Názvoslovie anorganických látok

prof. RNDr. MIchal Galamboš, PhD.

 

Za popredné monotematické dielo venujúce sa slovenskému názvosloviu anorganických látok možno považovať sériu vysokoškolských učebníc s názvom Názvoslovie anorganických látok. Jej odbornosť potvrdzujú rozsiahle pedagogické skúsenosti autorov – chemikov z významných slovenských univerzít a jazykovedcov z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Autorský kolektív sa dlhodobo venuje aktualizácii slovenského názvoslovia anorganických látok, prihliadajúc na odporúčania Medzinárodnej únie čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) a Slovenského národného komitétu IUPAC pri SCHS.

Jednotlivé vedecké odbory využívajú jazyk a jeho prostriedky podľa svojich potrieb, pričom v niektorých prípadoch sa snažia odstraňovať či obmedzovať jeho variabilitu a viacznačnosť. Prirodzene, takáto „úprava“ jazykových prostriedkov je priamo úmerná požiadavkám presnosti či názornosti v daných disciplínach.

Názvoslovie chemických prvkov a zlúčenín jasne formuluje pravidlá, podľa ktorých sa zapi­sujú chemické vzorce a tvoria názvy. Zabezpečuje ich presnosť, všeobecnú použiteľnosť, medzi­národnú zrozumiteľnosť a jednoznačnosť. Medzi základné informačné jednotky v chémii patria chemické symboly, vzorce, názvy prvkov a ich zlúčenín. Najjednoduchším grafickým vyjadrením zloženia molekúl, prvkov a zlúčenín sa stal chemický vzorec.

Prvé záznamy o látkach a ich premenách pochádzajú z čias alchýmie. Počas tohto približne tisíc­ročného obdobia mali rozličné symboly a značky za úlohu utajiť význam označených pracovných postupov, javov a látok, ktorých zloženie nebolo známe. K všeobecnému zavedeniu dohodnutých jednotných názvov a symbolov došlo až v 18. sto­ročí v období rozvoja vedeckej chémie. Tak ako samotná chémia, ani chemické názvoslovie nie je statické. Spracovanie, uchovávanie a odovzdá­vanie informácii o zložení látok možno zabezpečiť jedine prostredníctvom univerzálneho názvo­slovia chemických zlúčenín.

V roku 1919 bola založená Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu (International Union of Pure and Applied Chemistry, IUPAC), ktorá mala zabezpečiť a stále zabezpečuje trvalú spoluprácu členských chemických spoločností. Organizačne je rozdelená do 6 sekcií, pozostá­vajúcich z rôznych komisií. Tvorba súčasného názvoslovia anorganickej chémie je usmerňovaná Komisiou pre nomenklatúru anorganickej chémie IUPAC. Úlohou komisie je vypracovať názvo­slovné pravidlá formulované v angličtine tak, aby ich bolo možné preložiť do rôznych národných jazykov. Je dôležité si uvedomiť, že IUPAC vydáva len odporúčania, nie príkazy.

Počiatky slovenského chemického názvoslovia treba hľadať v 19. storočí v češtine, pretože po kodifikácii štúrovskej slovenčiny v polovici 19. storočia sa síce odbornou slovnou zásobou začali zaoberať napríklad Michal Godra alebo Ivan Branislav Zoch, no v duchu národnobuditeľskej čin­nosti sa primárne orientovali na tie oblasti, v ktorých mohli čerpať z ľudovej reči, čo neplatilo pre chémiu. Prevzatie a adaptáciu či slovakizáciu chemickej terminológie a nomenklatúry podporil aj vznik Československej republiky a následná potreba výučby chémie v slovenčine, ktorá si vyžia­dala „prepísanie“ českých učebníc do slovenčiny.

Skutočný rozvoj slovenskej chemickej nomenklatúry a terminológie nastal až po druhej svetovej vojne a obnovení Československej republiky. Už v roku 1948 vznikla pri redakcii Chemických zvestí z podnetu vtedajšieho redaktora T. Krempaského Komisia pre ustálenie slovenského chemicko-technologického názvoslovia. O dva roky po smrti svojho iniciátora inštitucionálne prešla do Ústavu slovenského jazyka SAVU ako jedna z prvých terminologických komisií jeho terminologického oddelenia. Viedol ju J. Gašperík, jazykovým poradcom bol J. Horecký. Výsledky práce komisie sa publikovali v časopise Chemické zvesti. Od roku 1948 do roku 1950 v podobe odporúčaní pri tvorbe racionálnych názvov alebo upozornení na nesprávne termíny či ich pravopis, bolo celkovo uverejnených 21 príspevkov.

SPN v Bratislave vydalo v roku 1961 knižnú publikáciu Miroslava Zikmunda: Názvoslovie anor­ganických látok, ktorá predstavuje základné dielo pre tvorbu slovenského názvoslovia anorganic­kých látok. Na základe úpravy názvoslovných pravidiel IUPAC z roku 1990 vydalo SPN od tohto autora v roku 1995 publikáciu: Ako tvoriť názvy v anorganickej chémii.

Séria učebníc Názvoslovie anorganických látok, ktoré boli vydané v roku 2009, 2011, 2016 a 2021 vo Vydavateľstve UK, je určená pre študentov prvých ročníkov vysokých škôl a škôl univerzitného typu nechemických odborov, chemických odborov na rekapitulačné štúdium. Môže tiež poslúžiť študentom gymnázií a stredných škôl s chemickým zameraním. Vychádza z praktických skúseností vysokoškolských pedagógov a z pra­vidiel súčasnej domácej a zahraničnej literatúry.