Geologický ústav UK v sedemdesiatych rokoch

Ján Babčan

(príspevok vznikol pri príležitosti 40. výročia založenia ústavu v roku 1997)

Vo vystúpeniach mojich predchodcov, tak z pozície ich postov ako riaditeľov ústavu, ako aj z pozície autorov prednesených správ, bola činnosť GÚ UK i za obdobie, v ktorom som mal česť byť na čele ústavu, podrobne charakterizovaná. S vaším dovolením chcel by som niektoré detailnejšie momenty alebo charakteristické črty tohto obdobia pripomenúť.

Geologický ústav UK, ako ho stále zvykneme nazývať, bol v 70-tych rokoch uznávanou súčasťou československej vedeckovýskumnej základne. So všetkými svojimi internými a externými pracovníkmi mal síce len 130 členov, ale kvalifikačnou skladbou bol v ČSFR ojedinelý. Svoje postavenie si získal kvalitnou vedeckovýskumnou činnosťou (VVČ) orientovanou na aktuálne vedecké problémy a technické potreby spoločnosti. Prednosťou VVČ ústavu vtedajšej doby sú aj všetky jej náležitosti, ktoré boli v ústave realizované.

Programy alebo plány VVČ, okrem ich úvodných oponentúr predpísaných smernicami, boli ešte prerokované a odobrené vedeckou radou ústavu. Naša vedecká rada bola skutočne kvalitný a reprezentatívny orgán. Jej členmi boli profesori a docenti fakulty, predovšetkým geologického zamerania, ale aj významné mimofakultné osobnosti - riaditeľ Slovenského geologického úradu, riaditelia ďalších dvoch geologických ústavov - GÚDŠ a GÚ SAV, riaditelia všetkých geologických prieskumov. Členmi našej vedeckej rady boli traja akademici, dvaja členovia korešpondenti, i zástupci z Čiech - prof. Štelcl, predseda Geologickej sekcie ČSAV, ďalej prof. Jaroš a neskorší jeho pokračovatelia vo funkcii riaditeľa Geologického ústavu PřF UK v Prahe - člen korešp. Vaněček a Doc. Rieder. Členom vedeckej rady bol i prodekan pre výskum našej fakulty.

Je pochopiteľné, že riaditelia geologických inštitúcií si nechali naše plány VVČ prehodnotiť a pripomienkovať vo svojich odborných orgánoch a pri prerokovávaní plánov jednotlivých výskumných úloh už vystupovali s kvalifikovanými pripomienkami a doplneniami, ktoré prispievali ku kvalite navrhovaných programov.

Takáto previazanosť vedeckovýskumnej problematiky sa v plnej miere prejavovala v informovanosti o našich úlohách i v záujme o výsledky prác členov nášho ústavu.

S existenciou vedeckej rady sa spájala i kontrolná činnosť výskumných programov. Počas každej päťročnice všetky výskumné úlohy boli aspoň raz hodnotené vo vedeckej rade. To malo tiež niekoľko dôležitých dopadov na kvalitu VVČ. Jednak žiadny vedúci úlohy sa nechcel dostať do negatívneho svetla pred vedeckou radou, jednak takáto kontrola bola hodnotným zdrojom námetov na ďalšiu činnosť. V nemalej miere to opäť prispelo k informáciám smerom mimo ústav.

Do rámca riadiacej a kontrolnej činnosti ústavu na úseku VVČ patrili aj oponentúry výskumných úloh. Tak priebežné, ako i záverečné oponentúry všetkých výskumných úloh - od kľúčových či hlavných až po čiastkové sa konali pod egidou ústavu. V riadiacich zložkách ústavu bol vždy prehľad o tom, v akom štádiu sa tá ktorá úloha nachádza. To bolo dôležité aj preto, že vo vedení ústavu sa rozhodovalo o pridelení kvót niektorých prác, ako boli napr. chemické a iné analýzy, fotopráce, práce v jemnomechanickej dielni atď.

K informovanosti o VVČ ústavu ako celku patria aj správy o vedeckovýskumnej činnosti. Postupne sa svojím obsahom stali kronikou o dianí na všetkých geologických pracoviskách. Dôležitosť týchto správ sa prejavuje i v ich terajšom pokračovaní pod hlavičkou Správy o činnosti geologickej sekcie. Pri zrovnávaní našich a terajších správ sa môže zdať, že sme boli väčšími detailistami. Vychádzali sme však z toho, že informácie o činnosti ústavu, tak na úseku vedeckom či odbornom alebo personálnom, majú byť čo najpodrobnejšie, aby sa každý člen ústavu - interný i externý - mohol dozvedieť o tom, čo sa v ústavu a okolo ústavu deje.

Pri príprave materiálu pre tento náš seminár som sa po rokoch opäť začítal do spomínaných ročeniek. Overil som si, že po časovom odstupe je to dobrý zdroj informácii, okrem údajov o VVČ obsahuje údaje o vedľajšej hospodárskej činnosti, zahraničných cestách, zahraničných návštevníkoch, o organizovaní rôznych vedeckých podujatí, účasti na nich, o výskumných úlohách, o odborných a kvalifikačných postupoch, doktorských, kandidátskych, rigoróznych a diplomových prácach atď. Je zaujímavé čítať, ako sme sa menili, ako sme rástli, kam nás osud postavil a pod.

Ak by sa niekomu zdalo moje hodnotenie VVČ GÚ UK ako integrovaného pracoviska geologických útvarov PRIF UK nadnesené, nech si to láskavo v našich ročenkách overí. Sú tam informácie o výskumných úlohách a o dosiahnutých výsledkoch, o aktívnej pomoci praxi (vedľajšia hospodárska činnosť), o publikáciách, o prácach predložených do tlače, o habilitačných a iných postupových prácach. To všetko dokumentuje spomínaný vedecký potenciál ústavu ako celku.

V tejto súvislosti si spomínam na jednu epizódu, ktorá nám na konci 70-tych rokov na určitý čas narobila veľa starostí. Výskumná činnosť ústavu ako celku zmiatla niektorých funkcionárov hospodárskeho a politického života. Starší pracovníci ústavu si možno spomenú na to, ako sa objavili názory, že na Slovensku nie sú potrebné tri veľké geologické výskumné ústavy a že ich treba spojiť. Dalo nám dosť práce vysvetliť, v čom je podstata činnosti GÚ UK a jeho sila a tak sa podarilo hrozivé nebezpečie zažehnať.

Vrátim sa ešte k filozofii podstaty fungovania GÚ UK ako integrovaného pracoviska. Myslím, že práve v dnešnej dobe je to treba zdôrazniť. Treba podčiarknuť, že táto integrácia bola vyslovene dobrovoľná, založená na snahe o komplexné využitie tak prístrojového, ako i personálneho vybavenia individuálnych pracovísk, teda katedier. Katedry sa dobrovoľne vzdali určitých prístrojov a osôb a potom i s pomocou nadriadených orgánov, ako o tom hovoril prof. Cambel, sa vytvorili vysokošpecializované pracoviská - laboratóriá a ich zoskupenia, ktoré potom fungovali ako spomínaný komplex, ako jednoliaty celok, s relatívne dobrou organizačnou štruktúrou, záväznými plánmi a systémami hodnotenia činnosti.

Dobrovoľná integrácia pracovníkov a pracovísk GÚ UK mala svoje pozitíva, a samozrejme i negatíva Z pozitív, okrem už spomínanej jednotnej prípravy plánu a jeho mnohostranného posúdenia vo vedeckej rade, kontroly pri oponentúrach vo vedeckej rade obzvlášť treba pripomenúť koordináciu využívania prístrojového vybavenia, ako boli prístroje pre spektrochemickú analýzu, atómovú absorpciu, RTG analýzu, elektrónovú mikroskopiu, fotopráce atď.

Dobrovoľná integrácia prinášala aj negatíva. Možno, že by sme pri tejto slávnostnej príležitosti nemali o nich hovoriť, niektoré však boli veľmi závažné, s niektorými sme sa dokázali vysporiadať, niektoré boli brzdou činnosti ústavu.

Vysokoškolskí pracovníci, a pedagógovia obzvlášť, najmä tí špičkoví, sú niekedy viac, inokedy menej individuality s príslušnými pozitívnymi i negatívnymi črtami. Presvedčovacia činnosť, pretože ústav sankcionálne možnosti nemal, bola niekedy málo účinná.

Spomínam si, že u viacerých pracovníkov ústavu (mám na mysli celok, bez delenia na interných a externých) sa objavili zámery vytvoriť pre ústav program komplexného geologického výskumu nejakého uceleného geologického regiónu, ktorý by okrem vedeckého prínosu znamenal aj určitý modelový program prepojenia multidisciplinárnych pracovísk GÚ UK. To však narazilo na ostrý odpor niektorých osobností, a tak sa od neho ustúpilo,.

Koncom sedemdesiatych rokov však už dochádza k útlmu integrálnej činnosti ústavu. Niektorí interní pracovníci ústavu boli predisponovaní na katedry, aby si tieto buď zdôvodnili svoj raison ďetre alebo zvýšili počet svojich členov. Ustali aj zvyklosti podriaďovať sa koordinovaným plánom a metódam práce. To už však viac spadá do osemdesiatych rokov a o tom budú iste moji nasledovníci podrobnejšie hovoriť.

Nakoniec, keď už mám slovo, dovoľte mi ešte niekoľkými vetami zmieniť sa o činnosti Laboratória experimentálnej geochémie a mineralógie, ktoré som založil a pôsobím v ňom i teraz ako dôchodca. Využívam túto príležitosť, pretože osobitný referát o ňom sme nenaplánovali.

Úlohou, s ktorou som do ústavu v roku 1967 nastúpil, bolo venovať sa problematike experimentálneho modelovania metasomatických procesov v karbonátových systémoch. Ukázalo sa, že je to problematika veľmi zložitá. Na rozdiel od vtedy platných hypotéz nám vychádzalo, že niektoré procesy zatlačovania v týchto systémoch môžu prebiehať už pri podmienkach nízkych teplôt a nízkych tlakov.

Pri komplexnom riešení metasomatických procesov bolo treba riešiť i niektoré vedľajšie problémy, spomeniem napríklad problematiku akaganéitu, antimónových a medených minerálov, problematiku vzniku magnetitu v karbonátových systémoch bez zreteľného oxidačného vplyvu kyslíka. Vrcholom nášho snaženia bola nízkoteplotná abiogénna syntéza dolomitu.

Ako unikátny výsledok by som ešte spomenul syntézu gelnicitu, zložitého sulfidu olova, antimónu a medi, ktorá podporila geologicko-mineralogický nález a vysvetlenie podmienok vzniku gelnicitu v prírode, ako to vysvetlil Dr. Háber a jeho spolupracovníci.

V nedávnej minulosti sme publikovali výsledky vzniku Ca-Mg karbonátov, najprv len pri 25° C, potom i v rozmedzí 25 - 100° C, zatiaľ len pre tzv. stechiometrické pomery. Ukazuje sa totiž, že nestechiometrické pomery vyvolávajú ďaleko zložitejšie minerálne asociácie.

Vyše 10 rokov sa venujeme osobitne významnému problému - vzťahom chemických prvkov a organických látok. O tom však už bude samostatná reč v našich príspevkoch.

Chcel by som pri tejto príležitosti zdôrazniť, že v experimentálnej práci nám veľmi pomáhal p. Štubniak z jemnomechanickej dielne, ktorý nám zostrojoval mnohé aparatúry potrebné pre experimentálne práce.

A ešte úplne na záver - neobyčajne si ceníme spoluprácu s mnohými kolegami z katedier a laboratórií ústavu. Naše, snáď dobré výsledky by neboli možné bez odborných konzultácií s mnohými, prítomnými i neprítomnými, i tými, ktorí už nie sú medzi nami. Menovať všetkých nie je možné, ale všetkým, ktorí to iste vedia a my s nimi tiež, veľmi úprimne ďakujeme.