Nie je lev ako lev
Martin Sabol – Adam Tomašových – Juraj Gullár
(zdroj: Sabol, M., Tomašových, A. & Gullár, J., 2022: Geographic and temporal variability in Pleistocene lion-like felids: Implications for their evolution and taxonomy. Palaeontologia Electronica, 25(2):a26 (1-27); https://doi.org/10.26879/1175)
Počas pleistocénu žilo na severnej pologuli niekoľko taxónov levích šeliem, ktoré sú považované buď za samostatné druhy alebo len ako vyhynuté poddruhy dnešného leva. Hoci lebky týchto veľkých mačkovitých mäsožravcov sa vo fosílnom zázname vyskytujú pomerne zriedkavo, niektoré sa zachovali v stave, umožňujúcom posúdiť veľkostné a tvarové rozdiely medzi jednotlivými pleistocénnymi zástupcami z Európy a Ázie (Panthera fossilis a P. spelaea) i Severnej Ameriky (P. atrox), a porovnať ich s dnešným druhom P. leo. Zistené kraniometrické rozdiely môžu súvisieť s fenotypovými odchýlkami alebo môžu tiež naznačovať výraznejšiu diferenciáciu medzi jednotlivými formami levov, ktorá môže súvisieť s rozdielmi v ich časovom a priestorovom (environmentálnom) rozšírení. Analýza 44 fosílnych a ôsmich recentných lebiek, založená na 14 morfometrických údajoch, ako aj údajoch o pohlaví, ontogenetickom veku, geologickom veku a nadmorskej výške ukázala, že lev americký (P. atrox) sa zreteľne líši od ostatných levích foriem a že lev stepný zo stredného pleistocénu (P. fossilis, vrátane taxónu P. „intermedia“) sa líši od leva jaskynného (P. spelaea) z posledného glaciálu ako aj od dnešného leva (P. leo). Lev jaskynný však vykazuje veľkú morfologickú variabilitu na celom území svojho zemepisného rozšírenia (od Pyrenejského polostrova až po Aljašku), s čiastočnou morfologickou segregáciou medzi západoeurópskymi a východoeurópskymi jedincami. Avšak dostupné údaje poukazujú, že hlavné rozdiely medzi formami P. spelaea a P. fossilis – „intermedia“ súvisia s veľkosťou a odpovedajúcim alometrickým efektom, čo naznačuje, že všetky tieto formy pravdepodobne predstavujú len jednu chronospéciu. Jedince P. spelaea zo západnej Európy sú veľmi podobné jedincom P. fossilis – „intermedia“ na rozdiel od jedincov levov jaskynných z východnej Európy a Ázie. Na jednej strane môže takýto vzor naznačovať, že západná populácia P. spelaea je viac príbuzná s líniou P. fossilis – „intermedia“ a východoeurópska populácia P. spelaea súvisí s jedincami zo Sibíri. Na druhej strane, podobnosť medzi západoeurópskymi exemplármi P. spelaea (ako prisťahovalcami z východu) a exemplármi P. fossilis – „intermedia“ môže odrážať aj funkčnú konvergenciu vyplývajúcu z podobných environmentálnych a klimatických podmienok, prevládajúcich v západnej Európe. Zároveň sa preukázalo, že vplyv sexuálneho dimorfizmu a nadmorskej výšky je bezvýznamný. Získané údaje sú v súlade s najnovšími molekulárno-genetickými analýzami, z čoho vyplýva, že kraniálna morfometria môže byť taktiež užitočným nástrojom pre fylogenetickú rekonštrukciu. Dosiaľ ešte zostáva nevyriešená otázka procesu „narovnávania“ nosovo-čelového profilu na levích lebkách počas pleistocénu. Výsledky výskumu boli publikované v on-line vedeckom časopise Palaeontologia Electronica v auguste 2022.
Obrázok 1. Chronológia levích fylogenetických línií založená na údajoch z fosílneho záznamu a molekulárno-paleogenetických výskumov. Sivá farba v línii Panthera spelaea poukazuje na otáznu evolučnú pozíciu daných levích foriem (P. fossilis – intermedia). Americké levy pravdepodobne reprezentujú samostatnú líniu.
Obrázok [.jpg]
Obrázok 2. Typy levích lebiek rozlíšených na základe kraniálneho profilu a rekonštrukcia jedincov. A: lebka s priamym nosovo-čelovým profilom – lebka Panthera spelaea z Medvedej jaskyne v Západných Tatrách na Slovensku (posledný glaciál), B: lebka s prechodným profilom – lebka Panthera spelaea z lokality Zoolithenhöhle v Nemecku (posledný glaciál), C: lebka s konkávnym nosovo-čelovým profilom – lebka Panthera fossilis z francúzskej lokality Azé (interglaciál holštajn). Autor kresieb lebiek a rekonštrukcií: Juraj Gullár (2021).
