Predátorské časopisy a problematické vydavateľstvá
Predátorské časopisy a problematické vydavateľstvá sú veľmi vážnym, ale pomerne ťažko rozriešiteľným problémom porušovania akademickej integrity. Sú prirodzeným dôsledkom súčasného tlaku na akceleráciu publikačnej činnosti v intenciách „publish or perish“. Scientometrický „stres“ otvára možnosti pre mnohé menej transparentné až neetické momenty publikovania, čo sa prejavuje na zníženej kvalite niektorých prác. Keďže celý proces môže maž mnohé sofictikované prvky, nie je je jednoduché objektívne zhodnotiť, či daný časopis alebo celé vydavateľstvo sú z hľadiska akademickej integrity rizikové. V týchto súvislostiach Prírodovedecká fakulta UK kladie eminentný dôraz na dôsledný výber periodika, aby publikovaná práca nebola v budúcnosti nijako spochybňovaná.
Tzv. Belllov zoznam (https://beallslist.net) prezentuje problematické (predátorské) časopisy a vydavateľstvá, no pri každom hodnotení sa objavujú aj subjektívne momenty. Diskusia neustáva ani pri mnohých celých vydavateľstvách a prístup rôznych inštitúcií sa v tomto zmysle pohybuje od úplne plošnej ignorácie periodík až po neuvážený alibizmus. Prírodovedecká fakulta UK v týchto súvislostiach vyznáva potrebu dôkladného výberu časopisu a rovnomerné rozptýlenie publikačných aktivít v širokom spektre vydavateľstiev. Výrazné zameranie sa na jediné vydavateľstvo (napr. MDPI alebo Frontiers) môže vyvolávať dojem špekulácie s následnými konsekvenciami pri hodnotení publikačnej činnosti.
Aké sú niektoré znaky, pri ktorých by ste mali zvýšiť pozornosť u daného vydavateľstva, resp. časopisu?:
- Z časopisu vám pravidelne chodí vyzvanie na publikovanie v ňom, často so sľubovaným rýchlym vydaním. Často ide o výzvy, ktoré sa ani netýkajú vôbec alebo iba čiastočne vašej výskumnej orientácie.
- Časopis dokázal prudko zvýšiť z roka na rok svoje scientometrické indikátory. Veľmi veľa citácií je z toho istého časopisu alebo vydavateľstva.
- Časopis vydáva obrovské množstvo článkov. Boli prípady stoviek nie článkov, ale špeciálnych čísel za rok.
Ďalej odporúčame sa zamerať na
- Pozrite sa na redakčnú radu. Sú tam osoby zo Západnej Európy a USA? Z akých sú univerzít? Aký je výskumný profil a renomé editorov?
- Aká je tradícia časopisu? Ako dlho vychádza? Toto nemusí byť vždy smerodajné, ale dotvára to obraz, je to drobná poistka. Toto platí aj pre ostatné body.
- Publikovali v ňom význačné svetové osobnosti vašej disciplíny? Je časopis vydávaný nejakou rešpektovanou výskumnou asociáciou (toto nie je nutné pre kvalitu, ale je to dobrá poistka)
- Aké časté sú retrakcie? Objavuje sa pravidelne v zoznamoch problematických časopisov? Aké sú dôvody, ak sú uvedené? „Prelustrujte“ časopis na webe.
- Pozrite si niekoľko čísel a „zahrajte“ sa na recenzenta, či nenatrafíte na články s flagrantnými chybami, alebo so znakmi takpovediac vedeckej jednoduchosti, triviálnosti. Ak je ich viac už pri námatkovom pohľade, je to varovný prst.
- Stále existujú časopisy, ktoré umožňujú aj možnosť publikovať cez „subscription“, bez poplatku. Nie, open access nemusí byť problém (je kopec špičkových časopisov, kde sa musí zaplatiť a nie málo), ale ak časopis nezarába silou mocou na každom článku, je to iste dobrý znak.
- Pozrite sa na to, kde publikujú vaši kolegovia, význační vedci a „mienkotvorní“ kolegovia a kolegyne. Nie je problém ani hanba sa opýtať, hoci ste už na vedeckom rebríčku vysoko. Naopak, pozrite sa na menej známe mená, ktoré prudko zvýšili svoj publikačný "výtlak" v poslednom období, hoci predtým príliš veľa a kvalitne nepublikovali.
Viac o predátorských časopisoch a problematických vydavateľstvách :
https://midas.uniba.sk/wp-content/uploads/2018/11/predatorstvo_181108.pdf