Fyzická geografia a geoinformatika

Profil absolventa a ciele vzdelávania

Všeobecné Kompetencie
Absolventi študijného programu fyzická geografia a geoinformatika získavajú a rozvíjajú súbor všeobecných kompetencií ako je schopnosť učiť sa, analyzovať a riešiť problémy (analytické myslenie) konfrontovať a syntetizovať poznatky z rôznych oblastí (syntetické - holistické myslenie) pričom predovšetkým rozvíjajú svoju  environmentálnu (prírodovednú) a digitálnu gramotnosť. Rozvíjajú aj sociálne kompetencie (najmä tímová spolupráca) a komunikačné kompetencie (aktívne prezentovanie výsledkov vlastnej odbornej práce v písomnej aj verbálnej podobe v slovenskom jazyku, čítanie s porozumením odborných textov v slovenskom aj anglickom jazyku).

Odborné zručnosti
Absolventi študijného programu dokážu samostatne generovať, analyzovať a spracovávať súbory dát o krajine (jej jednotlivých zložkách i komplexoch), s využitím moderných geoinformačných metód a celého súboru rôznych GIS technológií. V rámci základnej kompetencie digitálnej analýzy a modelovania krajiny sú schopní napĺňať a spravovať priestorové databázy vo vybraných geoinformačných prostrediach, ovládajú základné metódy štatistického spracovania údajov a priestorového modelovania najmä v oblasti fyzickej geografie, geoekológie a geomorfometrie. Majú zručnosti v kartografickom modelovaní, interpretácii a digitálnej tvorbe kartografických výstupov vo forme špecializovaných tematických máp, atlasov a interaktívnych webových aplikácií. Taktiež majú zručnosti v oblasti programovania webových aplikácií (HTML, JavaScript) a v oblasti programovania geografických analýz (Pyton). Sú schopní sa podieľať na zostavovaní odborných projektov v oblasti životného prostredia a aplikácií digitálnych riešení napríklad pri tvorbe územných systémov ekologickej stability (ÚSES), hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA), koncepcií a programov na ochranu životného prostredia, územných systémov stresových faktorov (ÚSS), hodnotení ekologickej únosnosti krajiny, analýze hydro-meteorologických a klimatických dát, spracovávaní a posudzovaní plánov starostlivosti o krajinu, riešení ekologických problémov poľnohospodárskej krajiny a jej monitoringu a podobne.

Odborné vedomosti
Všetci absolventi študijného programu výrazne prehlbujú svoje poznatky v digitálnej analýze a modelovaní krajiny a geografických informačných systémoch (GIS). V závislosti od zamerania, hlboko prenikajú aj do teórie a metód geografickej kartografii (ovládajú teoretické princípy a metódy kartografických zobrazení a ich deformačných parametrov, kartografického modelovania, kartografickej interpretácie a reprezentácie), princípov a metód klasifikácie obrazu a interpretácie vybraných javov z údajov diaľkového prieskumu Zeme, metód digitálnej fotogrametrie, princípov a  metód tvorby jednotného lokalizačného systému komplexnej údajovej základne GIS, princípov a  metód tvorby údajového modelu o geografickej sfére, metód transformácie údajového modelu do modelu geografickej databázy, princípov topológie a metód tvorby topologickej štruktúry geografických objektov, princípov analytických a dopytovacích  metód geografickej bázy údajov,  či princípov a  metódy odvodenia nových informácií v GIS (vrátane skriptovania a základov programovania v jazyku SQL a Python). Môžu sa špecializovať aj na prehĺbenie teoreticko-metodologických poznatkov geomorfologického a litogeografického výskumu, hydrologického, meteorologického a klimatologického výskumu ako aj pedogeografického a biogeografického výskumu. V ich rámci sa oboznamujú s metódami dištančného zberu dát (družicové, letecké a UAV technológie), terénneho mapovania, monitoringu,  datovania hornín, pôd a foriem reliéfu, modelovania hydro-klimatických, geomorfologických a pôdotvorných procesov a utvárania špecifických účelových geografických informačných systémov.

Uplatniteľnosť absolventov študijného programu vo vyštudovanom a príbuzných odboroch je vysoká. Veľká časť z nich pracuje na miestach, kde uplatňujú svoje znalosti a kompetencie v oblasti využitia digitálnych technológií, obzvlášť geografických informačných systémov, databáz, mapových služieb a poznatky o metódach výskumu, modelovania a digitálneho mapovania prírodnej krajiny. V rôznych inštitúciách a firmách verejného aj súkromného sektora zakladajú, napĺňajú a spravujú účelové geografické informačné systémy a geodatabázy. Využívajú pri tom metódy diaľkového prieskumu Zeme (satelitné a letecké dáta vrátane využitia UAV (dronov), pozemné snímkovanie (GPS, zber lidarových dát), štandardný terénny a kabinetný biogeografický, pedogeografický, geomorfologický a geoekologický výskum vrátane odberov vzoriek a následnej interpretácie výsledkov laboratórnych analýz.  Pracujú v rôznych oblastiach využívajúcich geografické informácie, predovšetkým v oblasti pôdohospodárstva, geodézie a kartografie, vodného hospodárstva, meteorologických služieb, dopravy, ochrany prírody a krajiny či územného plánovania. Častými zamestnávateľmi sú inštitúcie verejného sektora ako Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP), Geodetický a kartografický ústav (GKU), Topografický ústav (TOPÚ), Slovenský pozemkový fond a Poľnohospodárska platobná agentúra (SPF a PPA), Národné lesnícke centrum (NLC), Štátna ochrana prírody (ŠOP), Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Slovenský vodohospodársky podnik a Výskumný ústav vodného hospodárstva (SVP a VÚVH) Slovenská správa ciest (SSC), ďalšie inštitúcie štátnej a verejnej správy (ministerstvá, úrady miestnej samosprávy). Zamestnávateľmi sú aj súkromné firmy podnikajúce v daných oblastiach ako napr. Stengl s.r.o., EMIS s.r.o., R-SYS s.r.o., Freytag&Berndt Slovensko, Solargis s.r.o. a pod. Nezanedbateľná časť absolventov pokračuje doktorandským štúdiom zameraným na geoinformatiku a fyzickú geografiu na slovenských i zahraničných univerzitách.