Čo študujeme
Denná a sezónna variabilita akustickej komunikácie lelkov lesných počas hniezdnej sezóny
Lelky sú charakteristické využívaním značného počtu rôznych typov akustických signálov, ktoré sa odlišujú nielen spôsobom produkcie, ale aj rôznymi funkciami vo vnútrodruhových interakciách. Naším cieľom je pochopiť ako rôzne biotické a abiotické faktory ovplyvňujú komunikáciu nočných druhov vtákov s využitím lelka lesného ako modelového druhu. Aby sme poodhalili jednotlivé funkcie konkrétnych signálov, snažíme sa zistiť mieru ich využívania v priebehu noci, ako aj v priebehu celej hniezdnej sezóny. Navyše zisťujeme ako sa akustická aktivita mení vplyvom svetla mesiaca. V našom tíme na tieto účely využívame rôzne technologické prístupy, ktoré zahŕňajú použitie digitálnych záznamníkov, nahrávanie na smerový mikrofón, prípadne využitie sofistikovaných zariadení v podobe akcelerometrov, vďaka ktorým vieme spev jedincov určiť na základe zachytených vibrácií tela.
Výskum a variabilita perových znakov (štrukturálnej bielej a porfyrínovej fluorescencie) lelkov lesných
Ďalšou typickou črtou samcov lelka lesného sú biele škvrny na krídlach a chvoste. Zaujíma nás variabilita perového ornamentu, konkrétne veľkosť jeho plochy, ako aj reflektancia sfarbenia vo vzťahu k veku, pohlaviu, a kondícii jedinca. Okrem toho sledujeme ako na ornament môže vplývať úroveň okolitého svetla, prípadne hľadáme rozdiely v ornamente medzi geograficky odlišnými populáciami. Nedávno sa nášmu tímu podarila exaktne potvrdiť aj prítomnosť špecifického pigmentu, tzv. porfyrínu, na spodnej strane krídel a chvosta pri študovanom druhu, ktorý je viditeľný len pod UV osvetlením. V teréne na výskum tejto problematiky využívame priame fotografovanie oboch typov znakov, ktoré následne spracovávame v softvéri, no taktiež sme pridali aj spektrofotometrickú analýzu na detailný popis charakteristík perového sfarbenia lelkov.
Sonogramy zobrazujúce štyri najtypickejšie hlasy produkované lelkami lesnými doplnené o ukážku nahrávok jednotlivých vokalizácií.
Vrčanie
Kvorkanie
Tlieskanie krídel
Bublanie
Pohľad na postavenú sieť do tvaru písmena „V“, ktorý efektívne umožňuje odchyt lelkov lesných v ich teritóriách.
Ukážka charakteristických bielych znakov lelkov lesných na krídlach a chvoste dospelých samcov.
Fotografovanie porfyrínovej fluorescencie s jedincom umiestneným na špeciálnom držiaku, pričom porfyríny sú excitované UV svetlom.
Pohľad na spektrometrickú analýzu, ktorá nám umožňuje presne určiť jednotlivé charakteristiky daného pigmentu.
Využívanie priestoru jedincami, parametre výberu hniezdiska, potravná ponuka
Okrem akustickej a vizuálnej komunikácie lelkov nás zaujíma aj využívanie priestoru na hniezdisku a preto osádzame na teritoriálne samce a samice GPS vysielačky. Tento prístup nám detailne dokáže popísať využívanie priestoru jedincami počas hniezdnej periódy a nájsť miesta ako hniezdisko, lovisko, nocovisko a podobne. Zároveň vďaka nim vieme značne jednoduchšie nájsť hniezda, ktoré by sme inak detegovali len ťažko, keďže druh hniezdi na zemi a žije kryptickým spôsobom života. Dohľadané hniezda a ich okolie rovno popisujeme, čo nám umožňuje vyhodnotenie a zadefinovanie jednotlivých parametrov výberu hniezdiska. Poznanie miest pohybu jedincov využívame aj na výskum preferovanej potravy druhu, ktorý realizujeme odchytom vybraných skupín hmyzu na UV svetlo. Potravné spektrum sa tiež dá analyzovať pomocou trusu, ktorý zbierame a početne nachádzame v okolí hniezda alebo na miestach oddychu jedincov.
Dohľadaná GPS vysielačka, ktorá odpadla z jedinca a okrem získania dát o jeho pohybe sme vďaka nej prišli aj na hniezdo, v ktorom už bola prítomná plná znáška, keďže lelky majú geneticky fixovanú znášku v podobe dvoch vajíčok.
Nájdené hniezdo môžeme následne ďalej sledovať a získavať hodnotné poznatky o hniezdnej biológii druhu, ale napríklad aj načasovať krúžkovanie mláďat.
Ukážka dohľadávania spadnutých vysielačiek pomocou monitorovacej antény a prijímača.
Z vysielačiek vieme určiť a analyzovať aj loviská lelkov. Potravu druhu tvoria vo veľkej väčšine nočné motýle, teda napríklad aj okáň hruškový (Saturnia pyri), ktorý sa pokladá za najväčšieho európskeho nočného motýľa, pričom na výskumných plochách sa zriedkavo vie objaviť.