Geologický ústav Prírodovedeckej fakulty UK – história a súčasná organizačná štruktúra
Vladimír Streško
(príspevok vznikol pri príležitosti 40. výročia založenia ústavu v roku 1997)
Milé kolegyne, milí kolegovia, vážení prítomní!
Dovoľte mi, aby som Vás všetkých srdečne privítal. Zvlášť' vítam p. prodekana: Doc. Dr. Martina Chovana, CSc, ktorý v tomto časovo náročnom období si našiel chvíľu a prišiel na náš jubilejný seminár, organizovaný pri príležitosti 40. výročia založenia Geologického ústavu.
Som rád, že naše pozvanie prijali bývali riaditelia ústavu, menovite prof. Cambel, prof. Böhmer, prof. Babčan, prof Čech a prof. Hovorka a sú ochotní sa podeliť' so svojimi skúsenosťami, zážitkami ale i problémami, s ktorými sa stretávali počas vykonávania svojej funkcie.
Vítam všetkých vedúcich katedier, ale i ďalších pracovníkov fakulty a samozrejme, všetkých hosti, ktorí prejavili záujem zúčastniť' sa nášho jubilejného seminára.
Som presvedčený, že svojou prítomnosťou prejavujete záujem o činnosť' a výsledky nášho pracoviska. Vo svojom príspevku, dovolím si uviesť' stručnú históriu ústavu, pričom poukážem na niektoré dôležité obdobia, počas ktorých sa odohrali významné organizačné zmeny. Tieto i keď' neovplyvnili povodne zameranie ústavu, predsa len do určitej miery zasiahli do jeho činnosti, postavenia a vzťahu k ďalším geologickým pracoviskám.
Očakávam, že ďalšie podrobnejšie informácie uvedú vo svojich vystúpeniach i ďalší účastníci seminára, hlavne však ti najkompetentnejší - bývalí riaditelia.
Dnešný Geologicky ústav vznikol 1.8. 1957 na Fakulte geologicko-geografických vied s pôvodným názvom Vedecko-výskumný ústav geologicko geografický. Vzhľadom na pomerne dlhy názov často sa používala skratka VVUGG. Dôvodov na založenie ústavu bolo viacej. V prvom rade išlo o založenie pracoviska, ktoré by bolo partnerom na jednanie s inými organizáciami v oblasti geologicko-geografického výskumu. Daľší dôvod vyplynul z požiadavky vytvoriť spoločnú dokumentáciu o vedecko-výskumnej činnosti uvedených dvoch odborov. A navyše už v tom čase niektoré moderné geologicko-geochemické smery si vyžadovali širší laboratórny výskum, ktorý z ekonomických dôvodov bolo výhodné sústrediť' do spoločných priestorov. Hneď' od začiatku v ústave existovali dve skupiny pracovníkov a to externí a interní. Do prvej skupiny patrili všetci vedúci katedier, ktorí boli súčasne i vedúci oddelení ústavu. V druhej, boli väčšinou laboratórni pracovnici, sústredení v technickom oddelení, ktoré sa postupne rozdelilo na dve oddelenia, chemické a mineralogické. V roku 1958 ústav mal týchto sedem interných pracovníkov: Pg. E. Šamajová, Ing. P. Jesenák, Ing. K. Vnuková, L. Osvald, H. Jirku, A. Šlechtova a H. Dobocká.
Od 1.9.1959 Fakulta geologicko geografických vied bola včlenená do Prírodovedeckej fakulty UK s úpravou názvu ústavu na Vedecko-výskumný ústav geologicko-geografický PRIFUK. Počet pracovníkov sa zvýšil o novoprijatých pracovníkov a pracovníkov presunutých z katedier. Podobne i prístroje z katedier sa sústredili do laboratórií ústavu, ktoré poskytla bývalá Katedra mineralógie a petrografie PRIF UK nachádzajúca sa v budove Technickej Univerzity (býv. SVŠT) na Gotwaldovom nám. Súčasne sa doplnila laboratórna technika o nové zariadenia (polarograf, spektrofotometer, spektrograf). Medzi prvé laboratória, ktoré začali svoju činnosť' patrili fotolaboratórium, laboratórium chemicko-analytické a rtg laboratórium. Tieto poskytovali výsledky pre riešenie viacerých výskumných úloh s geologicko-geochemickým meraním. Postupne pracovnici ústavu pod vedením Doc. J. Jarkovského riešili i samostatne úlohy zamerane na metodicky výskum geologických materiálov. V tomto období už boli vykonané prvé kroky vedúce ku koordinácii vedecko-výskumnej činnosti všetkých geologických pracovísk.
Prvá zmena v zaradení ústavu sa uskutočnila k 1.7.1967 kedy VVÚGG PRIF UK bol presunutý do organizačnej štruktúry Rektorátu Univerzity Komenského a názov pracoviska sa zmenil na Geologicky ústav Univerzity Komenského. Do ústavu, okrem interných pracovníkov, boli zaradení ako externí pracovnici, všetci pedagogickí pracovníci geologických katedier vykonávajúci vedecko-výskumnú činnosť.
Za veľký úspech treba považovať' návrh na začatie vydávanie Správy o vedecko-výskumnej činnosti Geologického ústavu UK, ktorej prvé číslo vyšlo v roku 1969. "Ročenka" obsahovala podrobné informácie o celkovej činnosti všetkých geologických pracovísk hlavne však o riešených úlohách, oponentúrach, publikačnej a °prednáškovej činnosti, zahraničnej spolupráci , ale i riešených zmluvných úlohách a kvalifikačných prácach predložených v uplynulom roku. Ročenka sa nepretržite vydáva každoročne doteraz, v súčasnej dobe ako Sprava o vedecko-výskumnej činnosti Geologickej sekcie PRIF UK. Poskytované údaje patria medzi veľmi dôležité informácie o celkovej činnosti všetkých geologických pracovísk za takmer 30 ročné obdobie.
Postupne zo zástupcov geologických katedier a z ďalších významných pracovníkov iných geologických pracovísk bola vytvorená vedecká rada ústavu, ktorá riešila koncepčné otázky celej geologickej sekcie.
Vedecko-výskumná činnosť' pracovníkov ústavu bola vykonávaná v rámci štyroch hlavných úloh vtedajšieho Štátneho plánu výskumu, v rámci ktorých sa riešili na jednotlivých pracoviskách čiastkové úlohy. Významne sa rozšíril i počt uzatvorených zmluvných úloh pre viaceré mimofakultné pracoviska.. Niektoré laboratórne zložky boli vybavené špičkovou laboratórnou technikou napr. atómovým absorpčným spektrometrom firmy Perkin Elmer (USA), ktorý bol prvým na Slovensku.
Ďalšia zmena v zaradení ústavu sa uskutočnila k termínu 1.1. 1971. Ústav bol presunutý bez zmeny organizačnej štruktúry opäť' na Prírodovedeckú fakultu s názvom Geologický ústav PRIF UK. V tomto období postavenie ústavu ešte vzrástlo. Nadobudol významné postavenie nielen v rámci Univerzity ale celej republiky. Koordinoval a organizačne zabezpečoval vedecko-výskumnú činnosť' vykonávanú na všetkých geologických katedrách a v určitom období i v rámci celého rezortu. Okrem interných pracovníkov (sústredených na ústave a vyčlenených na katedry) patrili do ústavu ako externí pracovnici i všetci pracovnici geologických katedier vykonávajúci vedecko-výskumnú činnosť'. V rámci ústavu sa navrhovali, predkladali a schvaľovali plány vedecko-výskumnej činnosti. O riešených úlohách a ich oponentúrach ako i o riešených zmluvných úlohách sa viedla jednotná evidencia. Rozšírila sa spolupráca s Geologickým ústavom SAV. Vytvorilo sa Združené pracovisko atómovej spektroskopie UK a SAV, ktoré koordinovalo budovanie nových laboratórií, spoločne využívaných priestorov, nákup a využívanie unikátnej laboratórnej techniky a riešenie spoločných problémov.
V širokej miere ústav rozvíjal spoluprácu s inými univerzitami, predovšetkým v Prahe a Brne, v rámci ktorej sa uskutočňovali vzájomné návštevy, počas ktorých sa vymieňali skúsenosti z oblasti vedecko-výskumnej, pedagogickej, ale i organizačnej činnosti.
Interní pracovnici ústavu v širokej miere boli zapojení do pedagogickej prace pre poslucháčov geológie a chémie. Ústav sa stal školiacim pracoviskom nových vedeckých pracovníkov.
Zakúpené nove prístroje (atómový emisný spektrometer s indukčne viazanou plazmou (Kontron, Nemecko) a zariadenie pre elektrotermickú atomizáciu pre AAS (Perkin-Elmer, USA) dopomohli pracovisku získať' významné postavenie nielen v rámci republiky ale i v zahraničí.
Na základe nového vysokoškolského zákona v roku 1982 Geologicky ústav bol znovu presunutý na RUK a stal jedným z vedecko - výskumných pracovísk Univerzity Komenského. V tomto období i keď' ústavu boli poskytnuté finančné prostriedky na zakúpenie posledných väčších investícií, hrozilo mu rozpadnutie. Viacerí pracovnici boli preradení na katedry a počet interných pracovníkov ústavu sa znížil na minimálny počet.
Posledná zmena v zaradení ústavu sa uskutočnila v roku 1987, kedy Geologicky ústav sa vrátil opäť' na Prírodovedeckú fakultu. I keď' jeho povodné zameranie zostalo, predošlé významné postavenie sa však už neobnovilo. Po zriadení geologickej sekcie, ústav bol zaradený do jej organizačnej štruktúry. Na ďalšiu činnosť už mali vplyv i celospoločenské zmeny, ktoré zmenili spôsob financovania vedecko - výskumnej činnosti, čo sa prejavilo i v pridelených prostriedkoch na Geologicky ústav. Vysoké náklady na prevádzku laboratórií spôsobili, že ústav bol prinútený niektoré ekonomické problémy si riešiť' vo svojej vlastnej kompetencii získavaním nerozpočtových prostriedkov.
Súčasná činnosť' pracoviska je zameraná na vedecko - výskumnú a pedagogickú prácu. Vedecko – výskumná práca sa realizuje:
- riešením inštitucionálnych a grantových projektov orientovaných hlavne na metodicko-laboratórny výskum,
- spoluriešením projektov riešených na geologických a environmentálnych katedrách
- poskytovaním experimentálnych podkladov za úhradu materiálových výdavkov pre projekty riešené na iných pracoviskách katedry
- riešením úloh pre mimofakultné organizácie formou hospodárskych zmlúv.
Pedagogickú činnosť' ústav zabezpečuje formou prednášok, laboratórnych cvičení, vedením diplomových prác a konzultáciami pre viaceré vedne odbory.
Ústav má dve oddelenia - oddelenie mineralogicko-identifikačných metód so šiestimi laboratóriami a oddelenie chemicko-analyticých metód so štyrmi laboratóriami, v ktorých pracuje 10 vedeckých a 11 technických pracovníkov. Organizoačná štruktúra je prehľadne uvedená na obr.1.
Základné prístrojové vybavenie jednotlivých laboratórií je uvedené na ďalšom obrázku (obr.2). Toto vybavenie, väčšinou zahraničnej výroby, na dnešnú dobu je však už zastarané a neumožňuje vykonávanie mineralogickej a chemickej charakterizácie prírodných materiálov v takom širokom rozsahu, ako to dnešný laboratórny výskum vyžaduje v odborne najvyspelejších krajinách. Finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu na inováciu základného prístrojového parku v súčasnej dobe nestačia. Preto niektoré novšie prístroje ústav bol nútený zakúpiť' na leasing a splácať' ich z prostriedkov získaných z hospodárskej činnosti. Ďalšie menšie laboratórne zariadenia boli ústavu darovane, alebo získané za spojene grantové a inštituciálne finančné prostriedky a za finančné prostriedky zo spomínanej hospodárskej činnosti.
Pevne verím, že financovanie vedeckej práce na vysokých školách sa zmení, pretože súčasný geologicko geochemický výskum nie je možné vykonávať' bez moderných laboratórnych metód vybavených špičkovou laboratórnou technikou.