Predslov
KEĎ GREGOR MENDEL V ROKU 1865 na dvoch stretnutiach Brnianskeho prírodovedného spolku (8. februára a 8. marca) predniesol výsledky svojej niekoľkoročnej práce s krížením rôznych odrôd hrachu, u publika sa stretol s relatívne vlažnou odozvou. Podobne skromný ohlas mala aj jeho publikácia Versuche über Pflanzen-Hybriden v nemecky vydávanom časopise Verhandlungen des naturforschenden Vereines in Brünn. Na fakt, že základné pravidlá dedičnosti je možné formulovať jednoduchou štatistickou analýzou krížencov hrachu, vtedajšia komunita prírodovedcov ešte nebola pripravená. V tom istom roku, ako ho brnianski kolegovia zvolili za podpredsedu svojho spolku, Mendel prezentoval výsledky kríženia jastrabníka (Hieracium). Jeho zámerom bolo, podľa odporúčania vtedajšej autority Carla Nägeliho, použiť namiesto hrachu tento rastlinný druh na dôkaz univerzálnosti svojich pravidiel. Netušiac, že jastrabník sa rozmnožuje apomikticky, sám spochybnil svoje výsledky z roku 1865. Podobne neinterpretovateľné boli aj jeho výsledky z kríženia včiel, nielen kvôli technickej náročnosti, ale hlavne pre veľmi neštandardný spôsob determinácie pohlavia. To však Mendel nemohol vedieť, a tak sa po zvyšok svojej kariéry, pokiaľ mu to dovoľovala jeho funkcia opáta, venoval predovšetkým meteorologickým pozorovaniam.
Podobná situácia, keď objav predbehol svoju dobu, nastala v histórii genetiky ešte niekoľkokrát. Hoci sa intervaly medzi zásadnými objavmi a ich akceptovaním postupne skracovali, nekonformní bádatelia to v histórii genetiky nemali jednoduché. Mendelove pravidlá na svoje znovuobjavenie de Vriesom, Corrensom a Tschermakom von Seyseneggom čakali viac ako 30 rokov. Úloha chromozómov ako „nosičov génov” bola akceptovaná s veľkým časovým odstupom po formulovaní tejto hypotézy Edmundom B. Wilsonom (paradoxne, Thomas H. Morgan, ktorý chromozómovú teóriu dedičnosti dokázal, bol spočiatku jej veľkým oponentom). Podobne od objavu DNA ako „transformačného princípu” Averym, MacLeodom a McCarthym (1944) uplynulo takmer 10 rokov, kým Francis Crick a James Watson s výrazným prispením Rosalindy Franklinovej a Mauricea Wilkinsa popísali jej štruktúru a odštartovali zlatú éru molekulárnej genetiky.
Práve zásadným objavom, ktoré dnes predstavujú klasické experimenty v genetike, je venovaná táto kniha. Našou ambíciou je prezentované experimenty popísať v kontexte poznatkov, ktoré boli k dispozícii v dobe ich realizácie, a tak vyzdvihnúť ich význam pre posun celej vednej oblasti. Snažíme sa tiež predstaviť hlavných aktérov a naznačiť, čo práve ich viedlo k objavom takého dôležitého významu. Majú niečo spoločné? Talent? Vzdelanie? Podobnú rodinnú históriu? Príslušnosť k istému typu inštitúcií? Šťastie? Experimenty popisujeme vo forme jednoduchých schém. Hoci nie sú triviálne, práve fakt, že je možné ich popísať na pár riadkoch, ilustruje, že ich spoločným menovateľom nie je špičková a iným nedostupná technika, ale originálna myšlienka, technická invencia a odvaha k neštandardným interpretáciám. Náročnejší čitatelia si iste radi prečítajú aj pôvodné články, ktoré sú dostupné na tejto stránke. V poznámkach pod čiarou je tiež možné nájsť odkazy na ďalšie zdroje informácií.1
Uvedomujeme si, že zoznam experimentov uvedených v našej knižke zďaleka nie je úplný. Počas 150 rokov od uverejnenia Mendelovho článku bolo publikovaných veľa ďalších prelomových prác, ktoré viedli k našim súčasným predstavám o mechanizmoch dedičnosti. Tým, ktorí sa chcú dozvedieť o histórii genetiky detailnejšie informácie, odporúčame prečítať si niektorú zo skvelých zahraničných monografií.2 Náš výber experimentov je vyjadrením subjektívnej preferencie jednotlivých autorov. Vychádzali sme z predpodkladu, že afinita autora k príslušnému experimentu sa prejaví aj na kvalite jeho textu. Pravdaže štýl, ktorým sú jednotlivé kapitoly napísané, je do istej miery heterogénny a odráža spôsob vyjadrovania sa jednotlivých autorov. Veríme však, že to nie je negatívum; veď aj jednotlivé experimenty sú značne rôznorodé, tak ako sú rôzne osudy vedcov, ktorí ich realizovali.
Pragmatik môže mať otázku, načo je dobré poznať históriu experimentov, ktoré označujeme ako klasické. Nestačí si v učebniciach prečítať fakty, ktoré z výsledkov týchto experimentov vyplynuli? Načo strácať čas so zastaralými experimentálnymi postupmi a metódami, ktoré dnes už nikto nepoužíva? Takýto čitateľ má do istej miery pravdu. V dnešnej dobe exponenciálneho rastu poznatkov je veľkou didaktickou dilemou, čo z nich pre študentov vybrať a pripraviť ich tak čo najlepšie pre profesionálnu kariéru. Popisovanie histórie objavov oberá učiteľov i študentov o čas, ktorý by mohli venovať aktuálnym problémom, teda tým, na riešenie ktorých ich má štúdium nasmerovať.
Pochopiť význam aktuálnych problémov však nie je možné bez aspoň minimálnej vedomosti o ich pôvode. Preto je štúdium histórie tak dôležité pre porozumenie súčasnosti: osobnej (mnohé sa o sebe dozvedáme z našich rodokmeňov), spoločnosti (v dôsledku odlišnej histórie vedie podobný politický systém v rôznych krajinách k rôznym výsledkom), ale i vednej disciplíny, akou je genetika. Preto je mottom tejto knihy výrok Bernarda de Chartresa. Stojíme na pleciach našich predchodcov a aby sme získali väčšiu istotu a videli čo najďalej, treba týchto predchodcov poznať.
História je plná nesmierne zaujímavých príbehov ľudí, ktorí boli jej osudovými hýbateľmi. Mala by to ilustrovať aj táto knižka, ktorú sme písali s nádejou, že niektorí z jej mladých čitateľov sa k takýmto hýbateľom dejín genetiky v skorej budúcnosti zaradia. Držíme im palce.
[1] Pomerne veľa originálnych prác je prístupných na www.esp.org.
[2] Judson, H.F. (1996). The eighth day of creation: Makers of the revolution in biology. Cold Spring Harbor Laboratory Press, Cold Spring Harbor, NY; Sturtevant, A.H. (2001). A history of genetics. Cold Spring Harbor Laboratory Press, Cold Spring Harbor, NY; Carlson, E.A. (2004). Mendel’s legacy. The origin of classical genetics. Cold Spring Harbor Laboratory Press, Cold Spring Harbor, NY; Schwartz, J. (2008). In pursuit of the gene. From Darwin to DNA. Harvard University Press, Cambridge, MA. História biológie pred rokom 1900 je veľmi dobre spracovaná v Rádl, E. (1909). Die Geschichte der biologischen Theorien. Český preklad, Dějiny biologických teorií novověku. I. a II. diel, Academia, 2006.