28.02.2021 K novele zákona o vysokých školách
Vážená akademická obec, ctení pedagógovia, milí doktorandi a študenti,
najväčšie hrôzy už tak trošku paranoidne očakávam každoročne až okolo 8. apríla, veď presne v tento deň (ale v roku 1300) vstúpil veľký Dante na ceste po temnom lese do Pekla. Jeho slová „Ach, preťažko aj vysloviť, jak desný a drsný les ma obkolesil vtedy, bo pri spomienke znovu strach ma tiesni.“ prichádzajú tento rok (a nebude to dôsledok klimatickej zmeny) o niečo skôr... Ale poďme na to postupne.
Vždy som sa usiloval uzamknúť naše drahé akademické prostredie čo najnepriedyšnejšie pred vo svojej podstate pochmúrnou politikou (mnohí z Vás si možno myslia, že až príliš). Nielen z úcty k „preambule“ zákona o VŠ pertraktujúcej apolitickosť a nedotknuteľnosť akademickej pôdy, slobodu bádania, vyjadrovania, otvorenosti rôznym názorom, ale najmä samosprávu, ktorá tradične obvíjala verejné univerzitné inštitúcie v našom kraji už od Regiomontanovej Istropolitany. Nielen. Rovnako z dôvodu, že akademická obec predstavuje z hľadiska svojho intelektuálneho potenciálu prirodzene niečo nadpriemernejšie, ako je tomu v iných kútoch spoločnosti a má teda všetky predispozície pre pozitívny a objektívny samoprogres, nepotrebuje politické poručníctvo v štandardnej miere (ak ho vôbec potrebuje), je zodpovednejšia a zdravšie uvažujúca, ako ktorýkoľvek iný subjekt. Dôkazom tohto tvrdenia je celkom nesporne pomerne úspešné odolávanie akademickej sféry (minimálne na tých najprestížnejších slovenských fakultách) privatizačným tlakom, centralizácii a akejkoľvek miere samoderžavia. Napriek podivuhodnej dobe s podivuhodným rebríčkom hodnôt, v ktorom úcta ku kvalitnému vzdelaniu živorí niekde na jeho dne, sa väčšina vysokých škôl drží na pevných morálnych, etických a odborných základoch. Zdôrazňujem, že dôvodom je samospráva intelektuálne nadpriemerného prostredia. A to i napriek kde-tu klíčiacim dubióznym postavičkám, ktoré akoby podčiarkovali pravidlo, že od geniality je blízko k šialenstvu. Jednoducho, akademická samospráva s prísne stráženými hranicami pred nástrahami politiky nás napriek nepriazni doby udržuje na stále akceptovateľnom vankúši etiky, morálky a tolerancie. Teda aspoň dodnes tomu tak bolo...
Naozaj sa nijako nejdem dotýkať politiky ani ministrov školstva. Ako mnohí iní aj ja som tvrdil, že od roku 1989 sa jednotlivé nominácie stále viac vzďaľovali od odbornosti smerom k príslušnosti. Nemenujem. Rovnako som sa domnieval, že miera entuziazmu vytriezvením akademickej obce postupne s odchodom intelektuálne vyzretých osobností klesala v nepriamej úmere s toleranciou zatvárať akademické oči pred akademickými zločinmi, veď napríklad plagiátorstvo sa z kriminálneho deliktu postupne stalo módnym doplnkom. Ale mýlil som sa. Za posledných 30 rokov netotalitného režimu nespojilo žiadne politické úsilie slovenské vysoké školy do tak jednotnej a navzájom pozornej akademickej obce s jednomyseľnou vôľou prakticky všetkých relevantných vysokoškolských reprezentácií ako aktuálna snaha o potlačenie akademickej samosprávy a autonómie. Konštelácia pre takéto nenápadné revolučné zmeny sa zdá byť nevídane ideálna, veď maximálne neobjektívne dehonestovaný mediálny status slovenského vysokého školstva (teraz hovorím za našu Prírodovedeckú fakultu), dlhodobé podfinancovanie kvality, limitovaná lockdownová schopnosť diskusie sine ira et studio, či zavalenie byrokraticky monštróznou komplexnou akreditáciou vyčerpáva ostražitosť asi každej univerzity.
Ak pripravovaná novela zákona o vysokých školách vkladá voľbu rektora do jurisdikcie správnej rady, ktorej polovicu tvoria nominanti ministerstva, ak má byť na fakulte akademický senát nahradený vedecko-pedagogickou radou, ktorej väčšinu členov nominuje dekan ako jej predseda, pričom toto fórum dekana i volí a ak má rozpočet fakulty schvaľovať rektor namiesto pluralitne zmýšľajúceho a voleného akademického senátu, potom úroveň akademickej samosprávy a autonómie koketuje s totalitným režimami 40tych a 50tych rokov.
Milí pedagógovia, vďaka Vám patrí naša Prírodovedecká fakulta k tým najprestížnejším slovenským vedecko-pedagogickým inštitúciám. Iste aj z dôvodu, že sme náš spoločný intelektuálny potenciál, rozmanitosť názorov a toleranciu k ich pluralite nevymenili za lacné politické gestá. Naša akademická obec vždy úporne diskutovala a hľadala konsenzuálne riešenia (ktoré niekedy celkom prirodzene prinášajú aj momenty napätia). Preto sme si udržali vysokú prestíž. Prosím Vás všetkých, aby ste sa práve v týchto nenápadne nebezpečných časoch nebáli so svojimi študentami kde-tu aj diskutovať o našich tradíciách akademickej samosprávy a autonómie, mladí ľudia totiž nezažili momenty, kedy názory a riešenia boli bez úvahy diktované. Diskusiu možno prirodzene očakávať aj v rámci Akademického senátu PriF UK, kde sa dozviete ďalšie detaily.
Milí moji študenti, mnohí z Vás ešte necítite dôležitosť dnešných momentov, darí sa ich dômyseľne ukrývať. Prosím, nebojte sa so svojimi učiteľmi diskutovať aj o akademických slobodách, posvätnosti a apolitickosti akademickej pôdy. Možno sa Vám podarí ochrániť naše tradície tak, ako sa to študentom podarilo pred 30 rokmi.
Som konzervatív, nechápte, prosím, moje slová ako povel na útok, veď akademická obec bola vždy rozvážna a nenechala sa zatiahnuť do neuvážených krokov. Oblasť vysokého školstva potrebuje celkom nevyhnutne obrovské reformy. Nie však privatizáciu a dorazenie... Našou zbraňou je slovo, to je silnejšie ako akékoľvek násilie, vie sa premyslene zavŕtať do ľudskej hlúposti. Diskutujte, kontemplujte a nemlčte, veď z Pekla sa zatiaľ podarilo vrátiť len Dantemu.
S úctou, Váš Peter Fedor
dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
28.02.2021
Uznesenie AS PriF UK k návrhu novely zákona o vysokých školách zo dňa 03.03.2021
Pozvánka na mimoriadne zasadnutie Akademického senátu PriF UK
k novele VŠ zákona
03.03.2021 o 15:00 hod. online
Ďalšie dokumenty k novele zákona o vysokých školách
Univerzita Komenského v Bratislave nesúhlasí s novelou vysokoškolského zákona v aktuálnej podobe, ktorá otvára dvere politizácií univerzít a verejných vysokých škôl