ITMS kód projektu: 314010Q423- Inovácia poznatkov k prosperite

Motivácia a motivátory štúdia vedy a techniky

Hlavným cieľom tohto projektu je budovanie a posilňovanie medzisektorovej participácie (sociálnych a ekonomických partnerov a MNO) s dôrazom na rozvoj potenciálu mládeže v oblasti vedy a techniky. 

Projekt je rozdelený na dve hlavé aktivity:

1 - Zefektívnenie podmienok a inovácia systematickej práce s mládežou prostredníctvom neformálneho vzdelávania, výskumu a vývoja v záujme stimulovania potenciálu mládeže MRR v oblasti vedy a techniky.

2 - Posilnenie multisektorovej spolupráce a prehĺbenie informovanosti a porozumenia s cieľom zvýšiť povedomie a záujem mládeže v menej rozvinutých regiónoch o mimoškolské vedecko-technické vzdelávacie aktivity ako budúca konkurenčná výhoda pri uplatnení na trhu práce.

Celý projekt je orientovaný na oblasť verejnej správy a jej zefektívnenie s cieľom podpory štúdia a vzdelávania mladých ľudí v oblasti vedy a techniky. V rámci praktickej realizácie projektu je realizovaných viacero prieskumov, analýz, diskusií, či popularizačných aktivít, ktorých cieľom je dospieť ku komplexnému prehľadu skúmanej problematiky, ktorý bude základom pre vytvorenie koncepčných materiálov na úrovni regionálneho a vysokého školstva ako aj neformálneho vzdelávania. 

Jedna z vyššie uvedených aktivít bola tvorba koncepcie rozvoja a motivácie štúdia vedy a techniky pre študentov. V súčasne nastavenom systéme existuje viacero fungujúcich motivátorov pre podporu práve štúdia vedy a techniky na vysokých školách. Okrem rôznych foriem „sociálnej“ podpory študentov, či už v priamej alebo nepriamej (neadresnej) podobe napr. sociálne štipendiá, odborové motivačné štipendiá, prospechové motivačné štipendiá a iné, existuje množstvo podporných grantov a grantových schém, projektov, súťaží, „start-up“, bilaterálnych medzinárodných dohôd, ocenení a mnohé iné motivátory a podpora štúdia vo vede a technike. O mnohých týchto výhodách a motivátoroch študenti, nie len rozhodujúci sa ísť študovať vedu a techniku, ale aj študenti už študujúci na vysokých školách, nevedia.

V súvislosti s tvorbou koncepcie rozvoja a motivácie štúdia vedy a techniky bola použitá forma dotazníkového prieskumu na s celkovým počtom 1211 respondentov. Prieskum prebiehal na vysokých školách prevažne v Bratislave. Respondenti boli študenti študujúci vyššie ročníky, ale aj u študenti na zápisoch a teda práve zapísaných na vysokú školu, prevažne vo vedných a technických odboroch.

Najbežnejšia motivácia študentov pre štúdium vedy a techniky je samotná atraktivita vedy a techniky. Popularizácií vedy a techniky, ako aj úspechov Slovenska v týchto oblastiach je na vzostupe. Práve popularizáciou úspechov vieme u študentov a mladých ľudí vzbudiť záujem a zvýšiť atraktivitu vedy a techniky.

Nie menej dôležitým faktorom pre študentov ostáva aj uplatnenie absolventov na trhu práce. Rozvoj výskumných činností na vysokých školách a zvyšovanie aplikácií rôznych, aj zahraničných projektov zvyšuje kredibilitu absolventov a tí úzko súvisia s ekonomickou situáciou na Slovensku, zabezpečujú jej rozvoj a pomáhajú k zvyšovaniu našej konkurencieschopnosti vo svete. 

Finančné ohodnotenie, výška nástupného platu po skončení patria tiež medzi jednoznačne  viditeľné ukazovatele. Zvyšovanie minimálnej mzdy, životného minima a nárast platov zvyšujú kredibilitu rôznych povolaní. Absolventi najmä s technickým základom vzdelania majú lepšiu šancu na uplatnenie v živote. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Takto vzdelaní ľudia majú najrýchlejší platový postup.

Medzi častými motivátormi sú aj ľudia z okolia študentov, rodina, učitelia, priatelia a známi.  Samotný prístup pedagógov, ale aj rodinných príslušníkov k učeniu, k samotným študentom zaznieval ako jeden z dôležitých faktorov pre budovanie motivácie a chuti k učeniu a práci. Dôležitým faktorom ostáva aj zvyšovanie kvality pedagógov, cez ich samotné odborné vzdelávanie, ale aj vzdelávanie v oblasti učenia a prístupu k študentom a žiakom.

Pre zlepšenie motivácie študentov v oblasti vedy a techniky je nevyhnutná reforma samotného vzdelávaniav tejto oblasti. Reforma sa však netýka len navyšovania financií do vedy a techniky ako takej, ale najmä samotného vzdelávania a to od najnižších stupňov a teda od základných a stredných škôl. Zavádzanie interaktívnych metodík vzdelávania, zavádzanie interakcií pri vzdelávaná nie len medzi pedagógmi a študentmi, ale aj študentmi medzi sebou. Zapojenie aj rodinných príslušníkov do vzdelávania študentov. Najmä v oblasti matematiky sa tento spôsob stal v zahraničí fenoménom, ktorý viedol k rapídnemu zvyšovaniu motivácie pre štúdium matematiky.  Navyšovanie počtu hodín týchto vedných a technických smerov, väčší počet praktického vyučovania, väčšie prepojenie medzi jednotlivými fázami štúdia (prepojenie vysokých a stredných škôl) a mnohé iné faktory by mali tvoriť základ pre zvyšovanie atraktivity štúdia vedy a techniky. 

 *článok v pdf

RNDr. Eva Viglašová, PhD.

Doc. RNDr. Michal Galamboš., PhD.

Aktuálna situácia neformálneho vzdelávania na základných a stredných školách v Slovenskej republike

V čase pandémie, kedy je potrebná každá jedna pomocná ruka, sa v dobrovoľníckych činnostiach angažuje veľmi veľa študentov zo základných, stredných aj vysokých škôl. Aktívni sú najmä mladí ľudia, ktorí už skúsenosť s podobnou aktivitou majú napr. z organizácii poskytujúcich neformálne vzdelávanie. Tento typ vzdelávania je organizovaným, systematickým vzdelávaním určeným pre skupiny populácie, dospelých i deti vo vybraných typoch, formách ale aj obsahových oblastiach a organizované rôznymi inštitúciami.

Samotné vzdelávanie môžeme rozdeliť do troch kategórii - formálne, neformálne a informálne. Formálne vzdelávanie prebieha v inštitúciách na vzdelávanie a odbornú prípravu, školách i univerzitách, po jeho ukončení sú absolventom udelené doklady o jeho absolvovaní – diplom či vysvedčenie. Informálne vzdelávanie je súčasťou bežného života každého z nás, nie je inštitucionálne ale prebieha napr. v rodine alebo medzi priateľmi pričom si ho nemusíme vôbec uvedomovať.

A čo je neformálne vzdelávanie?

Prebieha súbežne s hlavným školským vzdelaním a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov. Sú to rôzne aktivity vzdelávacieho, športového či umeleckého charakteru mimo formálneho procesu vzdelávania, napr. záujmové krúžky, skauting, dobrovoľnícke aktivity, vzdelávanie v základných umeleckých školách a mnoho iných aktivít. Mladých ľudí ovplyvňujú formujú a motivujú už počas štúdia. Realizujú ho rôzne inštitúcie, fyzické i právnické osoby, pričom môže byť akreditované alebo neakreditované. Žiaci stredných a základných škôl sa najčastejšie stretávajú s neformálnym vzdelávaním v školských kluboch, na záujmových krúžkoch, centrách voľného času, prípadne v umeleckých školách.

Neformálne vzdelávanie sa delí na: ďalšie odborové, rekvalifikačné, kontinuálne či záujmové neformálne vzdelávanie. Kladie väčší dôraz na výchovu, rozvoj osobnosti a osobný rast. Zručnosti, ktoré je možno nadobudnúť v neformálnom vzdelávaní je mnoho, hlavnými oblasťami tohto druhu vzdelávania je finančná gramotnosť, vzťahy, občianstvo, prosperita, zamestnanosť. Cieľom je aj participácia jedinca na živote spoločnosti. Neformálne vzdelávanie je jednou z podmienok prijatia na VŠ v zahraničí.

V rámci projektu „Inovácia poznatkov k prosperite – budovanie a posilňovanie medzisektorovej participácie s dôrazom na rozvoj potenciálu mládeže menej rozvinutých regiónov v oblasti vedy a techniky“ (kód ITMS 314010Q423), ktorý je financovaný́ OP Efektívna verejná správa z Európskeho sociálneho fondu sme realizovali prieskum na 150 základných a stredných školách, ktorým sme mapovali situáciu neformálneho vzdelávania na ZŠ a SŠ. Výsledky prieskumu boli miestami veľmi prekvapivé:

• Až 92,7% škôl neformálne vzdelávanie poskytuje, preto by sa oplatilo podporiť tento druh vzdelávania. No 7,3% opýtaných škôl neposkytuje svojim žiakom neformálne vzdelávanie.
• Najčastejšie je poskytované neformálne vzdelávanie je umeleckého charakteru (spev, výtvarná,...), výučba cudzích jazykov alebo IT vzdelávanie.
• Informácie o záujme zo strany žiakov a rodičov taktiež potvrdili záujem o neformálne vzdelávanie. Najväčší záujem je o športové aktivity, umelecké krúžky, výučbu cudzích jazykov alebo IT vzdelávanie.
• Pri porovnaní záujmu o neformálne vzdelávanie žiakov ZŠ a SŠ sme zistili najväčší rozdiel pri aktivitách umeleckého charakteru, a to konkrétne pokles záujmu študentov stredných škôl o 13,2%.
• 91,2% škôl sa zapája do súťaží no až 8,8% sa nezapája. Najväčšie zastúpenie účasti majú vo všetkých krajoch matematické a jazykové olympiády a súťaže.
• Až 65,3% škôl získalo prestížne ocenenie v súťažiach. Prekvapujúcim zistením bola nemalá účasť na zahraničných súťažiach či medzinárodných olympiádach.
• Výrazný́ rozdiel podpory neformálneho vzdelávania je však zo strany zamestnávateľa pre vyučujúcich. Takmer 25,3% nepodporuje vzdelávanie vyučujúcich. Naopak 74,7% vyučujúcich podporuje pedagógov v návštevách rôznych workshopov, seminárov, školení nielen na Slovensku ale aj v zahraničí.
• Prieskumom sme zistili že až 98,7% pedagógov si myslí, že neformálne vzdelávanie prispieva k rozvoju kognitívnych funkcii študentov, taktiež uvádzajú že u študentov, ktorí sa aktívne zapájajú v neformálnom vzdelávaní pozorujú najmä zodpovednejší prístup, schopnosť tímovej spolupráce, lepšie komunikačné schopnosti, väčšiu aktivitu a zapájanie sa do organizácii školských podujatí.

Podpora mladých ľudí tak zo strany rodiny, štátu, ale aj ďalších organizácií im môže pomôcť zdokonaľovať sa, rozvíjať a prehlbovať vedomosti, podporovať ich záujem o osobný rozvoj a zdokonaľovať schopnosti a zručnosti, v ktorých vynikajú. Neformálne vzdelávanie je jedným z hlavných aspektov budovania a posilňovania záujmu mladej generácie o štúdium prírodných a technických vied, ktoré patria stále medzi odbory so zníženým záujmom o štúdiom a ich absolventi patria medzi vyhľadávaných odborníkov, ktorých je na trhu v Slovenskej republike nedostatok. Tento typ vzdelávania je však potrebné rozvíjať a podporovať aspoň tak ako v zahraničí.

*článok v pdf

Mgr. Roman Hapčo 

Mgr. Monika Čičová