Vyjadrenie Výboru Environmentálnej sekcie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave k zonácii NP Poloniny
Zonácia národných parkov je kruciálnym opatrením praktickej územnej ochrany prírody s výrazným vplyvom na zachovanie ekologických systémov, vrátane ich vzácnych a ohrozených druhov či biotopov. Dôležitá je aj súvislosť s plnením medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a s minimalizáciou konfliktov medzi záujmami ochrany prírody, rozvojom a využívaním národných parkov, ktoré sa dlhodobo nedarí uspokojivo vyriešiť.
Prírodovedecká fakulta UK prostredníctvom svojho Výboru Environmentálnej sekcie vníma úsilie MŽP SR o aktuálne dokončenie zonácie veľkoplošných chránených území, pričom štyri zostávajúce národné parky (TANAP, NAPANT, Malá Fatra a Poloniny) si nesporne zaslúžia osobitnú pozornosť pri hľadaní funkčných riešení interakcie medzi ochranou prírody (obzvlášť osobitne vzácnych a ohrozených elementov bioty) a využívania krajiny. Správne nadizajnovaná zonácia s transparentnými a jasnými pravidlami vyčlenenia zón v súlade s aktuálnymi právnymi normami a na báze moderných vedeckých poznatkov je nevyhnutnou podmienkou úspešného plnenia stanovených cieľov.
Napriek neutíchajúcemu úsiliu hľadania vhodného modelu zo strany štátnej správy možno pri zonácii NP Poloniny identifikovať viaceré vážne nedostatky, na ktoré napokon poukázali mnohé organizácie v rámci medzirezortného pripomienkovania (Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Poloniny, jeho zóny a ochranné pásmo LP/2025/652). Niektoré z nich ostávajú naozaj závažné a sotva zlučiteľné s efektívnou ochranou vzácnej prírody. Vzhľadom na výnimočnosť územia ukrývajúceho unikátny komplex bučín chránených aj v rámci UNESCO vyslovujeme presvedčenie, že nároky a štandardy ochrany NP Poloniny by mali byť nastavené výrazne vyššie. Dovolíme si v tejto súvislosti navrhnúť výrazné prepracovanie návrhu zonácie NP Poloniny tak, aby:
- sa v maximálnej možnej miere priblížil kritériám IUCN pre kategóriu II – národný park, s uistením sa, že ochrana prírody je nespochybniteľnou prioritou vo významnej miere zohľadňujúcou lokálne špecifiká, historický vývoj a záujmy miestnych obyvateľov, vlastníkov a užívateľov pozemkov,
- bola zohľadnená ochrana nárazníkovej B2 zóny lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy a lesné porasty v nej na základe odborných kritérií boli zaradené do zóny A alebo zóny B tak, aby zonácia zabezpečila potrebnú ekologickú konektivitu, integritu a náležitú ochranu komponentov svetového prírodného dedičstva UNESCO,
- boli staré lesy, ktoré sú zaradené v predloženom návrhu do zóny C, preradené do zóny A v zmysle Plánu obnovy a odolnosti Slovenska (súčasný návrh zonácie so zónou A navrhnutou len v rozsahu 16,73 % nezabezpečuje dostatočnú ochranu starých lesov, kľúčových pre prežitie mnohých vzácnych a ubúdajúcich druhov a biotopov),
- v povodí VN Starina (SKUEV0229 Bukovské vrchy) nebol znížený stupeň ochrany, ale na parcelách s navrhovaným zníženým stupňom ochrany (1700 ha) bol ponechaný minimálne súčasný stav (národný park s tretím stupňom ochrany), pretože tak možno zabezpečiť náležitú ochranu nielen strategického zdroja pitnej vody ale zároveň aj vzácnych kľúčových druhov (napríklad zubra hrivnatého).
Dovolíme si opätovne zdôrazniť, že len vysoko odborný prístup, intenzívna diskusia s užívateľmi a vlastníkmi pozemkov, ale rovnako i uplatnenie širokého spektra zákonných možností kompenzácie za obmedzenie využívania pozemkov dokáže zabezpečiť naozaj optimálny a efektívny model zonácie NP Poloniny. Pre takéto dôležité ciele ponúka Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave dlhodobo svoj odborný potenciál a ochotu hľadať riešenia.
Fotka [.jpg]
