prof. RNDr. Peter Schwendt, DrSc.

28.9.2026 odišiel do večnosti prof. RNDr. Peter Schwendt, DrSc. 

Správu o Petrovej smrti sme prijali s hlbokým zármutkom, lebo odišiel od nás vážený a obľúbený kolega, učiteľ, vedec a priateľ.  V tejto úvahe si dovolím aspoň úchytkom načrieť aj do jeho životopisu. Svetlo tohto sveta uzrel 3. júla 1940 v Trnave, kde absolvoval i strednú, v tom čase 11-ročnú školu, ktorej absolventom sa stal v roku 1957. Odvtedy svoj akademický a profesionálny život zasvätil chémii, predovšetkým tej anorganickej. Štúdium fyzikálnej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1962 s vyznamenaním. Internú ašpirantúru absolvoval v rokoch 1964-1967 v Ústave teórie merania SAV, kde v roku 1969 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedeckú hodnosť CSc. Ale už od roku 1967 bolo jeho pôsobenie bytostne späté s Katedrou anorganickej chémie PríFUK, kam nastúpil ako odborný asistent. Od roku 1988 pôsobil ako docent,  a v roku 1998 sa stal profesorom anorganickej chémie. V rokoch 1993 až 1999 prebral za katedru zodpovednosť ako jej vedúci. Medzitým v roku 1997 dosiahol najvyšší vedecký stupeň v podobe  doktorátu vied. Napokon od roku 2015 pôsobil na Katedre anorganickej chémie ako emeritný profesor. Jeho pôsobenie na katedre však nemožno merať iba rokmi a akademickými funkciami. Bola to celoživotná práca, v ktorej sa u Petra prirodzene spájali tri oblasti – veda, učiteľstvo a ľudský vzťah ku kolegom a študentom.

Vedecká činnosť prof. Schwendta bola počas celého jeho pôsobenia orientovaná na koordinačnú chémiu prechodných prvkov, predovšetkým vanádu. Sústredil sa najmä na prípravu nových, originálnych zlúčenín s neobvyklou štruktúrou a vlastnosťami. Napriek nie príliš prajným podmienkam, jeho výskum priniesol niekoľko svetových prvenstiev. Pripravil napr. prvý komplex prechodného prvku so špecifickým  peroxido-mostíkom, prvý karbonátokomplex vanádu(V), prvý fosfátokomplex vanádu(V), či  prvý trojjadrový cyklický peroxidokomplex vanádu.

Nemal však vo zvyku zostať iba pri samotnej syntéze. Rovnako dôsledne sa venoval poznaniu vlastností pripravených látok a vzťahu medzi ich štruktúrou a spektroskopickými vlastnosťami. Osobitnú pozornosť venoval vibračným – infračerveným a Ramanovým – spektrám koordinačných zlúčenín. Zo získaných výsledkov odvodil pravidlá umožňujúce zo spektier určovať geometriu komplexov a svoje empirické závery podoprel aj teoretickými výpočtami. Peter zanechal úctyhodné vedecké dielo – okolo stovky publikácií v medzinárodne etablovaných vedeckých periodikách, vrátane zhruba desiatky z nich v časopisoch patriacich podľa zoznamu Nature Index medzi najprestížnejšie. O kvalite a dosahu jeho vedeckej práce svedčí aj medzinárodné uznanie v podobe početných citačných ohlasov, či pozvaniami prezentovať svoj výskum na medzinárodných konferenciách venovaných chémii a biochémii vanádu. Jeho výsledky však boli i opakovane preberané do svetoznámej učebnice anorganickej chémie F. A. Cottona a G. Wilkinsona „Advanced Inorganic Chemistry“ a stali sa tak súčasťou poznania, z ktorého sa učili celé generácie chemikov.
    
I keď počiatočný impulz výskumu zadával on, treba spomenúť, že počas svojho dlhoročného pôsobenia na Prírodovedeckej fakulte UK vybudoval vedeckú školu, ktorá zahŕňa vyše 30 diplomantov či 13 obhájených doktorandov, resp. CSc. 

Už tieto čísla naznačujú, že rovnako významná ako jeho vedecká činnosť bola aj jeho práca pedagogická. Ako pedagóg  prešiel vo svojej kariére od základných cvičení a seminárov  až po prednášky zahrňujúce všeobecnú a anorganickú chémiu, spektrálne metódy, či bioanorganickú chémiu. Za 96-timi semestrami nepretržitej výučby sa skrýva oveľa viac než iba dlhoročná pedagogická služba. Peter učil so zanietením, veľkým sústredením a s úctou k svojmu predmetu i k študentom. V hodnoteniach študentov sa pravidelne umiestňoval na popredných miestach.

Pre nás, ktorí sme mali možnosť Petra poznať nielen ako profesora, vedca a učiteľa, ale predovšetkým ako človeka, však zostane jeho meno spojené s niečím oveľa osobnejším.

Peter bol neobyčajne skromný človek. Nikdy nepotreboval zdôrazňovať svoje úspechy, hoci jeho vedecké výsledky boli často významné a získali si medzinárodné uznanie. Patril ku generácii vedcov, ktorí nemali pri realizácii svojich vedeckých predstáv jednoduché podmienky. Finančné prostriedky na výskum boli často rovnako skromné ako on sám. O to viac vyniká jeho schopnosť robiť dobrú vedu s tým, čo bolo k dispozícii – s vlastnou erudíciou, nápadmi, trpezlivosťou a vytrvalosťou. Vedu, ktorá možno nezmenila svet, ale s istotou poskytla množstvo drobných kamienkov do mozaiky dnešného poznania.

Peter bol človek, ktorý si vždy našiel čas na rozhovor o rôznych problémoch. Či už išlo o chémiu, prácu na katedre alebo obyčajné veci každodenného života, človek sa s ním mohol zastaviť a porozprávať. Nikdy som ho nevidel rozčúleného. Život prijímal taký, aký prichádzal, nikdy sa nesťažoval a ani v náročných chvíľach nestrácal svoj pokoj a nadhľad.

Táto jeho pokojná povaha však vôbec neznamenala nedostatok energie či túžby niečo meniť. Práve naopak. Vo svojej mysli mal stále množstvo nápadov, vedeckých otázok a predstáv, ktoré sa pokúšal uskutočniť. A robil to spôsobom, ktorý bol preňho charakteristický – bez veľkých slov, vytrvalo, a s pokorou, vo svojom malom laboratóriu. Spomínam si, ako prišiel v roku 2015  za mnou, vtedy vedúcim katedry,  že by chcel odísť do emeritúry, aby uvoľnil miesto novej generácii. Aj toto bolo gesto jeho skromnosti a veľkodušnosti. Pri tej príležitosti som sa spýtal, či mu mám nechať pracovňu alebo laboratórium. Odpovedal jednoznačne  v prospech laboratória. Vo vedeckej práci pokračoval prakticky až do konca svojho života. O jeho neutíchajúcom záujme o chémiu svedčí aj približne dvadsať vedeckých publikácií, ktoré vznikli v spolupráci s kolegami z katedry po jeho emeritovaní. Posledná publikácia v tomto roku.

Odchodom prof. Petra Schwendta strácame významného slovenského chemika, erudovaného vysokoškolského učiteľa a človeka, ktorý svojmu odboru zasvätil podstatnú časť svojho života. Zanechal po sebe významné vedecké dielo, svojich žiakov a nasledovníkov, ale aj množstvo ľudských vzťahov a spomienok.

Jeho odkaz však nie je iba v publikáciách, akademických tituloch či vedeckých výsledkoch. Je v študentoch, ktorých učil, v doktorandoch, ktorých viedol, v kolegoch, s ktorými spolupracoval, a v priateľoch, ktorí ho mali radi.    

Peter, ďakujeme Ti za všetko, čo si urobil pre našu katedru, fakultu, svojich študentov a pre nás všetkých, ktorí sme mali šťastie Ťa poznať.

Budeš nám chýbať.  Nech Ťa Stvoriteľ prijme do svojho náručia čo najskôr, ak tam už nie si!

Česť Tvojej pamiatke!

Jozef Noga, dlhoročný kolega a bývalý vedúci Katedry anorganickej chémie.

Fotka [.jpg]