaptácii študijného programu.

Z vyše 500 absolventov v databáze v súčasnosti pracuje 39,5 % vo verejnom sektore (vrátane medzinárodných inštitúcií, aktuálnych študentov PhD), 59 % v súkromnom sektore a 1,5 % v neziskovom sektore.

V rámci zamestnanosti vo verejnom sektore (verejný sektor = 100 %) prevažuje práca v špecializovaných celoštátnych inštitúciách (25,4 % - štátne podniky, špecializované agentúry ministerstiev, iné centrálne štátne inštitúcie), miestnej a regionálnej samospráve (19,3 %), priamo na ministerstvách (18,3 %), nižšej štátnej správe (12,2 %; okresné úrady, špecializovaná štátna správa), vysoké školy a výskumné pracoviská (15,2 %), regionálnom školstve (3 %). Ako špecifickú početnejšiu inštitúciu evidujeme Štatistický úrad SR (6,6 % absolventov).

V súkromnom sektore (súkromný sektor = 100 %), pracuje najviac absolventov prevažne v službách, menej vo výrobnom sektore. Najväčšia časť (20,4 %) je zamestnaná v oblasti podnikateľských služieb (business services, business administration, shared services), s významnou váhou nadnárodných spoločností. Druhým najvýznamnejším sektorom je finančné sprostredkovanie (bankovníctvo, poisťovníctvo, finančné trhy, investovanie, trh nehnuteľností), v ktorom pracuje 15,3 % absolventov. Významný podiel majú aj odvetvia priemyslu a stavebníctva, spolu s územným plánovaním, správou zariadení/majetku (13,3 %); médiá, reklama, marketing, event management, public relations (13 %); doprava, logistika, distribúcia a obchod (12,6 %). Významný podiel ma aj zamestnanosť v IT sektore (software vývoj, GIS, testovanie, nasadzovanie) s podielom 11,2 %. Menší podiel na zamestnanosti je v sektoroch cestovný ruch (aj hotelierstvo, voľný čas, šport) – 4,7 %; či zdravie (poistenie, farmaceutické firmy) – 3,4 %. Vlastné podnikanie, resp. majiteľmi a spolumajiteľmi firiem je 6,1 % absolventov pôsobiacich v súkromnom sektore.
Koncepcia magisterského študijného programu umožňuje absolventovi pokračovať v rámci doktorandského štúdia v nadväzujúcom študijnom programe Katedry ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja – „Humánna geografia a demografia“ v odbore Vedy o Zemi na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, či v rámci blízkych študijných programov na iných univerzitách a vysokých školách nielen na území Slovenskej alebo Českej republiky. Zo všetkých absolventov magisterského štúdia zachytených v katedrálnych  databázach absolventov 6,2 % úspešne absolvovalo PhD štúdium (prevažne na katedre, ale aj na SAV, UMB Banská Bystrica a Ekonomickej Univerzite v Bratislave). Keďže databáza PhD absolventov je úplná (ide o desiatky študentov) jedná sa cca o 3 % všetkých absolventov mgr. štúdia ktorí úspešne absolvovali doktorandské štúdium (a časť z nich sú ešte študentmi doktorandského štúdia).

Poznatky katedry o uplatniteľnosti sú v súlade aj inými zdrojmi (Trexima, uplatnenie.sk), ktoré naznačujú vyšší podiel zamestnanosti absolventov ako špecialistov v oblasti stratégií a rozvoja, systémových analytikov, špecialisti v reklame a marketingu, pracovníkov vo verejnej správe; logistike, doprave a obchode; vedeckých a technických činnostiach. Rovnako indikujú aj informáciu o vysokej uplatniteľnosti absolventov, resp. o nulovej nezamestnanosti absolventov (r. 2019).