Vývoj metód atómovej spektrochémie geologických materiálov na Geologických ústavoch PRIF UK a SAV

Ján Medveď

(príspevok vznikol pri príležitosti 40. výročia založenia ústavu v roku 1997)

Počiatky využitia metód atómovej spektrochémie - menovite optickej emisnej spektrografie v oblasti geologických vied je možné zaradiť do r. 1946, kedy v rámci pomoci UNRA bol dodaný autokolimačný spektrograf Hilger E 492 (Anglicko) s rozsahom vlnových dĺžok od 280 do 470 nm vtedajšiemu Slovenskému geologickému ústavu v Bratislave (dnes Geologická služba SR). Tu pod vedením RNDr. Gejzu Kupču, CSc., bola uvedená metóda veľmi rýchlo rozvinutá a aplikovaná na analýzu geologických materiálov. Jeho zásluhou boli vykonané na Slovensku prvé kvantitatívne stanovenia prvkov s využitím poznatkov prác Gerlacha (1933) a Kaisera (1947, 1949) (použitie porovnávacích prvkov a transformačných postupov hodnôt sčernania spektrálnych čiar na príslušné hodnoty log. intenzít).

Ďalší rozvoj metód atómovej spektrochémie v rokoch 1953 - 1960 sa už viaže na Katedru mineralógie a kryštalografie Prírodovedeckej fakulty UK a na Ústav anorganickej chémie SAV v Bratislave (Matherny 1991). Obe pracoviská boli vybavené strednodisperznými spektrografmi ISP-22 (ZSSR) a Q-24 (Carl Zeiss Jena, NDR) s kompletným príslušenstvom. Na Katedre mineralógie mal základný výskum pod vedením prof. Ing. M. Mathernyho, DrSc. skôr aplikačný charakter zameraný na geochemickú prospekciu za použitia polokvantitatívnej vyhodnocovacej metódy tzv. s.p.d. škály, (ktorú neskôr RNDr. I. Matula, zaviedol v laboratóriách Geologického prieskumu v Spišskej Novej Vsi) ako i kvantitatívne práškové a roztokové metódy analýzy rudných vzoriek a silikátových hornín. Okrem toho prof. Matherny viedol pre študentov fakulty cvičenia a neskôr aj prednášky v predmetoch „Mikrochémia" a „Metódy laboratórneho výskumu nerastov" až do svojho odchodu v januári 1961 na Hutnícku fakultu VŠT v Košiciach, kde bol menovaný za vedúceho Katedry chémie (Florián 1991). Výskum na Ústave anorganickej chémie SAV bol pod vedením prof. Ing. E. Plšku, DrSc., zameraný na možnosti praktického využitia spektrografie (Plško, Matiašovský 1954), problematike transportu práškových vzoriek do prostredia budenia (Plško 1962a) , ďalej komplexnému sledovaniu vyparovacích procesov pri budení emisných spektier rôznymi typmi budiacich zdrojov (Plško 1962 b, 1963 a 1964), hodnoteniu homológie analytických dvojíc spektrálnych čiar (Plško 1963 a) a i. Veľkým prínosom pre študentov, ašpirantov, doktorantov a pracovníkov z oblasti spektrochémie bolo vydanie jeho knihy „ Praktické základy optických metód v chémii" (Plško 1963 b), ktorá vlastne bola prvou slovenskou spektrochemickou monografiou. Vyvrcholením tejto etapy vývoja atómovej spektrochémie na Slovensku bolo usporiadanie II. československého spektrograflckého kongresu v Tatranskej Lomnici 5. - 10. októbra 1959 pod patronátom Univerzity Komenského v Bratislave na ktorom sa zúčastnilo 236 odborníkov, z toho 76 zo zahraničia. Práce zverejnené na kongrese boli publikované v samostatnom zborníku (Acta Geol.-Geograp. Univ. Commenianae, Geologica No 6, 1959) a veľmi kladne hodnotené zahraničnou odbornou tlačou. Tieto úvodné informácie bolo nutné uviesť nakoľko zameranie neskôr založených laboratórií Geologických ústavov PRIF UK a SAV priamo naväzuje na činnosť týchto pracovísk.

Rozvoj vedeckovýskumnej práce na geovedných katedrách UK si vyžiadal vytvoriť spoločnú dokumentačnú, laboratórnu a technickú bázu. Tak v r. 1957 vznikol Vedeckovýskumný ústav geologicko-geografický UK (dnes Geologický ústav PRIF UK). Základom pre budovanie analytického oddelenia ústavu bolo chemické a fyzikálne laboratórium Katedry mineralógie a petrografie s jeho laboratórnym , prístrojovým a priestorovým vybavením a pracovníkmi. Prvým riaditeľom ústavu bol akademik prof. RNDr. D. Andrusov, DrSc. od r. 1958 akademik prof. RNDr. B. Cambel, DrSc. s výnimkou rokov 1959 až 1961, keď zastával funkciu dekana fakulty a zastupoval ho prof. RNDr. A. Gorek, CSc. (Hovorka 1991; Kolektív autorov 1992).

Vr. 1959 prichádza na ústav z GÚDŠ doc. RNDr. J. Jarkovský DrSc., ktorý spolu s akademikom prof. RNDr. B. Cambelom, DrSc. začal s podrobnou chemickou charakterizáciou niektorých sulfidických minerálov železa (pyrit, pyrotín,) rôznych genetických typov a z rôznych oblastí Slovenska i zahraničia s následnou geochemickou interpretáciou. Na kvantitatívne stanovenie stopových prvkov v sledovaných materiáloch doc. RNDr. J. Jarkovský, DrSc. rozpracoval a aplikoval v tom čase modernú metódu optickej emisnej spektrografie za použitia už kvalitnejšieho mriežkového spektrograíú PGS 2 (Carl Zeiss Jena, Nemecko) , ktorý pracovisko získalo v r. 1963. Dosiahnuté výsledky sú zhrnuté vo viacerých prácach (Jarkovský 1964; Cambel, Jarkovský 1965; Cambel, Jarkovský 1966; Jarkovský 1966) a v dvoch monografiách (Cambel, Jarkovský 1967; Cambel, Jarkovský 1969). Okrem toho sa zaoberal problematikou spektrochemického stanovenia stopových prvkov aj v ďalších sulfidických mineráloch - galenitoch (Jarkovský, Polakovičová, Streško 1970), chalkopyritoch (Jarkovský, Plško, Streško 1978 antimonitoch (Jarkovský, Plško, Streško 1979) ako i v iných geologických materiáloch (Jarkovský 1969; Jarkovský 1970).

V rokoch 1966 a 1969 analytické oddelenie Geologického ústavu PRIF UK usporiadalo tri medzinárodné konferencie. Dve v Smoleniciach najmä so zameraním na spektrochemické stanovenie prvkov v geologickýcli materiáloch a jednu na Štrbskom Plese (IV. československá spektroskopická konferencia, 1969), ktorej spoluorganizátorom bola aj novozaložená Československá spektroskopická spoločnosť pri ČSAV v Prahe. Zverejnené práce boli publikované v Acta Geol.-Geograph. Univ. Commenianae, Bratislava, Geologica Nr. 15, 1968 a v samostatnom zborníku „Sympózium o metódach stanovenia nízkych koncentrácií prvkov v nerastných surovinách", Vyd. Univ. Komenského, Bratislava. 1971. Uvedené podujatia podstatne podporili rozvoj spektrochémie na Slovensku.

Skoro paralelne so vznikom Geologického ústavu PRIF UK vzniká aj Geologický ústav SAV. Za svoje založenie a existenciu prvých desať rokov ďakuje akademikovi prof. RNDr. D. Andrusovovi, DrSc., ktorý sa stal v r. 1953 predsedom komisie pre geológiu pri sekcii matematických a prírodných vied na SAV a po vytvorení Geologického laboratória SAV (neskôr Geologický ústav SAV) v r. 1955 jeho prvým vedúcim až do r. 1963. V r. 1963 bol poverený vedením ústavu akademik prof. RNDr. B. Cambel, DrSc. K jestvujúcim geologickým oddeleniam pribudlo oddelenie geochémie, mineralógie a petrológie (Cambel 1994). Vďaka odbornej predvídavosti, postaveniu a organizačným schopnostiam nového riaditeľa veľmi intenzívne sa začali budovať rôzne laboratóriá, hlavne pre chemickú analýzu hornín a minerálov, spektrochemické laboratórium, laboratórium termickej analýzy, separačné laboratórium, sedimentologické laboratórium a i. Nadväzuje veľmi úzku spoluprácu so školským ústavom (J. Jarkovským, V. Streškom a neskôr E. Plškom), ktorý pripravuje z radov študentov v rámci preddiplomovej praxe a témy diplomovej práce budúcich pracovníkov Geologického ústavu SAV - J. Krištína a J. Medveďa. Títo v r. 1967 po skončení štúdia nastupujú do laboratórií ústavu. RNDr. J. Medveď, CSc. sa venuje pod vedením doc. RNDr. J. Jarkovského, DrSc. a úzkej spolupráce s Ing. E. Martiným, CSc. problematike spektrochemického stanovenia stopových prvkov v karbonátových horninách (Medveď, Jarkovský 1971; Medveď, Martiny 1971). Vypracované metodické postupy boli použité na analýzy stoviek vzoriek vápencov až dolomitov z rôznych oblastí Západných Karpát a výsledky slúžili aj pre kandidátske práce prof. J. Veisera a RNDr. R. Demoviča.

Počas rektorskej funkcii prof. Cambela v r. 1966 - 1969 sa podarilo získať a na laboratóriá prebudovať priestory v bývalých Jelínkových kasárňach v Petržalke, kde sídlila Vojenská katedra UK. Do týchto priestorov sa presťahovali všetky laboratórne zložky Geologických ústavov PRIF UK a SAV ako i Katedra inžinierskej geológie a hydrogeológie. Postupne pribúdali náročnejšie prístroje i ďalší technický personál. Veľkým prínosom bolo získanie na Slovensku prvého atomového absorpčného spektrometra Unicam SP-90 (Anglicko) začiatkom r. 1969 a asi o polroka neskôr druhého prístroja Perkin-Elmer 303 (USA). Novému analytickému smeru - atómovej absorpčnej spektrometrii sa začali venovať už skúsení analytickí chemici Ing. V. Streško, CSc. a Ing. E. Martiny, CSc., ktorí si tento odbor rýchlo osvojili a obohatili svojimi prácami (Streško, Martiny 1972; Medveď, Martiny 1971). Pracovisko už za krátky čas slúžilo ako školiace v danom odbore pre celé Slovensko i zahraničie. Tak sa podarilo vytvoriť dobré podmienky pre rozvoj analytiky geologických materiálov a ich mineralogického a geochemického výskumu na takmer 15 rokov až do skončenia výstavby nového geologického pavilónu PRIF UK v Mlynskej doline.

Výrazný zlom vo vývoji a uplatnení spektrochemických metód v oblasti chemickej charakterizácie hornín, minerálov, vôd a iných materiálov nastal príchodom prof. Ing. E. Plšku, DrSc. a jeho bývalej diplomantky RNDr. J. Kubovej, CSc. na Geologický ústav PRIF UK v r. 1970. Prof. Plško sa stal vedúcim analytického oddelenia, pričom v plnej miere uplatnil svoje bohaté teoretické a praktické skúsenosti ako i široké medzinárodné kontakty. Celému kolektívu pracovníkov z oboch ústavov sa stal „odborným a duchovným otcom". Spoločne sa riešili výskumné úlohy, spoločne sa publikovali získané výsledky (Streško, Plško 1977; Plško, Kubová 1973; Medveď, Plško, Cubínek 1974; Kubová, Plško 1977; Medveď, Kubová, Plško 1979; Plško, Martiny 1979, a i.), využívali prístroje a laboratórne zariadenia, vykonávali analýzy pre pracovníkov školy a SAV, na základe ktorých vznikli viaceré monografické práce (Hovorka, Rojkovič 1976; Hovorka 1978; Cambel, Jarkovský 1979; Cambel, Kamenický 1982; Cambel, Vilinovič 1987) ako i odborné práce ( Cambel, Kamenický, Medveď 1979; Cambel, Medveď 1981; Cambel, Medveď. Pitoňák 1981). Veľmi významná bola aj pedagogická činnosť prof. Ing. E. Plšku, DrSc. Jeho prednášky vždy vedeli zaujať poslucháčov, dokázal s nimi nadviazať kontakt, čo často viedlo k spolupráci, vedeniu diplomových, doktorantských a ašpirantských prác i k trvalým osobným priateľstvám. Okrem toho sa pracovníci ústavu pod jeho vedením aktívne zapájali do činnosti Československej spektroskopickej spoločnosti pri ČSAV v Prahe (Plško - predseda spoločnosti v r. 1970 - 73 a dlhé roky I. podpredseda. Streško - I. podpredseda a člen hlavného výboru. Kubová - vedúca odbornej skupiny spektroskopie nevodivých materiálov a členka hlavného výboru. Medveď - člen hlavného výboru).

Obdobie po r. 1975 bolo význačné rozširovaním i ďalších finančne nákladnejších odborov spektroskopie a to rôntgenfluorescencie - XRF (najmä na stanovenia hlavných zložiek v horninách) a analýzy elektrónovou mikrosondou - EMA (na sledovanie bodového a priestorového - topografického rozloženia obsahov prvkov v geologických materiáloch). Na prevádzkovaní a využívaní týchto prístrojových techník sa už podieľalo viacero inštitúcií. Vyriešené metodické postupy tak pokrývali stanovenia hlavných, vedľajších a stopových zložiek v pomerne širokej škále geologických materiálov (silikátové horniny - kyslé, bázické, ultrabázické, zvetraliny, pôdy; karbonáty - vápence, dolomity, magnezity, siderity; sulfidy - pyrity, pyrotíny, chalkopyrity, antimonity, galenity, sfalerity; rôzne ďalšie minerály a i.), pričom sa dôraz kládol na spoľahlivosť získaných výsledkov s využitím viacerých nezávislých kontrolných analytických metód ako i certifikovaných referenčných materiálov (Plško, Medveď 1981; Medveď, Plško 1982; Kubová, Plško 1983; Medveď, Kubová, Plško, Budič, 1986). Taktiež boli vytvorené dobré podmienky pre výučbu študentov, ktorým bolo umožnené priamo sa podieľať na výskumnej laboratórnej činnosti ústavov, resp. katedier v rámci svojich diplomových, doktorantských a ašpirantských prác. Uvedená skutočne neformálna spolupráca existovala nielen na základe podpísanej dohody medzi Rektorátom UK a Predsedníctvom SAV, ale najmä vďaka všetkým riadiacim osobnostiam ako i výskumným a technickým pracovníkom. Významná bola aj medzinárodná spolupráca hlavne s Univerzitou E. Kardeľa a Kemijským Inštitútom B. Kidriča v Ľubľani (Slovinsko), Univerzitou M. Luthera v Halle (Nemecko) a IGEM Moskva (Rusko), v rámci ktorej sa uskutočnili viaceré vzájomné dlhodobejšie výmeny pracovníkov.

Od 1. 3. 1981 započalo svoju činnosť oddelenie nerastných surovín Geologického ústavu SAV v Banskej Bystrici (vedúci Doc. RNDr. M. Háber, CSc.). Pri budovaní a zariaďovaní laboratórií na novovytvorenom pracovisku ako i školení nových pracovníkov (RNDr. P. Andráš, CSc., RNDr. M. Hrnčárová a i.) sa veľmi intenzívne podieľali pracovníci oboch bratislavských ústavov, takže laboratória boli v krátkej dobe schopné vykonávať náročné analytické práce, kde nosnými analytickými metódami boli AAS a OES. To v podstatnej miere napomohlo skorému a úspešnému riešeniu základných geologických, metalogenetických a petrologicko- vulkanických problémov, súvisiacich so vznikom rudných ložísk a komplexným využívaním ich rúd (Cambel 1994).

Od r. 1970 sa analytické odd. ústavu aktívne podieľalo na úspešných priebehoch „seminárov" poriadaných Katedrou chémie HF TU v Košiciach , ktoré sa stali významnými odbornými podujatiami v oblasti atómovej spektroskopie v bývalej Československej republike. Doteraz sa ich konalo 13 (naposledy v r. 1996 v Podbanskom) a je chvályhodné, že sa zachovali i v súčasných ťažkých podmienkach riadenia a financovania vedy.

V r. 1985 z dôvodov výstavby novej Petržalky boli petržalské laboratória likvidované a presťahované do novopostavenej Prírodovedeckej fakulty UK a na Geologický ústav SAV, napriek tomu úzka spolupráca pokračovala ďalej, najmä vo výskumnej oblasti. Pozornosť sa sústreďuje hlavne na možnosti stanovenia zlata v horninách za použitia prekoncentračných postupov (Streško, Toman, Kolčava 1987; Streško, Martiny 1987; Medveď, Martiny, Plško, Feriančík 1987) a na prekoncentráciu stopových prvkov v minerálnych vodách (Polakovičová, Streško, Kubová, Plško 1987; Žembeiyová, Vačková, Streško 1989). V oblasti rozvoja a aplikácie chemických rozkladov vzoriek geologických materiálov ako i využitia prekoncentračných postupov pre stanovenie veľmi nízkych obsahov prvkov sa výraznou mierou zaslúžila Ing. J. Polakovičová, CSc. V tom istom roku školský ústav získava atómový emisný spektrometer s indukčné viazanou plazmou AES - ICP ( Plasmakon S 35, KONTRON, Nemecko). Novej optickej emisnej metóde sa venuje prof. Ing. E Plško, DrSc. a RNDr. J. Kubová, CSc., ktorá je v súčasnosti uznávanou odborníčkou v danej oblasti na Slovensku. V krátkej dobe po spustení prístroja do prevádzky sa už objavujú v odborných časopisoch prvé práce (Kubová, Plško 1986; Streško, Kubová, Polakovičová, Plško 1986; Plško 1987; Plško, Streško, Kubová 1988 a i.).

K ďalším zmenám dochádza v r. 1990, kedy prof. Ing. E. Plško. DrSc. odchádza do dôchodku, na školský ústav prichádza RNDr. J. Medveď, CSc., RNDr. J. Kubová sa stáva členkou redakčnej rady prestížneho odborného spektrochemického časopisu (Journal of Analytical Atomic Spectrometry, Anglicko) a o dva roky neskôr po konkurznom konaní na post riaditeľa ústavu nastupuje Ing. V. Streško, CSc. Ústav pod jeho vedením v ťažkých ekonomických podmienkach sa nielen „drží" ale i napreduje. Prenajal si novší typ atómového absorpčného spektrometra Perkin-Elmer 1100, ktorý umožňuje získavať rýchlejšie a spoľahlivejšie analytické výsledky. Odborná práca laboratórií ústavu v tejto etape je zameraná najmä na stanovenie vedľajších a stopových prvkov v pôdach metódami atómovej spektroskopie (Medveď, Streško, Kubová, Polakovičová, Čurlík 1992), stanovenie veľmi nízkych obsahov prvkov vo vodách, ďalej berýlia, prvkov vzácnych zemín a ortute v minerálnych vodách (Polakovičová, Medveď, Streško, Kubová 1992; Kubová, Nevoral, Streško 1994 a; Kubová, Nevoral, Sreško 1994 b; Streško, Polakovičová, Kubová 1994), optimalizáciu podmienok a spoľahlivosť používaných analytických metód (Medveď, Streško, Kubová, Polakovičová 1994), stanovenie tantalu a niobu, ďalej nízkych obsahov zlata v geologických materiáloch (Kubová, Polakovičová, Streško, Medveď 1993; Polakovičová, Medveď, Kubová, Streško, Celková 1996; Streško, Medveď, Polakovičová, Kubová, Celková 1996), stanovenie prvkov vo vzorkách životného prostredia (Kubová, Streško, Čelková, Medveď, Agrawal 1996; Kubová, Hanáková, Medveď, Streško 1997). a hydridovým technikám (HG - AAS) na stanovenie prvkov hlavne As, Se, Sb (Čelková, Streško, Medveď, Kubová, Polakovičová 1995). V oblasti rozvoja a aplikácie chemických rozkladov vzoriek geologických materiálov ako i využitia prekoncentračných postupov pre stanovenie veľmi nízkych obsahov prvkov sa výraznou mierou zaslúžila Ing. J. Polakovičová, CSc. Ďalšie výskumy pracovníkov ústavu sa v poslednom období zamerali na hodnotenie účinnosti rôznych postupov rozkladu pre stanovenie rôznych prvkov v pôdach (Medveď, Streško, Kubová, Polakovičová, Čelková 1996; Kubová, Medveď, Streško, Polakovičová 1997). Práca autorov Medveď, Streško, Kubová, Polakovičová, Čelková (1996) „ Evaluation of the elficiency of the decomposition procedures for the determination of some elements in soils by atomic spectroscopy methods" na medzinárodnej konferencii EUROANALYS1S IX, ktorá sa konala 1.-9. septembra 1996 v Bologni (Taliansko), bola ocenená bronzovou medailou „Giovanni Cannery" Talianskej chemickej spoločnosti, odbornou knihou a ročným predplatným časopisu „Accreditation and Quality Assurance" od Springer-Verlag (Nemecko). Okrem uvedenej činnosti ústav úzko spolupracuje s Katedrou Ekoso/.ológie a fyziotaktiky PRIF UK pri spoločnom využívaní atómového absorpčného spektrometra s elektrotermickou atomizáciou AAS - ETA (Varian SpektrAA 10, Austrália). Výsledkom je spoločná práca o monitorovaní ťažkých kovov v okolí Slovnaftu (Chmielewská, Medveď, Kaderová, Hrúzik, Streško 1996).

V r. 1993 po rozpade Československej federácie dochádza zákonite aj k deleniu Československej spektroskopickej spoločnosti pri ČSAV. Na Slovensku vzniká Slovenská spektroskopická spoločnosť. Zásluhou členov výboru bývalej ČSSS Ing. V Streška, CSc. a RNDr. J. Kubovej, CSc. sa podarilo získať financie potrebné na započatie činnosti spoločnosti na Slovensku. Prvým predsedom spoločnosti sa stal Ing. V. Streško, CSc., tajomníkom RNDr. J. Kubová, CSc. a členom výboru RNDr. J. Medveď, CSc. Spoločnosť už zorganizovala viecero odborných podujatí a kurzov. V súčasnosti má 115 individuálnych a 8 kolektívnych členov.

Záverom je potrebné uviesť, že je veľmi ťažké v stručnom prehľade „zachytiť" všetky najvýznamnejšie výsledky činnosti Geologických ústavov PRIF UK a SAV. Z predloženého prehľadu vývoja metód atómovej spektrochémie na oboch ústavoch je však možné si vytvoriť obraz o ich odbornom význame a vplyve na geovedné odbory, činnosť iných spektrochemických laboratórií ako i pri výchove novej generácie odborníkov.

Literatúra

Cambel, B. - Jarkovský. J. (1965): Redkije elementy v pyritach kolčedannych mestoroždenij Zapadnych Karpat i vozmožnosť ich ispoľzovanija pri rešenii genetičeskich problém orudnenija. AN SSSR, Problémy geochimii, Izd. Nauka, Moskva, 249-266.

Cambel, B. - Jarkovský, J. (1966): The possibility of utilizing of nickel and cobalt in pyntes as indicators of ore genesis. Geol. Zbor. Geol. Carpath., 17, 1, 17-34.

Cambel, B. - Jarkovský, J. (1967): Die Geochemie der Pyrite einiger Lagerstätten der Tschechoslowakei. Vyd. SAV, Bratislava, 1-516.

Cambel, B. - Jarkovský, J. (1969): Geochemistry of pyrrhotite of different genesis types. Vyd. Univ. Komenského, Bratislava, 1-356.

Cambel, B. (1979): UNIV.-DOZ. RNDr. Ján Jarkovský, CSc. - Sechzigjährig. Geol. Zbor. Geol. Carp., 30, 3. 386-390.

Cambel, B. - Jarkovský, J. (1979): Geochémia mikroprvkov v antimonitoch z československých ložísk. Náuka o Zemi, VEDA vyd. SAV Bratislava, Sér. geol., 13, 1-226.

Cambel, B. - Kamenický, L. - Medveď, J. (1979): Contents of some microelements in basic metamorphites of the tatraveporides. Geol. Zbor. Geol. Carpath. 30, 2, 131-156.

Cambel, B. - Medveď, J. (1981): Contents of trace elements in granitoid rocks of the West Carpathians. Geol. Zbor. Geol. Carpath. 32, 1, 3-28.

Cambel, B. - Medveď, J. - Pitoňák, P. (1981): Geochemie und Petrogenese dioritischer gesteine der Kleinen Karpaten. Geol. Zbor. Geol. Carpath. 32, 2, 189-220.

Cambel, B. - Kamenický, L. (1982): Geochémia metamorfovaných bázických hornín tatroveporidov centrálnych Západných Karpát. VEDA vyd. SAV Bratislava, 1-514.

Cambel, B. - Vilinovič, V. (1987): Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. VEDA vyd. SAV Bratislava, 1-248. Cambel, B. (1994): Spomienky akademika prof. RNDr. Bohuslava Cambela, Dr.Sc. 1-366. Čelková, A. - Streško, V. - Medveď. J. - Kubová, J. - Polakovičová, J. (1995): Stanovenie arzénu HG AAS. Sborník. Komorní Lhotka, 97-101. Florián, K. (1991): Professor Ing Mikuláš Matherny, DrSc. Sixty Years Old. Chem. Papers, 45, 3, 431-432. Gcrlach. W. (1933): Die chemische Emissionsspektralanalyse. II. Voss, Leipzig.

Hovorka, D. - Rojkovič, I. (1976): Ultrabázické teleso pri Hodkovciach (východné Slovensko). Acta Geol. Geograph. Univ. Comen., Geol., 28, 1-74.

Hovorka, D (1978): Geochemistry of the West Carpathian alpine-type ultramafites. Náuka o Zemi, VEDA vyd. SAV Bratislava, Sér. geol., 12. 1-148.

Hovorka, D. (1991): 50 years of geology at the Comenius University in Bratislava. Acta Geol. Geograph. Univ. Comenianae, Geologica. 46. 5-7,

Chmielewská, E. - Medveď. J. - Kaderová, E. - Hrúzik, D. - Streško, V. (1996): Monitoring uf sume licavy mctals (V, Ni, Cd, Pb) in selected area of low Danube territory. Petroleum and Coal, 38. 3, 40-43.

Jarkovský J. (1964): Die Verteilung der Spurenelmente in den pyriten und ihre geochemische Bedeutung beim Studium der Bildungweise der Lagerstätten der Westkarpaten. Geol. Zbor. Geol. Carpath., 15, 1, 121-146.

Jarkovský, J. (1966): Spektrochemická metóda sledovania mikroelementov v metalometrickom výskume. Zpráva o geol. výskumoch za r. 1964, Bratislava, 176-177.

Jarkovský, J. (1969): Spectrochemical determination of microelements in clay sediments. Acta geol. geogr. Univ. Comen., Geologica, 15, 247-252.

Jarkovský, J - Polakovičová J. - Streško, V. (1970): Die spektrochemische Bestimmung von Mickroelementen in Galeniten. Zborník UK , Sympózium o metódach stanovenia mikroprvkov v nerastných surovinách, Bratislava, 109-222.

Jarkovský, J. (1970): Die probleme der spektrochemischen Analyse von Mikroelementen in der geochemíschen Forschung. Zborník UK, Sympózium o metódach stanovenia mikroprvkov v nerastných surovinách, 39-46.

Jarkovský, J. - Plško, E. - Streško, V. (1978): Quantitative spectrochemical determination of microelements in chalkopyrites. Zbor. geol. véd, Ŕ. TG, 15, 59-70.

Jarkovský, J. - Plško, E. - Streško, V. (1980): Contribution to the analytical - geochemistry of antimonites. Acta geol. geogr. Univ. Comen., Geologica, 34, 71-85.

Kaiser, H. (1947): Uber Schwärzungstransformationen. Spectrochim. Acta 3, 159-190.

Kaiser, H. (1949): Bemerkungen zum Verfahren der homologen Linienpaare. Z. Naturf. 4a, 565-570.

Kolektív autorov, (1992): Päťdesiat rokov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, UK Bratislava, 1- 335.

Kubová, J. - Plško, E. (1977): Evaporation in D.C. arc as a function of crater depth. Chémia Analiticzna, 22, 855- 860.

Kubová, J. - Plško, E. (1983): The role of pracise measurement of wavelengths at reliable determination of spectral lines. Acta F. R. N. Univ. Comen. - Chim. XXXI, 125-136.

Kubová, J. - Plško, E. (1986): Možnosti využitia atómovej emisnej spektrometrie s indukčné viazanou plazmou pre analýzu vôd. Hydrochémia, 86, 103-111.

Kubová, J. - Polakovičová, J. - Streško, V. - Medveď. J. (1993): Determination of Niobium and Tantalum in Geological Materials by Atomic Emission Spectroscopy with Inductively Coupled Plasma. Chem. Papers, 47, 4, 225-229.

Kubová, J. - Nevoral, V. - Streško, V. (1994 a): Determination of beryllium trace contents in minerál vvaters after preconcentration on a chelating ion-exchanger. Fresenius J. Anal. Chem., 348, 287-290.

Kubová, J. - Nevoral, V. - Streško, V. (1994 b): Determination of the Rare Earth Elements in Minerál Waters bv Inductively Coupled Plasma Atomic Emission Spectrometry. Journal of Anal. At. Spectrometry, 9. 241-243.

Kubová, J. - Streško, V. - Čelková, A. - Medveď, J. - Aagrawal S. (1996): Utilization of atomic spectrometry methods for determination of some elements in environmental samples. CANAS '95. Colloquium Analytische Atomspektroskopie. Uberlingen, 621-626.

Kubová, J. - Medveď, J. - Streško, V. - Polakovičová, J. (1997): Selection of optimum decomposition procedúre for determination of some elements in soils. Proceedings, Slovák - Austrian Symposium Contemporary state and trends of decomposition methods in analytical chemistry, Košice, 75 - 82.

Kubová, J. - Hanáková, V. - Medveď, J. - Streško, V. (1997): Determination of lead and cadmium in human hair by atomic absorption spectrometric procedures after solid phase extraction. Anal. Chim. Acta, 337, 329-334.

Matherny, M. (1991): Postavenie emisnej a absorpčnej atómovej spektrochémie na Slovensku. Chem. listy, 85, 673-679.

Medveď, J. - Jarkovský, J. (1971): Quantitative spektrochemische Methoden zur Bestimmung von Mikroelementen in Karbonatgesteinen. Zborník UK, Sympózium o metódach stanovenia nízkych koncentrácií prvkov v nerastných surovinách, Smolenice 1969, 129-149.

Medveď, J. - Martiny, E. (1971): Beitrag zu der Bestimmung von Sr in Karbonaten mit Hilfe der emissionsspektrochemischen Methode und der Atom-Absorptions-Spektroskopie. Zborník UK, Sympózium o metódach stanovenia nízkych koncentrácií prvkov v nerastných surovinách, Smolenice 1969, 151-161.

Medveď, J. - Plško, E. - Cubínek, J. (1974): Studium der Zuverlässigkeit der spektrochemischen Methode zur Bestimmung von Mikroelementen in Silikatgesteinen. Acta Geol. Geograph. Univ. Comenianae, Geologica, 27, 183-194.

Medveď, J. - Kubová, J. - Plško, E. (1979): Spectrochemical determination of trace elements in magnesites. Geol. Zbor. Geol. Carpath. 30, 2. 253-259.

Medveď, J. - Plško, E. (1982): The reliability of data on microelements contents in štandard refercnce materials based on spectrochemical determination performed in long time interval. Geol. Zbor Geol. Carpath., 33, 3, 343- 361.

Medveď. J. - Kubová, J. - Plško, E. - Budič, B. (1986): The study of reliability of spectrochemical trace elements determination in metamorphic silicate rocks. Geol. Zbor. Geol. Carpath., 37, 2, 167-174.

Medveď, J. - Martiny E. - Plško. E. - Feriančík, E. (1987): Determination of gold in geological materials by atomic spectroscopy methods after enrichment on ion exchangers. Geol. Zbor. Geol. Carpath., 38, 5, 575-584.

Medveď, J. - Streško, V. - Kubová, J. - Polakovičová, J. - Čurlík, J. (1992): Využitie metód atómovej spektroskopie na stanovenie vedľajších a stopových prvkov v pôde. Mineralia slov., 24, 305-311.

Medveď, J. - Streško, V. - Kubová, J. - Polakovičová, J. (1994): Hodnotenie spoľahlivosti analytických metód používaných pri certifikácii referenčných materiálov. Metrologické listy, 17, 1, 11-20.

Medveď, J. - Streško, V. - Kubová, J. - Polakovičová, J. - Čelková, A. (1996): Evaluation of the eíficiency of the decomposition procedures for the determination of some elements in soils by atomic spectroscopy methods. Tu P 27. In: Book of abstracts. EUROANALYSIS IX, European conference on analytical chemistry, Bologna. (Italy), September 1 - 7, 1966.

Plško, E. - Matiašovský, K. (1954): Niektoré poznatky zo spektrografie a jej praktického využitia. Technická práca VI, 6, 369-373.

Plško, E. (1962 a): Sledovanie budenia spektier práškových látok pri použití presypových elektród (I). Hodnotenie vplyvu medzielektródovej vzdialenosti. Chem. zvesti 16, 11, 777-783.

Plško, E. (1962 b): Einfluss der radialen Wanderung der Entladung auf die Art der Fehlerverteilung bei der Spektralanalyse. Appl. Spectroscopy, 16, 2, 55-66.

Plško, E. (1963 a): Sledovanie budenia spektier práškovitých látok pri použití presypových elektród (II). Použitie časovo rozvinutých spektier na objasnenie mechanizmu prívodu vzorky do výboja. Chem. zvesti 17, 285-293.

Plško, E. (1963 b): Praktické základy optických metód v chémii. SVTL Bratislava, 1-335.

Plško, E. (1964): Sledovanie odparovania nevodivých materiálov z uhlíkových elektród pri spektrálnej analýze. Chem. zvesti, 18, 830-836.

Plško, E. - Kubová, E. (1973): A new method of the construction of evaporation eurves in spectrochemical analysis. Chem. zvesti, 27, 6, 781-786.

Plško, E. - Martiny, E. (1979): The deseription of distribution of microelements when a part of results lies below the limit of determination. Geol. Zbor. Geol. Carpath.30, 3, 379-390.

Plško, E. - Medveď, J. (1981): The influence of the analytical error on the distribution of trace elements. Geol Zbor. Geol. Carpath. 32, 1, 129-133.

Plško, E. (1987): Metrologické problémy spektrometrie s indukčné viazanou plazmou. Zborník. Metrológia fýzikálno-chemických veličín a metód. Stará Lesná, 115-120.

Plško, E. - Streško, V. - Kubová, J. (1988): To the Problém of Non-Selective Absorption in Electric Arc. Acta F R. N. Univ. Com. - Chim., 36, 131-139.

Polakovičová, J. - Streško, V. - Kubová, J. - Plško, E. (1987): Prekoncentrácia stopových prvkov v minerálnych vodách na chelatačných vymieňačoch iónov. Hydrochémia, 101-116.

Polakovičová, J. - Medveď, J. - Streško, V. - Kubová, J. (1992): Stanovenie ťažkých kovov vo vodách po separácii. Zborník. Separačné metódy v chémii. Vyškov, 124-131.

Polakovičová, J. - Medveď, J. - Kubová, J. - Streško, V. - Čelková, A. (1996): Spectrographic determination of gold in geological materials after preconcentration on Spheron-Thiol. Anal. Chim. Acta, 320, 145-149.

Streško, V. - Martiny E. (1972): Determination of antimóny in geological materials by atomic absorption spectrometry. Atomic Absorpt. Newsletter, 11.1, 4-6.

Streško, V. - Plško, E. (1977): Comparison of results of the determination of microelements by the atomic absorption spectrometry and by the emission spectrochemical analysis. Proceedings, 6 th Yugoslav conference on generál and applied spectroscopy, Ljubljana, 205-217.

Streško, V. - Kubová J. - Polakovičová, J. - Plško, E. (1986): Porovnanie výkonnostiniektorých analytických metód používaných pri analýze minerálnych vôd. Hydrochémia, 113-128.

Streško, V. - Toman, J. - Kolčava, D. (1987): Možnosti stanovenia zlata v geologických materiáloch atómovou absorpčnou spektrometriou. Zborník. Zlato v Západných Karpátoch, jeho geochémia, mineralógia, metalogenéza, ložiská. Vyd. GÚDŠ Bratislava, 155-159.

Streško, V. - Martiny, E. (1987): Prehľad analytických metód stanovenia zlata v geologických materiáloch. Zborník. Zlato v Západných Karpátoch, jeho geochémia, mineralógia, metalogenéza, ložiská. Vyd. GÚDŠ Bratislava, 147-150.

Streško, V. - Polakovičová, J. - Kubová, J. (1994): Atomic Absorption Spectrometric Determination of Ultra-trace Amounts ofMercury in Waters. J. of Anal. At. Spectrometry, 9, 1173-1175.

Streško, V. - Medveď, J. - Polakovičová, J. - Kubová, J. - Čelková, A. (1996): Determination of gold in geological materials by atomic spectroscopy methods after preconcentration. CANAS '95, Colloquium Analytische Atomspektrokopie. Úberlingen, 455-460.

Žemberyová, M. - Vačková, M. - Streško, V. (1989): Stanovenie Cu, Pb a Cd v minerálnych vodách za použitia extrakcie. Hydrochémia, 89, 3-17.