História katedry
Prvým prednášajúcim Porovnávacej fyziológie živočíchov bol na Prírodovedeckej fakulte UK doc. RNDr. Mikuláš Julievič Vágner, rodák z Petrohradu. Vypracoval pedagogickú a aj vedeckú koncepciu fyziológie živočíchov, pri ktorej sa pridržiaval základov I. P. Pavlovskej fyziológie a školy. Jeho výskumným objektom boli muchy a včely, u ktorých sa mu podarilo vypracovať podmienené reflexy a analyzoval ich vzájomné vzťahy. U stavovcov sa pokúšal riešiť otázku dedičnosti podmienených reflexov. Vzhľadom na významné výsledky svojej vedeckej práce ako aj za zavedenie novokoncipovaného predmetu – fyziológie živočíchov do pedagogického procesu, bol RNDr. Vágner v roku 1952 menovaný docentom pre odbor porovnávacej fyziológie živočíchov. Avšak kvôli predčasnej a dosiaľ spoľahlivo nevysvetlenej smrti (v auguste 1953 vo Vysokých Tatrách), zostalo jeho dielo o vývoji vyššej nervovej činnosti od najnižších živočíchov až po človeka nedokončené. Význam vedeckých prác doc. Vágnera prerástol hranice republiky a dostalo sa im plného uznania i v zahraničí. Po smrti doc. Vágnera, sa od šk. r. 1954/55 tomuto odboru sa venoval Dr. Podhradský, odborný asistent katedry zoológie. Vypracoval pre študentov interné učebné texty a začal budovať i praktické cvičenia, ku ktorým tiež napísal interné skriptá. Až do roku 1959 vyučoval fyziológiu živočíchov tak študentov denného ako aj diaľkového štúdia.
Od šk. roku 1958/59 sa rozvoja a budovania odboru fyziológie živočíchov sa ujal žiak doc. Vágnera – doc. RNDr. Štefan Paulov, ktorý nastúpil do funkcie asistenta. Doc. Štefan Paulov sa zameriaval na riešenie fyziologických procesov prebiehajúcich v živom organizme z hľadiska funkčných vlastností proteínov. Zameral sa na sledovanie interakcie bielkovín s rôznymi fyzikálnymi a chemickými činiteľmi, napr. s ionizujúcim žiarením, vplyvom exhalátov, pesticídov, detergentov, freónov a priemyselných hnojív.
Do výskumu fyziológie živočíchov doc. Štefan Paulov zaviedol metódy stopovacej techniky rádioizotopov, elektroforetické separácie, spektroskopiu a polarografiu. V roku 1961 získal vedeckú hodnosť kandidáta biologických vied (CSc.) z fyziológie živočíchov na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 1964 sa na Prírodovedeckej univerzite UK v Bratislave habilitoval za docenta. Do tejto funkcie bol ustanovený 1.5.1965. Slovenskú fyziológiu živočíchov reprezentoval na študijnom pobyte v Krakove, Kyjeve, Ljubljani a v Montreali. Napísal tri vysokoškolské učebnice z Fyziológie živočíchov a človeka, z ktorých najmä prvá, publikovaná v roku 1973 sa stala obľúbeným a dlhodobo jediným zdrojom pre štúdium fyziológie živočíchov nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Navyše napísal vedeckú monografiu „Homeostáza a adaptácie bielkovín krvného séra“ a knihu „Ohrozenie živého.“
Po rozdelení Katedry zoológie sa v roku 1.1.1967 fyziológia živočíchov stala novým odborom na novozaloženej Katedre všeobecnej zoológie a živočíšnej fyziológie PriF UK. V tomto období odbor posilnil príchod doc. RNDr. Jána Veselovského, DrSc. zo Zoologického ústavu UK a RNDr. Soni Gressnerovej z bývalej katedry zoológie. Obidvaja pracovníci boli diplomanti doc. Paulova. S nástupom doc. Veselovského sa na katedre zaviedla chromatografická analýza voľných aminokyselín. Začali sa riešiť otázky zmien životných podmienok vplyvom rôznych agrochemických prípravkov, ako aj vplyvu hladu a hibernácie na hladiny voľných aminokyselín v živočíšnych orgánoch a tkanivách. Dr. Gressnerová zaviedla hematologické metodiky a analyzovala hematologické parametre po aplikácii biologicky aktívnych látok do živočíšneho organizmu, ako aj počas hibernácie.
Už v 70. rokoch začali na fyziológii živočíchov v rámci výberových prednášok vyučovať aj externí učitelia zo SAV, ako aj z iných fakúlt UK (farmaceutickej, lekárskej, filozofickej), ktorí boli aj vedúcimi diplomových prác. V týchto rokoch odbor tiež dostal súhlas k vykonávaniu rigorózneho pokračovania (RNDr.) a pedagógovia pôsobili aj ako vedúci rigoróznych prác.
Podmienky pre rozvoj fyziológie živočíchov sa zlepšili v roku 1982, kedy sa katedra všeobecnej zoológie a živočíšnej fyziológie presťahovala z priestorov na Moskovskej a Kalinčiakovej ulici do nových priestorov v Mlynskej doline.
Bohužiaľ 1.9.1986 vtedajšie vedenie Prírodovedeckej fakulty UK katedru všeobecnej zoológie a živočíšnej fyziológie zrušilo. Fyziológia živočíchov ako oddelenie bola pričlenená k novozaloženej Katedre biológie a ekológie človeka. Touto ďalšou reorganizáciou sa pracovisko fyziológie živočíchov muselo natrvalo rozlúčiť s potrebnými priestormi, ale aj s, na tie časy, dobrou prístrojovou technikou. Znova sa musela meniť celá koncepcia výučbových predmetov, ako aj vedeckovýskumná činnosť a začať budovať odbor odznova. Pozitívnou stránkou bolo, že sa na pracovisko podarilo získať ďalších členov. Do učiteľského zboru pribudla RNDr. Anna Veselá, CSc., RNDr. Jozef Dúha, RNDr. Iveta Supíková a z technických pracovníkov Peter Rác, Agnesa Béresová a Mária Jakubčíková. V tomto zložení fyziológia živočíchov pôsobila do novembra 1989.
Študenti: Lucia Absolonová (Kršková), Roman Letz, Andrej Mock, Juraj Orosz a Jozef Somogy – Po politických zmenách v našej republike v roku 1989 prišla vhodná chvíľa pre založenie samostatnej katedry. Keďže etológia, vtedy ešte ako výberový a neskoršie ako povinný predmet (prednášal ju externý učiteľ doc. Martin Novacký), je úzko spätá s fyziológiou živočíchov, založil doc. Veselovský za pomoci vtedajších študentov - diplomantov fyziológie živočíchov (Lucie Absolonovej (Krškovej), Romana Letza, Andreja Mocka, Juraja Orosza a Jozef Somogyiho) ako aj za plného pochopenia vtedajšieho dekana PriF UK RNDr. Štefana Tomu, DrSc. nové pedagogicko–vedecké pracovisko Katedru živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pomoc uvedených študentov v týchto časoch bola veľmi potrebná, ba priam žiadaná. Existencia terajšej katedry bola schválená kolégiom rektora prof. Kusého a potvrdená s účinnosťou od 1.4.1990. Jej vedením bol poverený do septembra 1990 doc. Veselovský. V roku 1990 prišli na katedru pracovať absolventka odboru fyziológia živočíchov RNDr. Jana Šokyová a absolventka odboru fyziológie rastlín RNDr. Táňa Záhradníková.
Riadnym konkurzným pokračovaním nastúpil v septembri do funkcie vedúceho katedry doc. RNDr. Martin Novacký, CSc. Takto sa fyziológia živočíchov rozšírila a obohatila o úplne nový vedný odbor, etológiu, ktorej pedagogickú a vedeckú náplň zakotvil doc. Novacký.
V roku 1992 prof. RNDr. Michal Zeman, CSc. ako externý učiteľ začal prednášať a rozvíjať na katedre novú disciplínu – chronobiológiu. V tom istom roku z katedry odišla Dr. Iveta Supíková a v roku 1993 nastúpila doc. Iveta Herichová. V roku 1994 z katedry odišiel RNDr. Jozef Dúha a po dvoch rokoch po ňom nastupuje na katedru RNDr. Bystrík Ambruš. Jeho vystriedala v roku 1998 doc. RNDr. Lucia Kršková, PhD., ktorá rozvíja etológiu v ostatných rokoch.
Doc. Novacký katedru viedol do 1. septembra 1994 a po ňom sa opäť ujal vedenia do 1. septembra 2000 doc. Veselovský. V roku 1995 sa po riadnom habilitačnom konaní Dr. Novacký stal docentom zoológie so zameraním na etológiu. Spolu s doc. RNDr. L. Krškovou, PhD., rozvíjali etológiu na katedre naďalej. Katedra sa stala školiacim pracoviskom pre riadnych študentov, kde sa aj za pomoci externých učiteľov prednášalo 25 výukových predmetov.
V roku 1996 odišiel do dôchodku doc. RNDr. Štefan Paulov, CSc., ktorého v roku 1999 nahradil prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc.. Ten sa v roku 2000 sa stal riadnym konkurzným konaním vedúcim Katedry živočíšnej fyziológie a etológie, ktorú vedie až do roku 2023.
V roku 2002 získala katedra akreditáciu školiť doktorandov v tomto odbore a následne aj realizovať habilitačné a inauguračné pokračovanie v odbore Fyziológia živočíchov. Od tohto roku až doteraz pod vedením prof. Zemana, doc. Herichovej, doc. Krškovej a externých školiteľov zo SAV, úspešne ukončilo doktorandské štúdium rozsiahly počet študentov, z ktorých Mgr. Zuzana Kováčiková-Dzirbíková, PhD., (2004), RNDr. Katarína Stebelová, PhD. (2006), doc. Monika Okuliarová, PhD. (2009), Mgr. Lucia Olexová, PhD. (2013), Mgr. Dorota Kavická, PhD. (2014), Mgr. Ľuboš Molčan, PhD. (2014), RNDr. Zuzana Kaňková, PhD. (2015), Mgr. Roman Moravčík, PhD. (2016), Mgr. Pavel Svitok, PhD. (2016), Mgr. Tomáš Senko, PhD. (2017), Mgr. Kristína Voglová, PhD. (2019) a Mgr. Jana Horváthová, PhD. (2020) sa stali novými pedagógmi katedry.
Prvou docentkou, ktorá na katedre úspešne habilitovala bola doc. Iveta Herichová, PhD., ktorá obhájila svoju dizertačnú prácu pod vedením doc. Zemana v roku 1998 a habilitovala v roku 2006. Obe jej postupové práce boli zamerané na chronobiológiu, ktorá sa na katedre úspešne rozvíja a katedra sa stala centrom tejto disciplíny na Slovensku. V roku 2011 nasledovala úspešná habilitácia doc. RNDr. Lucie Krškovej, PhD., ktorá svoju vedeckú kariéru venuje výskumu správania zvierat a významným spôsobom prispela k rozvoju etológie na Slovensku. V roku 2018 obhájila svoju habilitačnú prácu doc. Monika Okuliarová, PhD., ktorej výskumy boli zamerané na maternálne efekty a postupne prešli do oblasti imunológie.
Kvalitu výučby študentov sa snažíme zvyšovať aj v spolupráci s externými školiteľmi zo SAV a spoluprácou so zahraničím. Príkladom takejto úspešnej spolupráce bol projekt ESF zameraný na zvyšovanie kvality doktorandov, ktorého sa popri katedre zúčastnili aj 4 ústavy SAV, ktoré majú akreditované doktorandské štúdium v študijnom programe Fyziológia živočíchov (Ústav experimentálnej endokrinológie SAV, Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV a Ústav pre výskum srdca) a sesterská katedra vo Viedni. Študenti si takto rozšírili praktické skúsenosti v laboratóriu a v práci so zvieratami a mohli sa konfrontovať s úrovňou rovesníkov kvalitnej zahraničnej univerzity (prof. J. Dittami, prof. K. Kotrschal). Kvalitu študentov a mladých pedagógov zvyšujú aj strednodobé a dlhodobé pobyty v zahraničí. Ročný pobyt absolvovala v USA doc. Iveta Herichová, PhD. na Univerzite College Station u prof. V. Cassoneho a Dr. Z. Kováčiková na Fyziologickom ústave AV ČR v Prahe. Strednodobé pobyty (3-6 mesiacov) naši absolventi absolvovali vo Fínsku – Oulu (Dr. Stebelová), Rakúsko - Viedeň (Dr. Beňová), Holandsko - Groningen (doc. Okuliarová a Dr. Talarovičová), Rakúsko – Viedeň (Dr. Molčan), Nemecko - Mníchov (Dr. Kaňková), Česká republika - Praha (Dr. Svitok), Španielsko - Malaga (Dr. Horváthová), Holandsko - Amsterdam (Mgr. Rumanová, Holandsko - Leiden (Mgr. Šutovská). Výsledkom týchto pobytov popri skúsenostiach boli aj práce publikované v zahraničných karentovaných časopisoch. Schopnosť katedry spolupracovať ilustruje aj fakt, že pracovníci publikovali svoje práce v kvalitných medzinárodných časopisoch v spolupráci so špičkovými odborníkmi zo Slovenska a celého sveta.
Pre prácu katedry v ostatných rokoch je charakteristické výrazné zvýšenie pedagogických aj vedeckých výkonov. V pedagogike to odráža reformu VŠ, hodnotenie podľa počtu študentov, ale aj dlhodobo vysoký záujem o magisterské a doktorandské štúdium v akreditovanom študijnom programe Fyziológia živočíchov. Pre ilustráciu stačí uviesť, že kým v prvých desiatich rokoch existencie katedry na katedre skončilo priemerne 4 – 5 študentov ročne, v posledných rokoch ich počet osciluje okolo 20. V spolupráci s akreditovanými ústavmi SAV nastupuje na katedru okolo 10 doktorandov a celkovo na katedre ročne absolvuje štátnu skúšku až 60 študentov.
V januári 2016 započala kompletná rekonštrukcia chovného zariadenia - zverinca. Staré priestory boli kompletne prestavané a vznikol tak samostatný uzavretý priestor s takým vnútorným usporiadaním, aby umožňoval nerušený chov zvierat a zároveň rôzne experimentálne chirurgické zásahy, odbery biologických vzoriek a v neposlednej rade etologické pozorovania. Katedra sa zameriava na sledovanie rôznych environmentálnych vplyvov na fyziológiu a správanie predovšetkým potkanov laboratórnych, pričom disponuje moderným telemetrickým zariadením na nerušené sledovanie vybraných fyziologických parametrov a zároveň širokou paletou aparatúr určených predovšetkým na hodnotenie emocionality, ale aj iných foriem správania laboratórnych hlodavcov, čo umožňuje priame prepojenie etológie s fyziológiu. Novo zrekonštruovaný zverinec úspešne prešiel schvaľovacím procesom a v júni 2016 bol daný do užívania.