Prírodovedecká fakulta > Pracoviská > Geografická sekcia > Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja > Poloha Bratislavy mesto predurčovala na veľké veci

Poloha Bratislavy mesto predurčovala na veľké veci

Pri vzniku a ďalšom rozvoji mesta zohráva kľúčovú úlohu najmä jeho zemepisná poloha. Tú má Bratislava priam ukážkovú – leží v strede Európy v tesnom kontakte stretávania sa štyroch veľkých prírodných celkov: Álp, Karpát, Viedenskej a Panónskej panvy; navyše ňou preteká Dunaj, jedna z najväčších európskych riek. Nehovoriac o tom, že práve v mieste, kde Dunaj prechádza cez časti spomínaných horských pásem a smeruje z jednej panvy do druhej, sa už v dávnej minulosti stretávali a križovali významné dopravné cesty. V dôsledku toho malo územie Bratislavy už oddávna dôležitú politickú, vojensko-strategickú a ekonomicko-obchodnú funkciu.

Na križovatke kultúr

Z hľadiska kultúrno-geografickej polohy sú pre Bratislavu dôležité tri skutočnosti. Po prvé, územie mesta sa vzhľadom na spomínané prírodné podmienky stalo v historickom vývoji kontaktným priestorom západných a východných kultúr. V tesnej blízkosti mesta sa tak odjakživa vytvárali hranice kráľovstiev a štátov, ktoré neraz reprezentovali rôzne politické, ekonomické a kultúrne „svety“. Tie spolu buď kooperovali, alebo súperili. Najlepším príkladom ostrej konfrontácie v tomto priestore je železná opona z obdobia 1948 – 1989, oddeľujúca komunistický „svet“ od kapitalistického. Naopak, veľmi dobrým príkladom kooperácie v tomto priestore je vývoj po r. 1989.

Po druhé, Bratislava vždy významne ťažila z polohy v blízkosti dvoch dôležitých politických, ekonomických a kultúrnych centier Európy: Viedne a Budapešti. Dnes sa región Viedeň – Bratislava – Budapešť stáva dôležitým jadrovým a inovačným priestorom východnej časti Európy.

Po tretie, dôležitou črtou kultúrno-geografickej polohy Bratislavy je jej výrazne excentrická poloha vzhľadom na ostatné územie Slovenska. Bratislava leží na jeho juhozápadnom okraji, pričom západná hranica mesta je súčasne štátnou hranicou s Rakúskom a Maďarskom. Aj napriek tomu si Bratislava dlhodobo udržiava pozíciu hlavného politického, ekonomického a kultúrneho centra Slovenska.

Niekoľkokrát v centre diania

Prvýkrát nadobudlo sídlo nachádzajúce sa na území dnešnej Bratislavy veľký význam už v 9. storočí, keď sa stalo jedným z troch centier Veľkomoravskej ríše. Ekonomický základ mesta sa začal formovať v stredoveku, keď bol jeho rozvoj založený predovšetkým na obchode, remeslách a vinohradníctve. Nové impulzy rozvoja mesto získalo v 16. storočí po dobytí Budína a Stoličného Belehradu (dn. Székesfehérvár), hlavného a korunovačného mesta Uhorska, tureckými vojskami. V r. 1536 Prešporok prevzal funkciu hlavného mesta Habsburgovcami kontrolovanej časti Uhorska a v r. 1563 – 1830 bol aj korunovačným mestom. Nie div, že obdobie 16. až 18. storočia považujú za zlatý vek Bratislavy nielen historici, ale aj urbanisti a geografi – mesto sa značne rozrástlo, okrem toho sa dostalo do povedomia európskych dvorov aj ako politické a kultúrne centrum.

Na ceste k poslovenčovaniu

Strategický a politický význam Bratislavy si uvedomovali aj českí a slovenskí politici, ktorí stáli pri vzniku Československej republiky v r. 1918. Preto hneď od začiatku diskusií o určení hraníc medzi ČSR, Maďarskom a Rakúskom trvali na bezpodmienečnom pripojení mesta k Československu. A to aj napriek tomu, že vo vtedajšom Prešporku, ktorý sa v krátkom čase zmenil z Wilsonovho mesta na Bratislavu, žili najmä Nemci (podľa sčítania v r. 1910: 42 %), Maďari (41 %) a až potom Slováci (15 %). Aj preto československé vojská, ktoré obsadili Bratislavu už 1. januára 1919, „privítalo“ nepriateľsky naladené mesto a z pravého brehu Dunaja hlavne maďarských diel. Preto sa sem už vo februári presunulo zo Žiliny Ministerstvo ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom. Išlo o kľúčový symbolický akt, ktorý sa stal začiatkom kreovania hlavného mesta Slovenska a procesu poslovenčovania Bratislavy.

Pavol Korec, sociálno-ekonomický geograf, Prírodovedecká fakulta UK

Fotograf: Tomáš Madeja