Prírodovedecká fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Prvky komunitnej záhrady

Bilinková špirála

Fotografia: Martin Šebesta

Bylinková špirála

Bylinková špirála je neoddeliteľnou súčasťou každej permakultúrnej záhrady. Ak máte vo vašej záhrade obmedzený priestor pre pestovanie rastlín, nedostatočný prísun energie, teda slnečného žiarenia a na starostlivosť o záhradu vám každý deň zostane len málo času, bylinková špirála potom pre vás bude skvelým riešením, ako si napriek vymenovaným dôvodom stále môžete vypestovať čerstvé bylinky priamo u vás doma vo vašej vlastnej záhrade. Zvyčajne jej priemer v základe býva 1,5 – 2m, postupne stúpa do približne 1 – 1,5m výšky, pričom stred špirály je v jej najvyššom bode. Je to praktické a atraktívne riešenie pre mestských záhradníkov a navyše v špirále môžete kombinovať rôzne bylinky aj s vybranými druhmi zeleniny.

Nie len že vám ušetrí kopec miesta, času, ale aj vody a preto je bylinková špirála vysoko produktívny a energeticky efektívny vertikálny spôsob pestovania rastlín. Tie do nej môžete sadiť vodorovne a zvisle, aby ste maximálne využili priestor. Tento šikovný pyramídový dizajn bol inšpirovaný prírodou a využíva prirodzenú silu gravitácie. Špirálu napájame zvrchu a gravitácia potom umožňuje voľný odtok a vsakovanie vody cez všetky vrstvy špirály. Hore tak zostane zóna, kde je pôda suchšia (ideálna pre odolné byliny) a dole vlhká oblasť pre „milovníkov vody“. Špirálový dizajn tiež vytvára mikroklímy, čo vám umožní vysadiť rozmanité byliny na rôznych pozíciách špirály (slnečných, chránených a tienistých). V typickom záhradnom záhone alebo kvetináči sa všetky rastliny pestujú na jednej úrovni. Podmienky pestovania sú teda rovnaké. Špirálový dizajn vám však ponúka niekoľko možností v kompaktnom priestore. Kamene, skaly, tehly alebo aj drevo použité na stavbu bylinkovej špirály zadržiavajú teplo absorbované počas dňa a pomáhajú tak udržiavať rastliny v špirále ale aj v jej okolí v teple počas noci, keď teploty klesajú, čo je obrovskou výhodou hlavne v chladnom podnebí!

Budovanie bylinkovej špirály:

1. Najskôr si vyznačte obrys špirály (napr. pomocou piesku) a nasledovne vytýčite obrys špirály zo stavebného materiálu, ktorý ste si zvolili (tehly, kamene, atď.). Nie je cieľom, aby bola geometricky presná, snažte sa ale zachovať aspoň optický tvar. Vo vnútri vytýčenej špirály potom odkopte rýľom zem do hĺbky asi 25 cm, kvôli odstráneniu koreňov burín, ktoré by neskôr do špirály mohli prerásť. Ak však nechcete kopať rýľom tak hlboko, odoberte len vrchnú vrstvu zeminy a dno špirály vysteľte silnejším kartónom zo starých krabíc. Dôležité je odstrániť trávu a burinu tiež 30 – 50 cm z vonkajšej strany špirály.

2. Od vonkajšej hranice začnite budovať špirálovitý val a postupne ho zvyšujte. Ak staviate špirálu z iného materiálu ako z tehál, do medzier opatrne sypte piesok, íl a štrk, ktorý je nasledovne potrebné prekryť dostatočnou vrstvou rašeliny. Strednej časti špirály venujte dostatočnú pozornosť. Je dobré sem umiestniť drevený klát, ktorý bude počas vegetačného obdobia nasiaknutý vodou a rastliny si z neho budú môcť odoberať vlhkosť aj počas období sucha. Klát obsypte štrkom, alebo drveným kamenivom a pokryte zmesou piesku a záhradného substrátu. Do substrátu môžete na zlepšenie jeho kvality zamiešať kompost.

3. Nakoniec bylinkovú špirálu skontrolujte, či je jej opevnenie dostatočne odolné   a prakticky ihneď môžete vysádzať.

 

Zdroje

https://www.dobrarada.sk/clanok/budujeme-bylinkovu-spiralu.html

https://themicrogardener.com/15-benefits-of-a-herb-spiral-in-your-garden/

https://themicrogardener.com/4-step-guide-to-building-a-herb-spiral/

https://www.permaculturenews.org/2015/04/17/the-magic-and-mystery-of-constructing-an-herb-spiral-and-why-every-suburban-lawn-should-have-one/

https://www.youtube.com/watch?v=T4RtAzb88R8&t=530s&ab_channel=LovelyGreens

https://www.youtube.com/watch?v=QHRpYE2HLRE&ab_channel=DukeGardens

https://www.youtube.com/watch?v=sqiHJLj4DnI&ab_channel=TheDaedalx

https://www.youtube.com/watch?v=cVr2TVGIZQQ&ab_channel=PermacultureHaven

Vyvýšené záhony

Fotografia: Martin Šebesta

Vyvýšené záhony

Vyvýšené záhony sú prostriedkom pre efektívne pestovanie hlavne úžitkových rastlín a zároveň vytvárajú dekoratívny element záhrady.  Tento typ záhonov poskytuje širokú škálu ich využitia či už ide o pestovateľský, úžitkový, okrasný alebo architektonický účel. Dôležitým prvkom pri výstavbe takého vyvýšeného záhonu je jeho správne umiestnenie. Je dôležité, aby bol záhon lokalizovaný na mieste s celodenným osvetlením slnkom, natočený v smere osi sever-juh, pričom vyššie rastliny budú na severnej strane a nižšie južnejšie.

Dizajn a prevedenie vyvýšených záhonov môže byť veľmi rôznorodé počnúc rôznymi typmi stavebného materiálu, cez výšku a dĺžku záhonov až po ich rôzne tvary. Na stavbu vyvýšených záhonov je možné použiť mnoho materiálov ako napríklad drevo (obrázok vyššie nad textom), najvhodnejšie je cédrové alebo sekvojové, tehly, tvárnice, veľkoobjemové plastové kompostéry či jednoducho naplnené vrecia so substrátom alebo  môže byť záhon vytvorený z gabionov (drôtené pletivo vyplnené kameňmi) alebo vymurovaný z prírodného kameňa. Výška a šírka vyvýšených záhonov sa taktiež môže líšiť, hlavné je myslieť pri stavbe na to, aby bola celá plocha záhonu prístupná a dosiahnuteľná rukami. Okrem iného ich tvary môžu byť variabilné – štvorec, obdĺžnik, tvar písmena L atď.

Oproti pestovaniu úžitkových rastlín v klasickej záhrade, vyvýšené záhony majú isté výhody. Ich výnosy sú o niečo vyššie vďaka redukcii voľného priestoru medzi rastlinami, čo taktiež prispieva ku zníženiu vyparovania vody a udržiavaniu koreňov chladnejšími. Rastliny vysadené hustejšie pri sebe zabraňujú množeniu buriny, čomu môže prispieť aj pokrytie krajinnou tkaninou alebo mulčovanie. Navyše vyvýšené záhony sa dajú jednoducho prekryť ochranným materiálom, čím sa zabráni poškodeniu škodcami. Vyvýšené záhony taktiež poskytujú predĺženú sezónu na pestovanie, keďže pôda v nich sa ohrieva rýchlejšie ako normálna pôda v záhrade a umožňuje záhradkárom začať sezónu skôr a ukončiť ju neskôr. Výhodou je aj to že, pôdu vo vyvýšených záhonoch je možné jednoduchšie obohacovať o doplnky ako je kompost či hnojivá, čo robí pôdu vo vyvýšených záhonoch lepšiu na pestovanie rastlín.

Rastliny v záhone je vhodné vysádzať po riadkoch v cik-cakovom vzore, čím sa efektívne využije celý priestor záhonu. Na zavlažovanie záhonov sa odporúča použiť kvapkovú závlahu, ktorá polieva iba konkrétne rastliny a nie je aj priestor medzi nimi. Vo vyvýšených záhonoch je možné pestovať všetky typy plodín, ale preferujú sa kompaktnejšie typy, ktoré maximalizujú úrodu. Rozľahlejšie ťahavé rastliny sa dajú taktiež pestovať, ale budú potrebovať viac miesta.

Počiatočná výstavba a príprava vyvýšených záhonov je náročnejšia a zdĺhavejšia, ale investovaný čas sa vám vráti v podobe jednoduchšej obsluhy v ostatných rokoch a samozrejme produktívnejším výnosom zdravších plodín ako z klasickej záhrady.

 

ZDROJE:

https://extension.okstate.edu/fact-sheets/raised-bed-gardening.html

https://www.gardeners.com/how-to/raised-bed-basics/8565.html

https://www.youtube.com/watch?v=jyVeOsjM0uU

VYVÝŠENÉ ZÁHONY: ISBN: 978-80-8076-143-1

Text napísala: Terézia Hromádková Editoval: Martin Šebesta