O histórii založenia a rozvoja Geologického ústavu PRIF UK
Bohuslav Cambel
(príspevok vznikol pri príležitosti 40. výročia založenia ústavu v roku 1997)
Vážení prítomní, kolegyne a kolegovia, študenti!
Som rád, že pracovnici Geologického ústavu PRIF UK poriadajú túto jubilejnú konferenciu. Svoju prednášku som prihlásil preto, aby som ako pamätník obdobia jeho založenia mohol mladšie generácie geológov oboznámiť' s históriou založenia ústavu.
Cieľom prednášky je podať' informáciu o podmienkach vzniku Geologického ústavu a o histórii jeho rozvoja. Tento ústav zohral veľmi pozitívnu úlohu ako pri plnení výskumných úloh, za ktoré zodpovedali vedúci katedier, tak i pri pedagogickom procese. Veď študenti mali možnosť' pracovať' v laboratóriách ústavu na témach svojich diplomových prác, pod vedením kvalifikovaných pracovníkov ústavu. To bolo pre nich užitočné zoznámenie sa s prácami v laboratóriách.
Založenie ústavu prispelo k modernizácii geologických výskumov a k získaniu nových prístrojov, pričom ústav dodával výsledky analýz pracovníkom na katedrách. Pritom bolo pozorovať, že aj geológovia, ktorí si mysleli, že laboratórne práce majú pre geológiu podradný význam, v porovnaní s terénnymi výskumami, postupne si začali uvedomovať, že nestačí iba terénne geologické mapovanie, s mapou, kompasom a kladivom, a dobrý prehľad o geológií regiónov, ktoré sa prvou etapou geologického výskumu, ale je nevyhnutná aj druhá etapa - laboratórny výskum vzoriek, ktoré nielen doplní poznatky, ale aj skontroluje závery získané v teréne. Geológom, najmä však geochemikom, už v poslednej dobe nejde len o to, vedieť aké je zastúpenie určitých prvkov v prírodninách, ale zaujíma ich aj to, aké je izotopické zloženie týchto prvkov, pretože na základe izotopického zloženia dajú sa riešiť' rozličné problémy genézy minerálov, rad a hornín. Zaujímavý je napr. pomer izotopov S32/S34, O16/O18, C12/C13, H1/ H2 atď. Tento výskum sa deje za použitia hmotových spektrometrov rôzneho druhu a kvality. Nízke aktivity sa merajú na veľmi citlivých detektoroch, ktoré vedia zachytiť' i nepatrne obsahy takých rozpadových izotopov, akým je napr. C14, alebo tritium atď. Tieto merania spadajú do výskumov nukleárnych procesov a využívajú sa na kvantitatívne určenie obsahov U, Th, K, Rb a ďalších prvkov v horninách a rudách. Výskum rozpadových produktov rádioaktivity nestálych prvkov, resp. ich izotopov sa využíva na rádiometrické určovanie veku hornín, t.j. geochronologický výskum. Podľa obsahu C14 v prírodninách dá sa určiť' vek archeologických nálezov alebo recentných geologických útvarov. Z vyššie uvedeného je jasne, že základne poznatky nukleárnej chémie a fyziky musí geológ, najmä mineralóg - petrograf a geochemik tiež ovládať'.
Úlohu hraničných vied v geológií najviac na seba berie geofyzika a geochémia, Už podľa názvu možno predpokladať', že ide o takú geologickú disciplínu, v ktorej sa stretávajú pri spolupráci viaceré odbory a treba súčasne používať' metódy výskumu viacerých vied v prospech spoločného záujmu.
Moderná analytická technika, ktorá dnes priam chŕli analytické údaje, vedie geológov k tomu, aby sa zaoberali štatistikou a matematickým spracovaním získaných údajov, aby sa tieto vedeli zdokumentovať' a spracovať' pri ďalších výskumoch. Tak sa matematika stáva pre geológiu veľmi významnou pomocnou vednou disciplínou už umožňujúcou nielen štatisticky vyhodnocovať' získané analytické údaje, ale umožňuje tiez modelovanie priebehu geologických procesov a ich trendov. Dáva možnosti určovať' prognózy a vývojové tendencie najmä pri výskumoch procesov v biosfére.
Osobitne treba zdôrazniť' veľký význam inžinierskej geológie, hydrogeológie, hydrogeochémie a problémy životného prostredia. Bez týchto výskumov nemôže sa započat' žiadna väčšia stavba, problémy energetického využitia vodných tokov, zabezpečovanie zásob vôd a ich čistoty, čo sa rieši najmä pomocou hydrogeológie a hydrogeochémie. Treba v tom vidieť využitie laboratórnych zariadení na problémy výskumu životného prostredia.
Na základe vyššie uvedeného treba konštatovať', že 10-15 rokov po svetovej vojne bolo už načase začať budovať' modernú laboratórnu prístrojová bázu. V tomto období - v období päťdesiatych rokov s týmto súhlasil aj cely učiteľský zbor na Geologicko - geografickej fakulte. Keďže som v tom čase bol prorektorom na Komenského univerzite, dostal som možnosť' od kolégia rektora, vysloviť' požiadavku fakulty geologicko - geografických vied, pokúsiť' sa o založenie geologického výskumného ústavu, že by sa mohli robiť rozlične laboratórne výskumy a na ktoré mohli byt' prijímaní nielen technici - stredoškoláci, ale aj vysokoškolské inžinierske sily, včítane geológov. Toto bolo pre rozvoj vedy v tom období veľmi dôležité, Lebo technických pracovníkov, ktorí boli prijímaní pre pedagogickú činnosť, bolo tak málo, že učitelia nemali podmienky plniť' výskumno-vedecké úlohy, tobôž nie, ak nemali modernú prístrojovú techniku. Na šťastie všetci vedúci pracovnici na Geologicko - geografickej fakulte boli jednotní v tom , že ak chceme mat' na úrovni výskum a vyučovanie, musíme si zadovažiť moderné, síce drahé, ale výkonné prístroje. Takéto prístroje nebolo možné zaplatiť' z nákupnej kvóty jednotlivých katedier. Preto sa na Geologicko - geografickej fakulte rozhodlo, že jednotlivé katedry sa vzdajú svojich drobných investícii v prospech zakúpenia drahých prístrojov. Tento prístup sa nemenil počas 3-4 rokov a za tuto dobu bolo možné nakúpiť' pre ústav niekoľko dôležitých prístrojov. Jedným z prvých bol spektrograf, ktorý na ústave existuje ešte doteraz.
Vráťme sa ale k hlavnému aktu, t.j. k schváleniu Geologicko - geografického ústavu na PFUK. V prvej etape musel byť takýto ústav schválený na Ministerstve školstva v Prahe a v Slovenskej akadémii vied, ktorá podľa zákona, ako vrcholná vedecká inštitúcia, musela každý novozriaďovaný vedecko - výskumný ústav schváliť. Ako prorektor UK pre vedu v rokoch 1953-57, bol som členom „odborovej rady pre prírodné vedy““ na Ministerstve školstva v Prahe. Predložil som tento návrh na zriadenie spoločného integrovaného Geologicko - geografického ústavu pre fakultu s hlavným zámerom vybaviť' ho drahou, ale modernou prístrojovou technikou z penažnych kvót jednotlivých katedier. Táto forma nakupovania drahej techniky s prispením penažnej kvóty všetkých katedier „bola" odborovou radou považovaná za vzorovú a preto bez problémov sa dostalo doporučenie a odsúhlasenie založenia Geologicko - geografického ústavu na fakulte /FGGV/. Ale aké to boli postoje v Bratislave na predsedníctve SAV pri predložení tohoto návrhu na schválenie ústavu? Predpokladal som, že schválenie ústavu vo vtedajšej akadémii bude ľahké, veď na predsedníctve boli takmer všetci akademici profesormi na vysokých školách a poznali problémy a ťažké podmienky vedeckej a pedagogickej práce na vysokých školách. Ukázalo sa, že mocenskú danosť' rozhodovať' o tejto otázke na SAV viedla k tomu, že predsedníctvo SAV prejavilo záujem budovať' ústavy na akadémii a nie na školách. A v širšej debate sa viacerí členovia predsedníctva stavali proti zakladaniu ústavov na vysokých školách. V rámci tejto debaty, po vyslovení môjho údivu na tento postoj učiteľov vysokých škôl, som vyslovil názor, že prípadný nesúhlas SAV bude mat' veľmi negatívny ohlas na katedrách všetkých vysokých škôl. Predsedníctvo predsa napokon rozhodlo, že dá súhlas na zriadenie ústavu pri Geologicko - geografickej fakulte a tým sa súčasne otvorila možnost' zakladania vedeckých ústavov aj na iných vysokých školách.
Čoskoro po založení ústavu sa ale ukázalo, že na jednotlivých sekciách fakúlt sú veľké problémy zabezpečiť výskumnú činnosť', ba aj životaschopnosť ústavov, najmä preto, že neboli k dispozícii priestory, ktoré takýto ústav potrebuje, hlavne pre uloženie nadobudnutých prístrojov. Preto mineralógia sa vzdala chemického laboratória v prospech ústavu. Išlo o trojosovú miestnosť' v budove teoretických ústavov SVŠT na Gottwaldovom námestí 2. Ústav si vytvoril ešte malú miestnosť na chodbe, kde mohol byt' umiestnený röntgenový prístroj a mohli tam sedieť' 2 pracovníci ústavu. Do teoretických ústavov SVŠT sa pracoviská geologických katedier presťahovali v roku 1951, a to len pracovníci štyroch geologických katedier z budovy slúžiacej predtým učňovským školám na Vazovovej ulici č. 1b. V novovystavanej budove teoretických ústavov SVŠT sa konali všetky prednášky a cvičenia pre geológov, ale katedra nerastných surovín a geochémie sa musela vysťahovať' na Jiráskovu ulicu č. 12 (dnešná Ventúrska ulica), ktoré boli komisiou uznané ako nevhodné pre poslucháreň poslucháčov, najmä pre záťaž, ktorú spôsobovali skrine preplnene geologickými vzorkami, najmä rudami. V teoretickom pavilóne SVŠT na Gottwaldovom námestí mali výskumne laboratóriá priestory v suteréne. Mineralógia tam mala tiež sklady minerálov, ktoré nemali byt' kde vystavené. Neskôr tento dokumentačný a vzorkový materiál bol uložený v drevených chatách v Šúre. Jednu takúto chatu dal postaviť' prof. Lukáč a nejakú dobu slúžil nielen na uskladnenie hornín, ale aj ako knižnica, pre ktorú nebolo miesta na geologickom pracovisku. V suteréne teoretických ústavov mala zariadenia katedra inžinierskej geológie (rezanie hornín a štúdium ich mechanických vlastnosti). Bolo tam umiestnené tiež fotolaboratórium.
Táto situácia nedávala nadej na rozvoj vedeckého ústavu a zavládla skepsa s ohľadom na zlepšenie situácie a zabezpečenie rozvoja vedeckého geologického ústavu. Šťastím bolo to, že sa našlo východisko z tejto situácie. Bol to návrh kolégia dekana domáhať' sa výstavby Prírodovedeckej fakulty. V tom období bol som dekanom a prodekanmi boli prof. Dr. Miloslav Dillinger, doc. Dr. Michal Greguš, CSc., doc. Dr. Miroslav Koděra, CSc., Ján Kvasnička, CSc. a Juraj Zvara, prom. Filozof. Vedenie fakulty navrhlo realizovať' výstavbu na pozemku výskumného marhuľového sadu, ktorý patril Botanickej záhrade. Ministerstvo uznalo vážne dôvody katedier geológie na zabezpečenie ich rozvoja a v prvej etape určilo sumu 40 mil. Kčs, čo mohlo stačiť' asi na jeden pavilón. To bola ale smiešne malá suma, ak sa mala stavať' budova pre všetky prírodovedné odbory. Medzitým dekan fakulty organizoval pozvania významných verejných činiteľov, včítane ministra školstva z Prahy (napr. prof. Císař, minister školstva, minister Luúčan a viacerí politickí funkcionári, ako aj významné osobnosti mesta Bratislavy). Táto aktivita a uznanie skutočne poľutovaniahodnej situácie, v akej sa nachádzala geológia na Prírodovedeckej fakulte UK viedla k tomu, že ministerstvo školstva prijalo úlohu pomôcť' fakulte v tejto situácii. Hneď nato na ministerstve školstva, kde sa vybudovala projekčná kancelária sa začalo s projektmi výstavby celej fakulty na základe predbežného projektu architekta Dedečka, ktorý projektoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre.
V školskom roku 1966/67 som sa stal rektorom UK a je len samozrejmé, že ako jedna z hlavných úloh môjho pôsobenia bola požiadavka začať' s výstavbou Prírodovedeckej fakulty. Medzitým sa udialo niekoľko zmien, ktoré pomohli Geologickému ústavu k jeho rozvoju, ale aj zmien, ktoré nijako neprospeli rozvoju ústavu, ba opačne, strácal sa kontakt s katedrami. Výsledkom bolo, že sa realizoval návrh prechodu ústavu na PRIF UK. V dlhšom časovom rozpätí ústav postupne zabezpečoval nákup prístrojovej techniky a rozširovali sa jeho kádre a viacerí pracovnici sa odborne kvalifikovali a získavali kandidátske tituly.
V situácii, ktorá sa zdala byt' z hľadiska priestorov bezvýchodisková, pomohla skutočnosť', ktorú bolo možno využiť v prospech Geologického ústavu na PFUK, ale aj v prospech Geologického ústavu na SAV, kde som v období mojej rektorskej funkcie bol externým riaditeľom ústavu. Súčasne som bol členom predsedníctva SAV.
V tomto období sa realizovala medzinárodná dohoda medzi Rakúskom a ČSSR o tom, že kasárne a vojenské sústredenia nesmú byt' v blízkosti rakúskych hraníc. Preto Jelínkove kasárne v Petržalke museli byt' presťahované, bolo rozhodnuté, že tento objekt bude pridelený rektorátu, ako cvičný priestor pre študentov Prírodovedeckej fakulty. Pretože som mal dôvody poukázať' na zlú priestorovú situáciu geologických katedier a geologického ústavu, zabezpečil som v rámci rektorskej kompetencie, po dohode s hlavným veliteľom cvičenia študentov v Petržalke, aby časť' vystavaných objektov bola daná do užívania pre Geologicky ústav a časť' zostala ako cvičný priestor pre študentov Prírodovedeckej fakulty.
Vieme, že Katedra nerastných surovín a geochémie bola čo do priestorov na tom najhoršie, najmä doc. Turan, ktorý sa stal neskôr pracovníkom ústavu mal v tejto budove na Jiráskovej 12, laboratórny stôl priamo v pracovni, kde sa prevádzala volunometrická analýza karbonátov. Hlavne pre túto výskumnú činnosť bolo treba zabezpečiť' priestory pre Geologický ústav, ktorý sa po adaptácii ihneď' presťahoval do Petržalky. Katedra inžinierskej geológie v tomto období dostala povolenie vybudovať' budovu za peniaze, ktoré katedra získala v rámci VHC. A túto potom uživala pre výskum hornín a stavebného materiálu. Medzi geológmi Prírodovedeckej fakulty a geológmi Geologického ústavu SAV boli dobre vzťahy a dobrá spolupráca na výskumných úlohách. Geologický ústav SAV bol koordinátorom výskumných úloh, ktorý školil početných ašpirantov a dával možnosť pracovať študentom na Geologickom ústave SAV pri výskume svojho materiálu. Toto umožňovalo vylepšiť priestorovú situáciu obidvoch geologických pracovísk, upevnila sa spolupráca a jednotlivé laboratóriá sa vzájomné využívali. Toto prepožičiavanie priestorov sa odsúhlasilo písomnou dohodou rektorátu a predsedníctva SAV. Keď sa spätne pozrieme na to, ako dlho trvala výstavba Prírodovedeckej fakulty, pričom geologický pavilón bol geológom odovzdaný ako posledný, doba čakania na presťahovanie geológov trvala až 20 rokov. Geologický pavilón na PFUK sa začal využívať až v roku 1988 a nebyť' priestorov v Petržalke, Geologický ústav bol by celkom zakrnel a ústav SAV bol by býval tvrdo brzdený vo svojom rozvoji.
Treba poznamenať, že Geologický ústav na PFUK za obdobie svojej existencie vďaka výskumným pracovníkom získal medzinárodné uznanie a o jeho existencii sa dozvedeli početné vedeckovýskumné inštitúcie v Európe.
Treba konštatovať, že história Geologického ústavu PFUK odhaľuje zložitosť rozvoja a ťažkosti tejto inštitúcie počas jeho pôsobenia na škole a vďaka všetkým jeho pracovníkom mohla sa zabezpečiť' jeho existencia, rozvoj a úspešná činnosť vo vedeckom výskume tejto inštitúcie. Vďaka za to aj meniacim sa riaditeľom tohto ústavu.