Prírodovedecká fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Z HISTÓRIE KATEDRY

Katedra biochémie vznikla v roku 1966 odčlenením z Katedry organickej chémie a biochémie. Rozvoj biochémie na Prírodovedeckej fakulte UK sa však začal už skôr. V roku 1952 vzniklo v rámci Chemického ústavu PriF UK Oddelenie biochémie a o dva roky neskôr na jeho báze vznikol Ústav biochémie PriF UK na čele s externým vedúcim Jozefom Tamchynom z Chemického ústavu SAV. Reorganizáciou fakulty v roku 1955 sa Ústav biochémie pretransformoval na Oddelenie biochémie v rámci Katedry organickej, analytickej chémie a biochémie. V roku 1958 sa vedúcim tohto oddelenia stal Ladislav Kováč, ktorý sa v roku 1966 stal aj stal prvým vedúcim novozaloženej Katedry biochémie PriF UK. Pod jeho vedením sa postupne vytvorila vo svete uznávaná vedecká škola bioenergetiky. Výskum v tomto období bol zameraný hlavne na metabolické procesy spojené s premenami energie. Modelovými organizmami boli baktérie Escherichia coli a kvasinky Saccharomyces cerevisiae. Pre koordináciu biochemického výskumu, ktorý prebiehal na Univerzite Komenského na troch fakultách, bol v roku 1967 zriadený Biochemický ústav UK a pri Katedre biochémie PriF UK vzniklo jedno z jeho oddelení - Oddelenie bioenergetiky.

V roku 1970 bol Ladislav Kováč odvolaný z postu vedúceho katedry a v nasledujúcom roku bol prinútený odísť z Prírodovedeckej fakulty. V priebehu ďalších rokov postupne odišla z fakulty aj veľká časť jeho spolupracovníkov. Od roku 1970 bolo pracovisko opäť pričlenené ku Katedre organickej chémie.

Katedra biochémie bola obnovená v roku 1974 na čele s externým vedúcim Jánom Zelinkom z Ústavu molekulárnej biológie SAV, ktorého vystriedal v roku 1981 Július Kozák. Výskum bol venovaný hlavne priemyselným producentom antibiotík askomycétam Penicilium chrysogenum a baktériám z rodu Streptomyces.

V roku 1978 nastúpil na katedru Ján Turňa, ktorý od začiatku osemdesiatych rokov zavádzal na Katedre biochémie ako prvom pracovisku na Slovensku techniky rekombinantnej DNA. Pracovisko sa v tej dobe orientovalo aj na molekulárne biotechnológie. Začala sa práca s bakteriofágmi a E. coli sa využívali aj na nadprodukciu enzýmov používaných v technikách génového inžinierstva. V roku 1987 sa Ján Turňa stal riaditeľom Ústavu biochémie a biotechnológie UK, ktorý vznikol prebudovaním Biochemického ústavu UK a vedúcou Katedry biochémie sa stala Marta Kollárová.

Po politických zmenách v roku 1989 dostali bývalí pracovníci, ktorí museli v sedemdesiatych rokoch Prírodovedeckú fakultu opustiť, možnosť vrátiť sa späť. Na Katedru biochémie sa na plný úväzok vrátili Ladislav Kováč, Štefan Kužela a Jordan Kolarov. Miloslav Greksák a Peter Šmigáň sa stali externými učiteľmi. V roku 1990 sa Ladislav Kováč opäť stal vedúcim katedry. V rámci reorganizácie Prírodovedeckej fakulty začiatkom deväťdesiatych rokov Ján Turňa so svojím výskumným tímom prešli na novovytvorenú Katedru molekulárnej biológie.

V roku 1991 sa stal vedúcim Katedry biochémie Jordan Kolarov. V priebehu nasledujúcich rokov došlo k rozšíreniu vedeckého zamerania pracoviska a postupne sa vytvorili výskumné skupiny, ktoré v súčasnosti pôsobia na katedre. V roku 1998 sa opäť stala vedúcou katedry Marta Kollárová, ktorú v septembri 2012 vystriedala Katarína Mikušová.

 

Zdroj: upravené podľa textu uverejneného v publikácii k 70. výročiu vzniku Prírodovedeckej fakulty UK