História Geologického ústavu Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave

Vladimír Streško a Lídia Turanová

(príspevok vznikol pri príležitosti 70. výročia Prírodovedeckej fakulty UK v roku 2010)

Intenzívny rozvoj vedecko-výskumnej činnosti na Fakulte geologicko-geografických vied Slovenskej univerzity (v rokoch 1939-1954 bola Univerzita Komenského premenovaná na Slovenskú univerzitu) viedol v 50. rokoch k návrhu vytvoriť vedecko-výskumné pracovisko. O presadenie tejto myšlienky sa najviac zaslúžili prof. RNDr. B. Cambel, DrSc. (v tom čase prorektor UK), prof. Ing. M. Matula, DrSc., prof. RNDr. R. Lukáč a prof. RNDr. D. Andrusov.
Na základe rozhodnutia Ministerstva školstva vznikol 1. 8. 1957 na Fakulte geologicko-geografických vied UK Vedecko-výskumný ústav geologicko-geografický (VVUGG). Prvým riaditeľom ústavu sa stal prof. RNDr. D. Andrusov.
V období prvých rokov bolo základným cieľom vybudovať ústav a jeho laboratórne zložky. Základom sa stali už existujúce laboratória. Na Katedre mineralógie a petrografie to bolo fyzikálno-chemické laboratórium (s prístrojovým vybavením: polarograf, spektrograf, rtg-difraktometer), do ktorého patrili pracovníci Ing. M. Matherny, Ing. V. Kupčík a Ing. S. Ďurovič a na Katedre geológie a paleontológie fotolaboratórium, personálne zabezpečené L. Osvaldom.
V roku 1958 mal ústav 15 interných pracovníkov, z toho 8 z geografie a 7 z geológie. Geologickú časť tvorili p.g. E. Šamajová, Ing. P. Jesenák, Ing. K. Vnuková, L. Osvald, H. Jirku, A. Šlechtová a H. Dobocká. Riaditeľom ústavu sa stal prof. RNDr. B. Cambel, CSc., ktorého v čase vykonávania funkcie dekana fakulty (v rokoch 1959-1961) zastupoval prof. RNDr. A. Gorek, CSc. Od 1. 9. 1959 bol ústav spolu s Fakultou geologicko-geografických vied začlenený do Prírodovedeckej fakulty (PRIF) UK.
V období rokov 1959-1963 sa záujem ústavu sústredil na získanie výkonnejšieho, ekonomicky náročnejšieho prístrojového vybavenia, ktoré by sa dalo efektívne a plne využívať pracovníkmi všetkých katedier.
V rokoch 1964-1973 (funkciu riaditeľa ústavu vykonával doc. Ing. M. Bőhmer, CSc.) sa dobudovali existujúce laboratória a vznikli laboratória nové. Jedným z nových laboratórií, ktoré vznikli v tomto období, bolo laboratórium experimentálnej mineralógie a geochémie. Jeho vybudovaním a vypracovaním koncepcie činnosti bol v roku 1967 poverený Ing. Ján Babčan, CSc.
V roku 1967 bol ústav začlenený do organizačnej štruktúry Rektorátu Univerzity Komenského. Z ústavu sa odčlenila zložka geografie a názov ústavu sa zmenil na Geologický ústav Univerzity Komenského (GU UK).
V tomto období bola už veľmi akútna požiadavka na získanie nových priestorov. Vďaka prof. RNDr. B. Cambelovi, DrSc. (v tom období bol rektorom UK) získal GU UK nové priestory o výmere 1380 m2 v budove bývalých Jelínkovych kasární v Petržalke. Do nových priestorov boli presťahované všetky laboratória GU UK, ako i Katedra inžinierskej geológie a hydrogeológie PRIF UK. Priestorové podmienky sa významne zlepšili, čo umožnilo kvalitnejšie a rozsiahlejšie vykonávať vedecko-výskumnú činnosť.
V tomto období sa vytvorilo tiež spoločné pracovisko GU UK a Geologického ústavu SAV, ktorého hlavnou náplňou bol analyticko-geochemický výskum geologických materiálov. Do uvedených priestorov sa presťahovali aj niektorí laboratórni pracovníci Geologického ústavu SAV (Ing. E. Martíny, Ing. M. Žabka, RNDr. J. Medveď).
V roku 1968 mal ústav celkom 36 interných pracovníkov (výskumných a technických) a ďalších 71 externých pracovníkov (pedagogických a technicko-administratívnych) na jednotlivých geologických katedrách fakulty.
Od roku 1968 sa začala publikovať Správa o vedecko-výskumnej činnosti Geologického ústavu UK o činnosti všetkých pracovísk ústavu za predchádzajúci rok. Správa obsahovala informácie o personálnom obsadení interných i externých pracovísk ústavu, ich činnosti, zahraničnej spolupráci, účasti na odborných podujatiach, o riešených výskumných úlohách, publikovaných prácach a obhájených kvalifikačných prácach (kandidátskych, doktorských a diplomových). Správa, neskôr pod označením ročenka, sa vydávala nepretržite do roku 1997.
V roku 1970 sa zlúčili spektrochemické a chemické laboratória do oddelenia analytickej chémie ústavu a vedúcim oddelenia sa stal doc. Ing. E. Plško, CSc., ktorý prešiel zo SAV do GU UK.
Od 1. 1. 1971 bol GU UK bez vnútornej organizačnej zmeny opäť presunutý na Prírodovedeckú fakultu UK a jeho názov sa zmenil na Geologický ústav PRIF UK.
V tomto období nastáva určitá priestorová, personálna i prístrojová stabilizácia. V ústave sa vytvorilo miesto vedeckého tajomníka, ktorým sa stal doc. RNDr. D. Hovorka, CSc. Ustanovená vedecká rada ústavu bola zložená nielen zo zástupcov geologických katedier, ale i z iných významných expertov z bratislavských geologických pracovísk.
Meniaca sa organizačná štruktúra sa stabilizovala na úroveň 4 oddelení a 12 laboratórií. Do oddelenia geológie a paleontológie (vedúci: prof. RNDr. A. Gorek, CSc.) patrila Katedra geológie a paleontológie aj s fotolaboratóriom. Do oddelenia mineralógie, petrografie, ložísk a geochémie (vedúci: Ing. J. Babčan, CSc.) patrili okrem Katedry mineralógie a kryštalografie, Katedry petrografie, Katedry nerastných surovín, Katedry geochémie a Katedry užitej geofyziky aj laboratórium identifikácie minerálov (vedúca: RNDr. E. Šamajová, CSc.), laboratórium experimentálnej geochémie a mineralógie (vedúci: doc. Ing. J. Babčan, CSc.) a laboratórium vyhľadávania a prieskumu ložísk (vedúci: doc. Ing. M. Bőhmer, CSc.). Ďalej to bolo Oddelenie analytickej chémie (vedúci doc. Ing. E. Plško) so spektrochemickým laboratóriom (vedúca: p.ch. J. Kubová), laboratóriom atómovej absorpčnej spektrometrie (vedúci: Ing. V. Streško) a s laboratóriom chemickej analýzy (vedúca: Ing. J. Polakovičová). Do tohto oddelenia patrila i jemnomechanická dielňa ústavu. Do oddelenia inžinierskej geológie a hydrogeológie (vedúci: prof. Ing. M. Matula) patrili okrem Katedry inžinierskej geológie a hydrogeológie aj 4 laboratória: laboratórium regionálnej inžinierskej geológie (vedúci: RNDr. R. Ondrášik), laboratórium inžiniersko-geologického výskumu hornín (vedúci: RNDr. Ing. V. Letko), laboratórium inžinierskej hydrogeológie (vedúci: RNDr. I. Mucha, CSc.) a laboratórium hydrogeochémie (doc. RNDr. L. Melioris, CSc.).
V roku 1973 sa stáva riaditeľom GU PRIF UK Ing. J. Babčan, CSc. Bolo to obdobie, kedy odborné renomé pracoviska prudko rástlo, a GU PRIF UK získal významné postavenie v rámci československej vedy. Na GU PRIF UK sa sústredila vedecko-výskumná činnosti všetkých geologických pracovísk Prírodovedeckej fakulty UK a ústav dôsledne koordinoval tieto činnosti. K celoštátnemu uznaniu prispela vysoká odborná úroveň riešených úloh a moderné prístrojové vybavenie laboratórne orientovaných pracovísk. Vedecká rada ústavu sa rozšírila o významných odborníkov z rezortu geológie z celého Československa. Na GU PRIF UK boli schvaľované vedecko-výskumné úlohy, pracovisko riadilo nielen vstupné, ale aj pravidelné priebežné a záverečné oponentúry riešených úloh. Pravidelné stretnutia so zástupcami geologických katedier z pražskej a brnenskej univerzity umožnili vzájomnú výmenu skúseností, ako v oblasti odbornej, tak i organizačnej.
Počet interných a externých pracovníkov ústavu sa zvýšil na 130. V roku 1975 ústav koordinoval 4 hlavné úlohy štátneho plánu výskumu, na jeho jednotlivých pracoviskách sa riešilo 29 čiastkových výskumných úloh.
Interní pracovníci sa v širokej miere zapojili do pedagogickej činnosti ako prednáškami, tak i vedením laboratórnych cvičení pre poslucháčov geológie, ale i iných vedných odborov. Na ústave sa riešili diplomové, ašpirantské práce a tiež sa získavali podklady pre iné kvalifikačné práce. Ústav sa stal školiacim pracoviskom mladých vedeckých pracovníkov.
V roku 1982 bol GU (na základe nového vysokoškolského zákona) znovu presunutý z organizačnej štruktúry Prírodovedeckej fakulty UK priamo pod riadenie Rektorátu Univerzity Komenského. Uvedenou organizačnou prestavbou zostalo pod riadením ústavu iba niekoľko z riešených úloh a to podstatne oslabilo pôvodne integrujúcu úlohu pracoviska a nikdy sa už nepodarilo získať pôvodné postavenie ústavu.
V rokoch 1987-1988 sa GU postupne presťahoval z Petržalky do nových priestorov novopostavenej Prírodovedeckej fakulty UK v Mlynskej doline. To bolo i príčinou zániku spoločného spektrochemického pracoviska s Geologickým ústavom SAV.
V rokoch 1982 až 1989 bol riaditeľom ústavu prof. Ing. F. Čech, DrSc. V priebehu roku 1987 sa uskutočnil presun externých, dokonca aj niektorých interných pracovníkov na katedry a ústavu hrozil zánik. Na dlhodobo budovanom vedecko-výskumnom pracovisku s pôvodným celkovým počtom 130 interných a externých pracovníkov zostalo iba 25 interných pracovníkov. Napriek dvojitému riadeniu (PRIF UK a RUK) sa podarilo presadiť spoločné hodnotenie vedecko-výskumnej činnosti všetkých geologických pracovísk. Neprestalo sa ani s vydávaním Správy o vedecko-výskumnej činnosti, ktorej názov sa v roku 1991 zmenil na Ročenku geologickej sekcie PRIF UK. Bolo to aj posledné obdobie, počas ktorého boli ústavu poskytnuté investičné finančné prostriedky na zakúpenie moderných prístrojov – optického emisného spektrometra s indukčne viazanou plazmou Plasmakon S35 (Kontron, Nemecko) a derivatografu Q 1500 D (MOM, Maďarsko).
Uvedené zariadenia umožnili ústavu získať samostatné výskumné úlohy a zapojiť sa do úloh riešených na Prírodovedeckej fakulte UK. V roku 1987 sa GU organizačne opäť vrátil na Prírodovedeckú fakultu. Pôvodné zameranie ústavu zostalo, jeho postavenie sa už ale nepodarilo obnoviť. Po zriadení geologickej sekcie PRIF UK bol ústav spolu s geologickými katedrami zaradený do jej organizačnej štruktúry.
Po celospoločenských zmenách, uskutočnených koncom roku 1989, nastúpil do funkcie riaditeľa ústavu v roku 1990 prof. RNDr. D. Hovorka, DrSc. (po dvoch rokoch odchádza na Katedru mineralógie a petrológie). Bolo to obdobie, ktoré prinieslo v dôsledku transformácie a zníženia finančných prostriedkov útlm vedecko-výskumnej činnosti, čo sa prejavilo výrazne v niektorých odboroch, medzi ktoré patrila i geológia. Preto bolo potrebné prispôsobiť sa novým podmienkam a činnosť geologických disciplín čiastočne preorientovať na iné oblasti výskumu.
V roku 1992 bol za riaditeľa ústavu zvolený Ing. V. Streško, CSc. V tomto období sa objem prideľovaných finančných prostriedkov na vedecko-výskumnú činnosť tak znížil, že už zďaleka nepokrýval materiálové výdavky na mineralogické a chemické analýzy, vykonávané pre projekty iných fakultných pracovísk. Z toho dôvodu sa na GU PRIF UK zaviedol cenník laboratórnych prác a žiadatelia museli uhrádzať náklady za spotrebovaný materiál z prostriedkov projektov, pre ktoré boli práce vykonané. Ani takto získané finančné prostriedky však nepokrývali výdavky na opravy, náhradné diely a obnovu prístrojového parku.
Aby sa mohla udržiavať v chode pomaly starnúca prístrojová technika, pracovníci ústavu podstatne zvýšili aktivitu na získavanie projektov, vykonávaných v rámci vedľajšej hospodárskej činnosti pre iné organizácie. Za obdobie rokov 1992-1997 bolo riešených 32 projektov v rámci hospodárskych zmlúv alebo objednávok. Časť získaných finančných prostriedkov sa využila na leasingové splácanie atómového absorpčného spektrometra Perkin Elmer 1100 (USA) a vybavenie pracoviska výpočtovou technikou. V tomto období sa získali tiež prístroje a laboratórne vybavenie z rôznych iných rušených pracovísk.
Činnosť GU PRIF UK bola orientovaná na vlastnú vedecko-výskumnú činnosť, zameranú na zlepšenie kvality dosahovaných výsledkov v súlade s pravidlami správnej laboratórnej praxe. Veľká pozornosť sa venovala zavádzaniu a optimalizovaniu moderných postupov spektrochemickej analýzy, najmä v oblasti životného prostredia.
Koncom minulého tisícročia sa pri hodnotení činnosti pracovísk a ich finančnom zabezpečení kládol čoraz väčší dôraz na pedagogickú činnosť pracovísk, garanciu jednotlivých študijných odborov a špecializácií. Zároveň geologická komunita konštatovala slabý záujem a pripravenosť žiakov stredných škôl študovať geológiu, čo viedlo k myšlienke znovu obnoviť štúdium učiteľstva geológie na Prírodovedeckej fakulte. Preto od roku 1997 sa ústav postupne stal pracoviskom, ktoré navrhlo štúdium učiteľstva geológie a neskôr zabezpečovalo a garantovalo predmety pre prípravu budúcich učiteľov geológie.
V roku 2002, keď vo výberovom konaní na miesto riaditeľa GU PRIF UK uspela RNDr. L. Turanová, PhD., mal ústav 8 vedeckých a 12 technických pracovníkov. Ústav mal dve oddelenia: oddelenie analytickej chémie a mineralogicko-identifikačné oddelenie, pri ktorom sa začalo budovať oddelenie zabezpečujúce didaktickú prípravu budúcich učiteľov.
V tomto období sa zmenil systém financovania jednotlivých pracovísk fakulty. Každé pracovisko PRIF UK si muselo svojou vedeckou a pedagogickou činnosťou zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na platy svojich zamestnancov. Takáto stratégia viedla k politike personálneho zoštíhlenia pracoviska. Prestali sme obsadzovať pracovné pozície, na ktorých boli uzatvorené pracovné pomery na dobu určitú, alebo sa uvoľnili dobrovoľným odchodom pracovníkov, odchodom pracovníkov do dôchodku alebo ich úmrtím. Keď v roku 2005 prišlo k celoplošnému výraznému zníženiu stavu pracovníkov fakulty, mal ústav už iba 7 vedeckých a 6 technických pracovníkov a 4 doktorandov. V roku 2006 to boli 7 vedeckí a 4 technickí pracovníci + 7 doktorandi, resp. 7 vedeckí a 3 technickí pracovníci + 10 doktorandi v roku 2008.
Zároveň v tomto období prišlo aj k priestorovej regulácii pracovísk. Po inventarizácii priestorov musel ústav uvoľniť viac ako 60 % plochy, preto sme v prvom rade zrušili prevádzky, v ktorých sa zabezpečovali činnosti pre iné pracoviská. Boli zrušené spoločné separačné laboratória, drviareň, fotolaboratórium. Museli sme uvoľniť aj ďalšie laboratórne priestory, preto prišlo k zlúčeniu niektorých laboratórií.
Pracovisko v tomto období bolo zamerané na metodický výskum a aplikáciu vybraných metód v oblasti mineralogickej a chemickej charakterizácie najmä prírodných materiálov (horniny, rudy, minerály, sedimenty, pôdy, vody, biomasa). Konkrétna náplň vedeckovýskumnej činnosti vyplývala z problematiky riešených vlastných grantových projektov, čiastočne aj z projektov geologickej sekcie PRIF UK.
Ústav sa v širokej miere podieľal aj na pedagogickej činnosti, zameranej na oblasť chemickej a mineralogickej analýzy, a garantoval výučbu didaktiky geológie, vrátane garancie doktorandského štúdia učiteľstva geológie.