História fakulty

Ešte pred vznikom samostatnej Prírodovedeckej fakulty sa niektoré prírodovedné disciplíny prednášali pre študentov pedagogických smerov na Filozofickej fakulte. Najdlhšiu tradíciu mala geografia, ktorá sa ako predmet začala prednášať už v školskom roku 1921/1922 a Geografický seminár ako pracovisko FF UK sa spomína už v roku 1923. Ďalšou prírodovednou disciplínou, ktorá sa prednášala ešte pred vznikom Prírodovedeckej fakulty, bola zoológia a 1. septembra 1939 bol pri Filozofickej fakulte zriadený Zoologický ústav na čele s prof. PhDr. M.Novikom. V októbri 1939 sa v rámci Filozofickej fakulty zriadil aj Botanický ústav, pričom prednáškami z botaniky a vedením ústavu bol poverený prof. RNDr. F.Nábělek.

Proces konštituovania Prírodovedeckej fakulty na Slovensku urýchlili aj známe udalosti v Prahe v novembri 1939, keď po študentských demonštráciach pri pohrebe študenta Jana Opletala nemeckí okupanti zavreli všetky české vysoké školy. Študenti slovenskej národnosti sa museli vrátiť na Slovensko, kde si potom dokončovali štúdiá. Do novovzniknutej Prírodovedeckej fakulty sa začlenili hneď pri jej vzniku v roku 1940 tri spomínané ústavy. Geografický ústav bol umiestnený do priestorov na Rajskej ul., Zoologický a Botanický ústav boli presťahované na Moskovskú ul.

Po roku 1940 vznikali v rámci Prírodoveckej fakulty pomerne rýchlo nové pracoviská zamerané na výčbu ďalších prírodovedných disciplín. Geológia sa vyučovala v rámci učiteľského štúdia hneď od vzniku Prírodovedeckej fakulty v roku 1940, pričom pedagogický proces zabezpečovali externí učitelia zo SVŠT. V roku 1941 vznikol už na Prírodovedeckej fakulte Geologicko-paleontologický ústav a v roku 1942 aj Ústav mineralogicko-petrografický. Obidva tieto ústavy boli personálne minimálne zabezpečené a asistentské funkcie vykonávali spravidla študenti vyšších ročníkov. Existencia týchto ústavov však umožňovala rozvíjať na fakulte výučbu geológie a zabezpečovať potrebné materiálne a prístrojové vybavenie. Začiatkom zimného semestra školského roku 1942/1943 pribudol na fakulte Ústav atómovej fyziky a ako posledné pred skončením vojny vznikli v roku 1944 Astronomický úst av a Ústav matematiky. Z tradičných prírodovedných disciplín existovala na Prírodovedeckej fakulte bez inštitucionálnej základne len chémia, ktorá sa však prednášala už od roku 1939, najskôr na Filozofickej fakulte a od roku 1940 na Prírodovedeckej fakulte. Chemický ústav bol na Prírodovedeckej fakulte zriadený až v októbri 1948 a za externého vedúceho ústavu bol menovaný prof. M.Dillinger.

Prelomom vo vývoji vysokého školstva na Slovensku bol Zákon o vysokých školách z 18.mája 1950. Po vydaní tohto zákona boli ústavy Prírodovedeckej fakulty reorganizované na katedry, pričom spočiatku bola tendencia vytvárať veľké katedry, ktoré zahŕňali viaceré ústavy. V roku 1950 bolo na Prírodovedeckej fakulte SU zriadených 6 nasledovných katedier: Katedra matematiky, do ktorej patril Ústav matematiky, Katedra fyziky, patril do nej Ústav fyziky, Katedra chémie, súčasťou ktorej bol Ústav chémie, Katedra biológie, do tejto patrili Ústav botaniky, Botanická záhrada, Arborétum Mlyňany, Ústav pre fyziológiu a biológiu rastlí n a Zoologický ústav, Katedra geografie, do ktorej patrili Ústav geografie a Ústav pre meteorológiu a klimatológiu a nakoniec Katedra geológie s tromi ústavmi, Ústavom pre geológiu a paleontológiu, Geologickým ústavom a Ústavom mineralógie a petrografie.

Významnou udalosťou vo vývoji Prírodovedeckej fakulty bolo odčlenenie sa geografie a geológie od nej v roku 1952. Plánovaná výstavba veľkých stavieb v Československu po roku 1948 vyvolala akútnu potrebu kvalifikovaných geológov a geografov pre potreby nár odné ho hospodárstva. Vládnym nariadením z 8. júla 1952 sa zriadili Fakulty geologicko-geografických vied na Univerzite Karlovej v Prahe i na Slovenskej univerzite v Bratislave. Na základe tejto normy začala už od 1.septembra 1952 pôsobiť Fakulta geologicko-geografických vied SU so 6 katedrami: Katedrou geológie a paleontológie, Katedrou inžinierskej geológie, Katedrou mineralogicko-petrografická, Katedrou nerastných surovín, Katedrou fyzickej geografie a Katedrou ekonomickej geografie. Rozvoj vedecko-výskumne j práce na tejto fakulte viedol v roku 1957 aj k vzniku Vedeckovýskumného ústavu geologicko-geografického. Koncom školského roku 1958/1959 sa však začali prejavovať tendencie integrovania Fakulty geologicko-geografických vied UK späť do Prírodovedeckej fakulty UK, čo sa nakoniec v septembri 1959 aj stalo.

Ďalší vývoj Prírodovedeckej fakulty UK smeroval k vnútornej diferenciácii jednotlivých vedných disciplín. Začiatkom 60-tych rokov zaznamenávajú na Prírodovedeckej fakulte UK všetky zastúpené základné prírodovedné odbory, biológia, chémia, fyzika, gegrafia, geológia a matematika dynamický rozvoj. Z pôvodných ojedinelých pracovísk reprezentujúcich často celý odbor sa vďaka zlepšujúcim sa kádrovým a materiálnym podmienkam, ako aj v dôsledku zvýšeného záujmu o odborníkov a učiteľov z prírodovedných odborov vytvárajú ďalšie katedry, ústavy a laboratóriá. Takýto rozvoj fakulty nakoniec vyústil do zriadenia 6 odborných sekcií, biologickej, chemickej, fyzikálnej, geologicko-geografickej, matematickej a všeobecného zá kladu, ktoré mali za úlohu koordinovať činnosť do nich patriacich katedier a ústavov.

Veľkým problémom fakulty však stále boli priestory, kde sídlili jej jednotlivé pracoviská. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa 32 pracovísk fakulty nachádzalo na 25 miestach Bratislavy. Z tohto pohľadu veľmi dôležitou udalosťou v živote fakulty bolo začatie výstavby vysokoškolského areálu v Mlynskej doline v roku 1967. Tu mala byť v 10 pavilónoch umiestnená celá Prírodovedecká fakulta UK. V prvej etape, v rokoch 1967-1978 boli vybudované pavilóny matematiky, výpočtového strediska, fyziky 1 a fyziky 2. Pavilóny chémia 1, chémia 2, biológia 1, biológia 2 a geológia boli postupne odovzdávané v rokoch 1976-1988. Vzhľadom na vysoké finančné náklady výstavby, ako aj v dôsledku menšieho nárastu počtu zamestnancov a študentov v porovnaní s odhadmi urobenými v čase prípravy projektu areálu fakulty, bola zrušená výstavba pavilónu geografie, v ktorom mali byť umiestnené aj oddelenia dekanátu.

Významnú zmenu vo vývoji Prírodovedeckej fakul ty UK priniesol rok 1980, keď si prudký rozvoj matematiky, fyziky a výpočtovej techniky, ako aj spoločenská objednávka po špecialistoch z týchto odborov vyžiadali založenie samostatnej Matematicko-fyzikálnej fakulty, čím Prírodovedecká fakulta “prišla” o tieto dva odbory. V rámci Prírodovedeckej fakulty sa naďalej rozvíjala biológia, geografia, geológia a chémia. Organizačná štruktúra Prírodovedeckej fakulty UK bola v tomto období dosť zložitá, čo súviselo predovšetkým s viacodborovým zameraním fakulty, ako aj s historickým vývojom jednotlivých pracovísk. Na konci 80-tych rokov bolo na fakulte 29 základných pedagogicko-vedeckých pracovísk, z čoho bolo 25 katedier a 4 vedecké ústavy integrovaných do 4 vedeckých sekcií, biologickej, geografickej, geologickej a chemickej.

Prírodovedecká fakulta UK je pracovisko s dlhými tradíciami. Formovanie jej vnútornej štruktúry, ako aj otváranie nových študijných odborov a špecializácií je kontinuálny proces prebiehajúci v tesnej nadväznosti na spoločenské potreby a pozíciu fakulty v rámci Univerzity Komenského. Tak vznikli v nedávnej minulosti katedry biochémie, molekulárnej biológie, mikrobiológie a virológie, genetiky a jadrovej chémie a rádioekológie a bolo zahájené aj štúdium takýchto špecializácií v rámci študijných odborov biológia a chémia. Od roku 1992 fakulta systematicky buduje skupinu environmentálne orientovaných katedier a vedeckých ústavov, pričom súčasne otvára nové študijné odbory a špecializácie tohto zamerania. V roku 1992 sa piatym základným študijným odborom na Prírodovedeckej fakulte stala environmentalistika a boli založené nové katedry, Katedra krajinnej ekológie a Katedra pedológie, krátko predtým vznikla Katedra ekosozológie a fyziotaktiky. Tieto tri katedry spolu s Katedrou geochémie vytvorili piatu vedeckú sekciu fakulty, environmentálnu sekciu. V rámci študijného odboru environmentalistika bolo otvorené štúdium špecializácií ekosozológia a fyziotaktika, environmentálna geochémia, environmentálne plánovanie a manažment a pedológia.

Nové špecializácie štúdia orientované na environmentalistiku boli otvorené aj v rámci ostatných štyroch vedných odborov. V rámci geológie to bola aplikovaná a environmentálna geofyzika a environmentálna geológia, v rámci geografie fyzická geografia a geoekológia, v rámci biológie ekológia a v rámci chémie jadrová chémia a rádioekológia. Od školského roku 1998/99 sa na fakulte otvorilo aj štúdium špecializácie environmentálna chémia, pričom odbornú garanciu tohto štúdia prevezme Chemický ústav. Reakciou na požiadavky prax e bol aj vznik Katedry kartografie, geoinformatiky a diaľkového prieskumu Zeme v rámci odboru geografia a kartografia a otvorenie štúdia špecializácie tohto zamerania. Poslednou reakciou Prírodovedeckej fakulty UK na požiadavky praxe je vytvorenie oddelenia demografie na Katedre humánnej geografie a demogeografie a zahájenie štúdia špecializácie demogeografia a demografia od školského roku 1998/99.

Posledná významná zmena vo vzťahu k základným študijným odborom sa na Prírodovedeckej fakulte UK udiala, ako sme už uviedli v roku 1992, kedy bol na fakulte zriadený nový študijný odbor environmentalistika. Päť vedeckých sekcií fakulty, biologická, chemická, environmentálna, geologická a geografická, je pritom identických s piatimi hlavnými odbormi štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK. Na začiatku školského roka 1998/1999 bolo na fakulte 38 samostatných odborných pracovísk, z toho 32 katedier, 3 ústavy a 3 účelové zariadenia.

Prírodovedecká fakulta UK dnes predstavuje významný vedecko-výskumný a pedagogický potenciál, nielen z pohľadu Univerzity Komenského, ale aj v mierke celého Slovenska. Toto konštatovanie môžeme okrem iného dokumentovať aj podľa záujmu o štúdium na fakulte vzhľadom na trvalé bydlisko prihlásených uchádzačov. Podľa analýzy prihlásených uchádzačov o štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK sa stále udržiava vysoký záujem o štúdium na fakulte zo všetkých krajov Slovenskej republiky. Vyhodnotenie záujmu o štúdium v posledných štyroch školských rokoch ukázalo, že “základný vzorec” podielov jednotlivých krajov z celkového počtu uchádzačov o štúdium na Prírodovedeckej fakulte sa prakticky nezmenil. V školskom roku 1999/2000 z Bratislavského kraja pochádza 26% uchádzačov o štúdium, zo Žilinského 13%, z Trnavského a Trenčianskeho po 12%, z Nitrianskeho 11%, z Prešovského 10%, z Banskobystrického 9% a z Košického 7% uchádzačov. Na Prírodovedeckej fakulte UK pôsobilo k 1.januáru 1999 279 učiteľov a vedeckých pracovníkov, z toho bolo 24 profesorov a 85 docentov.

Informáciu o vzniku a histórii Prírodovedeckej fakulty UK pripravil:

Doc. RNDr. Pavol Korec, CSc.  korecfns.uniba.sk