Prírodovedecká fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

História katedry

Výučba fyziológie živočíchov na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave sa začala v roku 1945 a prvým prednášajúcim bol RNDr. Mikuláš Julievič Vágner, rodák z Petrohradu. Prednášal Porovnávaciu fyziológiu zvierat. Vypracoval pedagogickú a aj vedeckú koncepciu fyziológie živočíchov, pri ktorej sa pridržiaval základov I. P. Pavlovskej fyziológie a školy. Jeho výskumným objektom boli muchy a včely, u ktorých sa mu podarilo vypracovať podmienené reflexy a analyzoval ich vzájomné vzťahy. U stavovcov sa pokúšal riešiť otázku dedičnosti podmienených reflexov. Vzhľadom na významné výsledky svojej vedeckej práce ako aj za zavedenie novokoncipovaného predmetu – fyziológie živočíchov do pedagogického procesu, bol Dr. Vágner v roku 1952 menovaný docentom pre odbor porovnávacej fyziológie živočíchov. Avšak kvôli predčasnej a dosiaľ spoľahlivo nevysvetlenej smrti (v auguste 1953 vo Vysokých Tatrách), zostalo jeho dielo o vývoji vyššej nervovej činnosti od najnižších živočíchov až po človeka nedokončené. Význam vedeckých prác doc. Vágnera prerástol hranice republiky a dostalo sa im plného uznania i v zahraničí. Po smrti doc. Vágnera, sa od šk. r. 1954/55 tomuto odboru sa venoval Dr. Podhradský, odborný asistent katedry zoológie. Vypracoval pre študentov interné učebné texty a začal budovať i praktické cvičenia, ku ktorým tiež napísal interné skriptá. Až do roku 1959 vyučoval fyziológiu živočíchov tak študentov denného ako aj diaľkového štúdia.

Od šk. roku 1958/59 sa rozvoja a budovania odboru fyziológie živočíchov sa ujal žiak doc. Vágnera – RNDr. Štefan Paulov, ktorý nastúpil do funkcie asistenta. Dr. Štefan Paulov sa zameriaval na riešenie fyziologických procesov prebiehajúcich v živom organizme z hľadiska funkčných vlastností proteínov. Zameral sa na sledovanie interakcie bielkovín s rôznymi fyzikálnymi a chemickými činiteľmi, napr. s ionizujúcim žiarením, vplyvom exhalátov, pesticídov, detergentov, freónov a priemyselných hnojív.

Do výskumu fyziológie živočíchov RNDr. Štefan Paulov zaviedol metódy stopovacej techniky rádioizotopov, elektroforetické separácie, spektroskopiu a polarografiu. V roku 1961 získal vedeckú hodnosť kandidáta biologických vied (CSc.) z fyziológie živočíchov na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 1964 sa na Prírodovedeckej univerzite UK v Bratislave habilitoval za docenta. Do tejto funkcie bol ustanovený 1.5.1965. Slovenskú fyziológiu živočíchov reprezentoval na študijnom pobyte v Krakove, Kyjeve, Ljubljani a v Montreali. Napísal tri vysokoškolské učebnice z Fyziológie živočíchov a človeka, z ktorých najmä prvá, publikovaná v roku 1973 sa stala obľúbeným a dlhodobo jediným zdrojom pre štúdium fyziológie živočíchov nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Navyše napísal vedeckú monografiu „Homeostáza a adaptácie bielkovín krvného séra“ a knihu „Ohrozenie živého.“

Po rozdelení Katedry zoológie sa v roku 1.1.1967 fyziológia živočíchov stala novým odborom na novozaloženej Katedre všeobecnej zoológie a živočíšnej fyziológie Prif UK. V tomto období odbor posilnil príchod RNDr. Jána Veselovského zo Zoologického ústavu UK a RNDr. Soni Kmeťovej (Gressnerovej) z bývalej katedry zoológie. Obidvaja pracovníci boli diplomanti doc. Paulova. S nástupom J. Veselovského sa na katedre zaviedla chromatografická analýza voľných aminokyselín. Začali sa riešiť otázky zmien životných podmienok vplyvom rôznych agrochemických prípravkov, ako aj vplyvu hladu a hibernácie na hladiny voľných aminokyselín v živočíšnych orgánoch a tkanivách. Dr. Kmeťová (Gressnerová) zaviedla hematologické metodiky a analyzovala hematologické parametre po aplikácii biologicky aktívnych látok do živočíšneho organizmu, ako aj počas hibernácie.

Už v 70. rokoch začali na fyziológii živočíchov v rámci výberových prednášok vyučovať aj externí učitelia zo SAV, ako aj z iných fakúlt UK (farmaceutickej, lekárskej, filozofickej), ktorí boli aj vedúcimi diplomových prác. V týchto rokoch odbor tiež dostal súhlas k vykonávaniu rigorózneho pokračovania (RNDr.) a pedagógovia pôsobili aj ako vedúci rigoróznych prác.

Podmienky pre rozvoj fyziológie živočíchov sa zlepšili v roku 1982, kedy sa katedra všeobecnej zoológie a živočíšnej fyziológie presťahovala z priestorov na Moskovskej a Kalinčiakovej ulici do nových priestorov v Mlynskej doline. Bohužiaľ 1.9.1986 vtedajšie vedenie Prírodovedeckej fakulty UK katedru všeobecnej zoológie a živočíšnej fyziológie zrušilo. Fyziológia živočíchov ako oddelenie bola pričlenená k novozaloženej Katedre biológie a ekológie človeka. Touto ďalšou reorganizáciou sa pracovisko fyziológie živočíchov muselo natrvalo rozlúčiť s potrebnými priestormi, ale aj s, na tie časy, dobrou prístrojovou technikou. Znova sa musela meniť celá koncepcia výučbových predmetov, ako aj vedeckovýskumná činnosť a začať budovať odbor odznova. Pozitívnou stránkou bolo, že sa na pracovisko podarilo získať ďalších členov. Do učiteľského zboru pribudla RNDr. Anna Veselá, CSc., RNDr. Jozef Dúha, RNDr. Iveta Supíková a z technických pracovníkov Peter Rác, Agnesa Béresová a Mária Jakubčíková. V tomto zložení fyziológia živočíchov pôsobila do novembra 1989.

Po politických zmenách v našej republike v roku 1989 prišla vhodná chvíľa pre založenie samostatnej katedry. Keďže etológia, vtedy ešte ako výberový a neskoršie ako povinný predmet (prednášal ju externý učiteľ RNDr. Martin Novacký), je úzko spätá s fyziológiou živočíchov, založil J. Veselovský za pomoci vtedajších študentov - diplomantov fyziológie živočíchov (Lucie Absolonovej (Krškovej), Romana Letza, Andreja Mocka, Juraja Orosza a Jozef Somogyiho) ako aj za plného pochopenia vtedajšieho dekana Prif UK RNDr. Štefana Tomu, DrSc. nové pedagogicko–vedecké pracovisko Katedru živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pomoc uvedených študentov v týchto časoch bola veľmi potrebná, ba priam žiadaná. Existencia terajšej katedry bola schválená kolégiom rektora prof. Kusého a potvrdená s účinnosťou od 1.4.1990. Jej vedením bol poverený do septembra 1990 J. Veselovský. V roku 1990 prišli na katedru pracovať absolventka odboru fyziológia živočíchov RNDr. Jana Šokyová a absolventka odboru fyziológie rastlín Táňa Záhradníková.

Riadnym konkurzným pokračovaním nastúpil v septembri do funkcie vedúceho katedry RNDr. Martin Novacký, CSc. Takto sa fyziológia živočíchov rozšírila a obohatila o úplne nový vedný odbor, etológiu, ktorej pedagogickú a vedeckú náplň zakotvil Dr. Novacký. Katedru viedol do 1. septembra 1994 a po ňom sa opäť ujal vedenia do 1. septembra 2000 RNDr. J. Veselovský. V roku 1995 sa po riadnom habilitačnom konaní Dr. Novacký stal docentom zoológie so zameraním na etológiu. Spolu s RNDr. L. Krškovou, PhD., rozvíjali etológie na katedre naďalej. Katedra sa stala školiacim pracoviskom pre riadnych študentov, kde sa aj za pomoci externých učiteľov prednášalo 25 výukových predmetov.

V roku 1992 RNDr. Michal Zeman, CSc. ako externý učiteľ začal prednášať a rozvíjať na katedre novú disciplínu – chronobiológiu. V tom istom roku z katedry odišla Dr. Iveta Supíková a v roku 1993 nastúpila Mgr. Iveta Herichová. V roku 1994 z katedry odišiel RNDr. Jozef Dúha a po dvoch rokoch po ňom nastupuje na katedru RNDr. Bystrík Ambruš. Jeho vystriedala v roku 1998 Mgr. Lucia Kršková, PhD., ktorá rozvíja etológiu v ostatných desiatich rokoch. V roku 1996 odišiel do dôchodku Doc. Štefan Paulov, CSc., ktorého v r. 1999 nahradil doc. RNDr. Michal Zeman, DrSc., Doc. Zeman v roku 2006 na Prírodovedeckej fakulte v Brne riadnym inauguračným pokračovaním získal titul profesora fyziológie živočíchov a stal sa stal prvým profesorom fyziológie živočíchov na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Prof. Zeman sa v roku 2000 sa stal riadnym konkurzným konaním vedúcim katedry živočíšnej fyziológie, ktorú vedie až doteraz.

Pre ďalší rozvoj fyziológie živočíchov bolo významné, že katedra v roku 2002 získala akreditáciu školiť doktorandov v tomto odbore a následne aj realizovať habilitačné a inauguračné pokračovanie v odbore Fyziológia živočíchov. Od tohto roku až doteraz pod vedením prof. Zemana úspešne ukončilo doktorandské štúdium viacero študentov, z ktorých Mgr. Zuzana Kováčiková-Dzirbíková, PhD., (2004), RNDr. Katarína Stebelová, PhD. (2006) a Mgr. Monika Okuliarová, PhD. (2009) sa stali novými pedagógmi katedry. Ďalší úspešní absolventi doktorandského štúdia RNDr. Šafařík (vedúci Doc. Novacký), RNDr. Miroslava Beňová (vedúci prof. Zeman) a RNDr. Jana Monošíková (vedúca Doc. Herichová) pracujú na pedagogických a vedecko-výskumných pracoviskách doma i v zahraničí. Súčasný vedecko–pedagogický kolektív katedry dopĺňa ešte Mgr. Peter Štefánik, PhD., a na čiastkový pracovný úväzok aj RNDr. Ľubor Košťál, CSc. a RNDr. Elena Kováčová.

Prvou docentkou, ktorá na katedre úspešne habilitovala bola Mgr. Iveta Herichová, PhD., ktorá obhájila svoju dizertačnú prácu pod vedením Doc. Zemana v roku 1998 a habilitovala v roku 2006. Obe jej postupové práce boli zamerané na chronobiológiu, ktorá sa na katedre v poslednom desaťročí úspešne rozvíja a katedra sa stala centrom tejto disciplíny na Slovensku.

Pre prácu katedry v ostatných 10 rokoch (2000 – 2010) je charakteristické výrazné zvýšenie pedagogických aj vedeckých výkonov. V pedagogike to odráža reformu VŠ, hodnotenie podľa počtu študentov, ale aj dlhodobo vysoký záujem o magisterské a doktorandské štúdium v akreditovanom študijnom programe Fyziológia živočíchov. Pre ilustráciu stačí uviesť, že kým v prvých desiatich rokoch existencie katedry na katedre skončilo priemerne 4 – 5 študentov ročne, v posledných rokoch ich počet osciluje okolo 20. Keď si uvedomíme, že mierne vyšší počet končí bakalársky stupeň a ročne na katedru a spolupracujúce akreditované ústavy SAV nastupuje okolo 10 doktorandov, na katedre ročne absolvuje štátnu skúšku až 60 študentov.

Tento vzostup kvantity nemôže ísť na úkor kvality študentov, ktorý sa snažíme zvyšovať aj v spolupráci s externými školiteľmi zo SAV a spoluprácou so zahraničím. Príkladom takejto úspešnej spolupráce bol projekt ESF zameraný na zvyšovanie kvality doktorandov, ktorého sa popri katedre zúčastnili aj 4 ústavy SAV, ktoré majú akreditované doktorandské štúdium v študijnom programe Fyziológia živočíchov (Ústav experimentálnej endokrinológie SAV, Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV a Ústav pre výskum srdca) a sesterská katedra vo Viedni. Študenti si takto rozšírili praktické skúsenosti v laboratóriu a v práci so zvieratami a mohli sa konfrontovať s úrovňou rovesníkov kvalitnej zahraničnej univerzity (Prof. J. Dittami, Prof. K. Kotrschal). Kvalitu študentov a mladých pedagógov zvyšujú aj strednodobé a dlhodobé pobyty v zahraničí. Ročný pobyt absolvovala v USA Doc. I. Herichová na Univerzite College Station u prof. V. Cassoneho a Dr. Z. Kováčiková na Fyziologickom ústave AV ČR v Prahe. Strednodobé pobyty (3-6 mesiacov) naši absolventi absolvovali vo Fínsku (Oulu, Dr. Stebelová), Viedeň (Dr. Beňová) a Groningen (Dr. Okuliarová a Talarovičová) a ich výsledkom popri skúsenostiach boli aj práce publikované v zahraničných karentovaných časopisoch. Schopnosť katedry spolupracovať ilustruje aj fakt, že pracovníci publikovali svoje práce v kvalitných medzinárodných časopisoch v spolupráci so špičkovými odborníkmi zo Slovenska a celého sveta.

V rámci spolupráce so zahraničím je významné nadviazanie na silnú tradíciu etologického výskumu v Strednej Európe reprezentovanú nositeľom Nobelovej ceny Konrádom Lorenzom. Aktívna a efektívna spolupráca existuje s Inštitútom Max Plancka pre fyziológiu správania v Nemecku, ktorý Konrád Lorenz zakladal a Ústavom Konráda Lorenza pre etológiu vo Viedni a Výskumnou stanicou Konráda Lorenza v Grünau, kde pôsobil v závere svojej kariéry v Rakúsku. Všetky tieto spolupráce sú zamerané na štúdium maternálnych účinkov na vývin behaviorálneho fenotypu a fyziológie mláďat.

Mimoriadne publikačne plodná a prestížna je spolupráca s Halbergovým centrom pre chronobiológiu v Mineapolis, USA, ktoré stále vedie nestor svetovej chronobiológie Franz Halberg. V rámci tejto spolupráce sme členmi programu BIOCOS, ktorý spája viac ako 40 štátov sveta a v rámci ktorého sme za výrobnú cenu (10%) mohli nakúpiť ambulantné merače tlaku krvi a pulzovej frekvencie, ktoré využívajú s nami spolupracujúce klinické pracoviská (3. interná klinika, prof. V. Bada). Z hľadiska medzinárodných kontraktov je veľmi prospešná aj naša účasť v programe COST zameranom na vývin inhibítorov angiogenézy.

Medzinárodná spolupráca by bola samoúčelná, keby nebola podporená rozvojom infraštruktúry na pracovisku. V ostatných 10 rokoch sme na katedre zaviedli celý rad progresívnych výskumných postupov, ako je RIA, ELISA, in situ hybridizácia a Western blot, ktoré máme aj metodicky a prístrojovo pokryté. Špičkovú úroveň katedra dosahuje aj v štúdiu expresie génov pomocou real–time PCR, ktorú môžeme analyzovať výkonnými laserovými cyklérmi.

Experimentálna práca so zvieratami na katedre bola umožnená aj akreditovaním experimentálneho zverinca katedry (SK 21004), ktorý dovoľuje kontrolované fyziologické a etologické experimenty. V súčasnosti sme obohatili spektrum výskumných metód o telemetrické meranie tlaku krvi, pulzovej frekvencie a aktivity voľne pohyblivých potkanov systémom Data Sciences, ktorý otvára nové metodické možnosti pri štúdiu profilových tém na katedre – cirkadiánnych rytmov, vývinového programovania s dôrazom na animálne modely hypertenzie a autizmu, ale aj angiogenézy. Vzostup kvality vedeckej práce sa odráža aj na permanentnom vzostupe citovanosti prác, ktorý sa počas ostatných rokov sa zvýšil mnohonásobne.

Kvalitná vedecká práca je nemysliteľná bez primeraného financovania. Na tento účel bolo získaných v posledných rokoch viacero grantov VEGA, 2 granty APVV riešené na katedre ako hlavnom pracovisku, ale aj medzinárodné granty z Medzinárodnej atómovej agentúry vo Viedni a Dubčekov grant z Univerzity Complutense v Madride, Španielsko. V oblasti etológie sa v minulosti pozornosť sústreďovala na správanie ohrozených druhov živočíchov vo voľnej prírode, ako aj v poloprirodzených podmienkach zoologických záhrad a tiež na správanie vybraných druhov laboratórnych zvierat. V spolupráci s SPU sa v tomto období riešila tiež problematika využitia individuálnych rozdielov (personality) v procese selekcie hospodárskych zvierat lepšie znášajúcich stresovú záťaž.

Momentálne sa na katedre v náväznosti na historické tradície pokračuje v riešení problematiky personality - existencie individuálnych rozdielov v prispôsobovacích stratégiách ("coping strategies") Náš vedecký záujem sa tiež orientuje na účinky prenatálne zvýšenej hladiny testosterónu z hľadiska maternálnych investícii do potomstva, ako aj z hľadiska možných účinkov na vznik a formovanie autistického spektra správania. Intenzívny záujem je tiež venovaný problematike behaviorálnych účinkov hypertenzie, animálnym modelom autizmu, animoterapii a otázkam welfare zvierat žijúcich v podmienkach zoologických záhrad.