Prírodovedecká fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Dendrotéka

V rámci generálnej rekonštrukcie fakultných priestorov sa usilujeme utvárať v našom interiéri naozaj špecifickú prírodovednú atmosféru (genius loci) ďaleko od sterilnosti labyrintu takmer nekonečných chodieb a oveľa bližšie k naozaj vedomostne motivujúcemu prostrediu. A v tejto súvislosti by sme si dovolili upriamiť Vašu pozornosť na vznikajúcu (zatiaľ len skromnú ale originálnu) fakultnú dendrotéku hneď pri vstupe do oddychovej zóny Botanická záhrada. V spolupráci s pánom profesorom P. Jaloviarom z Technickej univerzity vo Zvolene pribúdajú priečne vybrúsené rezy drevín (napr. javor horský, dub zimný, smrekovec opadavý, buk lesný, jaseň štíhly atď. - je ich tam viac roztrúsene), ktorých štruktúra Vám okrem klasickej anatómie rastlín dokáže odpovedať napríklad na otázku, prečo sú monokultúry krehkého smreka vážnym problémom pre ekologickú stabilitu TANAPu, alebo prečo sa padnutý dub prostredníctvom v tmavom jadre naakumulovaných tanínov udrží v lesnom ekosystéme naozaj dlho.  Postupne dendrotéku rozšírime, ale aj táto už stojí za pár minút Vášho času.

Kliknite na obrázok a obrázok sa zväčší.

Dendrotéka
Dendrotéka 2

 

Dendroteka   .jpg - .pdf  

Dendroteka2  .jpg -  .pdf

Fakultná dendrotéka 

Dendrotéka našej fakulty predstavuje zbierku priečnych rezov pňom viacerých drevín. Priečny rez kmeňa dreviny poskytuje jedinečný pohľad na vnútornú stavbu dreva, ktorá odráža fyziologické procesy stromu, jeho vek, rastové podmienky aj klimatickú históriu prostredia. Kmeň je sekundárny orgán, ktorého štruktúra vzniká činnosťou kambia - sekundárneho meristému zabezpečujúceho hrúbkový rast. V tejto súvislosti možno vnímať niekoľko základných anatomický zón (od stredu k obvodu). Dreň (medulla) sa nachádza sa v centre kmeňa a predstavuje pozostatok primárneho rastu. U starších stromov má prevažne mechanickú a transportnú funkciu v mladosti, neskôr je často redukovaná alebo anatomicky nevýrazná. Jadro (duramen) predstavuje vnútornú, fyziologicky už neaktívnu časť dreva, ktorá slúži predovšetkým na mechanickú oporu stromu. Bunky jadra sú vyplnené sekundárnymi metabolitmi, čo zvyšuje odolnosť voči hubám a drevokaznému hmyzu. Farebne je jadro zvyčajne tmavšie než beľ. Beľ (alburnum) je vonkajšou časťou sekundárneho xylému, ktorá je fyziologicky aktívna, pričom zabezpečuje transport vody a minerálnych látok z koreňov do koruny. Letokruhy (ročné prírastky) zodpovedajú príslušným vegetačným obdobiam a tvorené sú jarným (svetlejšie, s väčšími bunkami a rýchlym rastom) a letným (tmavšie, hustejšie, mechanicky pevnejšie) drevom. Šírka letokruhov poskytuje informácie o klimatických podmienkach, dostupnosti vody, konkurenčnom tlaku aj disturbanciách. Dreňové lúče (radiálne lúče) sú radiálne usporiadané pletivá zabezpečujúce laterálny transport živín a zásobných látok. Kambium predstavuje tenkú, mikroskopickú vrstvu medzi drevom (xylémom) a lykom (floémom) a je rastovým motorom kmeňa, produkujúcim dovnútra drevo a navonok lyko. A napokon lyko (floém) a kôra, pričom lyko zabezpečuje transport asimilátov z listov do ostatných častí stromu a vonkajšie vrstvy kôry majú ochrannú funkciu. 

Rezy pňami drevín zabezpečil pre prírodovedcov prof. Peter Jaloviar z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, zbierku pripravil prof. Peter Fedor