Bakalárske témy 2020/2021
Katedra geochémie
GCH1: Prístupnosť "urbánnych" prvkov (Cd, Cu, Pb a Zn) z pôdy do človeka (prof. RNDr. E. Hiller, PhD.)
Anotácia: Pôda sa do tela človeka dostáva rôznymi expozičnými cestami. Keď je už prítomná, reaguje s ľudskými šťavami a dochádza v tele k uvoľňovaniu toxických stopových kovov nakoniec až do krvného riečišťa. Takto môžu negatívne ovplyvňovať zdravie človeka, pričom bioprístupnosť je definovaná pôdnymi vlastnosťami
GCH2: Urbánna geochémia polycyklických aromatických uhľovodíkov v pôdach pri cestných komunikáciách (prof. RNDr. E. Hiller, PhD.)
Anotácia: Polycyklické aromatické uhľovodíky sú bežnou skupinou organických znečisťujúcich látok súvisiacich s dopravou s veľmi škodlivými účinkami na zdravie. Témou bakalárskej práce je sumarizovať poznatky o ich zdrojoch v pôde v blízkosti ciest, o ich výskyte a horizontálnej i vertikálnej distribúcii s dôrazom na rôzne činitele, ktoré majú na to vplyv.
GCH3: Inovatívne metódy pre remediáciu pôd environmentálnych záťaží (RNDr. Ľ. Jurkovič, PhD.)
Anotácia: Predmetom bakalárskej práce je rešeršný prehľad moderných a inovatívnych prístupov pri odstraňovaní znečisťujúcich látok rôzneho pôvodu v pôdnych substrátov so zameraním na udržateľné postupy.
GCH4: Aplikácia kombinovaných sorpčných materiálov pri pasívnom čistení podzemných vôd (RNDr. Ľ. Jurkovič, PhD.)
Anotácia: Predmetom bakalárskej práce je rešeršný prehľad inovatívnych metód pri pasívnom odstraňovaní znečisťujúcich látok z podzemných vôd so zameraním na geochemické bariéry a aplikáciu sorpčných materiálov rôznej povahy.
GCH5: Výskyt a správanie sa perfluórovaných uhľovodíkov (PFC) v životnom prostredí (Mgr. Roman Tóth, PhD. )
Anotácia: Perfluórované uhľovodíky (PFC) sú syntetické látky vyskytujúce sa v životnom prostredí. Patria medzi stabilné a nereaktívne látky s nízkym akútnym rizikom pre životné prostredie, ale z dlhodobého hľadiska sa PFC javia ako značne rizikové. Témou bakalárskej práce je sumarizovať poznatky o ich vlastnostiach, zdrojoch a správaní sa v životnom prostredí.
GCH6: Aktuálna problematika lokalít znečistených PHM (pohonnými hmotami a mazivami) na Slovensku (Mgr. Juraj Macek, PhD.)
Anotácia: Zhodnotenie ropných látok (PHM a mazív) z hľadiska ich zloženia a vplyvu na životné prostredie. Realizácia prehľadu aktuálneho stavu znečistených lokalít na Slovensku ako aj možností odstránenia znečistenia.
GCH7: Zdroje a charakter znečistenia podzemných vôd v urbánnom prostredí Bratislavy (prípadne iných aglomerácii Slovenska) (Mgr. T. Lánczos, PhD.)
Anotácia: Charakteristika kontaminantov typických pre podzemné vody v urbánnom prostredí Bratislavy, alebo inej mestskej aglomerácie na území Bratislavy. Prehľad ich zdrojov, distribúcie, ako aj sanačných metód na ich odstraňovanie.
GCH8: Lišajníky a machy ako akumulačné bioindikátory organických polutantov (POPs) (Mgr. Viktória Krajanová)
Anotácia: Bakalárska práca je založená na spísaní literárneho prehľadu z dosiaľ publikovaných prác v zahraničných časopisoch zameraných na problematiku využitia lišajníkov a machov pri štúdiu distribúcie vybraných POPs v životnom prostredí.
GCH9: Chemická stabilizácia anorganických kontaminantov v pôdach environmentálnych záťaží (Mgr. Tomáš Faragó, PhD.)
Anotácia: Bakalárska práca je zameraná na rešeršné spracovanie štúdií o chemickej stabilizácii vybraných kontaminantov v pôdnom substráte environmentálnych záťaží. Súčasne bude rozpracovaný pohľad na výhody a nevýhody aplikácie častíc ako nanoželezo (nZVI), amorfný mangán (AMO), BioChar a ich modifikácii (AMOChar) z hľadiska ich dlhodobej stability v pôdach a efektivity stabilizácie kontaminantov.
GCH10: Zdravotný stav obyvateľov Slovenskej republiky v závislosti od rôznych obsahov Ca a Mg v pitnej vode (Doc. RNDr. S. Rapant, DrSc.)
Anotácia: Vápnik a horčík sú dôležité biogénne prvky. V práci sa bude hodnotiť vplyv, nízkych obsahov Ca a Mg v pitných vodách na jednotlivé ochorenia, najmä na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia, no taktiež na tráviacu a dýchaciu sústavu.
Katedra krajinnej ekológie
KE1: Charakteristika chránených území s akcentom na návrh vhodných manažmentových opatrení (modelový príklad) (RNDr. Martin Labuda, PhD.)
Anotácia: Bakalárska práca je zameraná na vypracovanie vhodných manažmentových opatrení pre vybrané M-CHÚ v rámci konkrétnej fyzicko-geografickej alebo územno-administratívnej jednotky. V rámci spracovania danej témy si študent osvojí základy práce s literatúrou (s akcentom na manažment chránených území), ako i rekognoskáciu terénu a nadviaže kontakty s konkrétnym pracoviskom ŠOP SR (Správa CHKO, NP). V prípade záujmu je možné spracovať i CHÚ v inej krajine - predpokladom je tu výborná jazyková vybavenosť študenta.
KE2: Hlavové vŕby a ich význam v (kultúrnej) krajine (RNDr. Martin Labuda, PhD. v spolupráci s BROZ)
Anotácia: Daná téma sa venuje hlavovým vŕbam ako špecifickému prvku v (kultúrnej) krajine, ich ekologickému významu, ale i hospodárskemu a historickému aspektu ich rozšírenia a ochrany. Nosnou časťou bakalárskej práce je terénne mapovanie výskytu hlavových vŕb, ich zdravotného stavu, veku v záujmovom území. Študent vypracuje o.i. návrhy na vhodný manažment, ktorý je fokusovaný na zachovanie hlavových vŕb a zlepšenie ich zdravotného stavu.
KE3: Šíření nepůvodních druhů rostlin podél silnic ve vztahu k územnímu systému ekologické stability krajiny (RNDr. Božena Šerá, PhD.)
Anotácia: Cílem práce je zjistit stav nepůvodních, invazních a exotických druhů ve vybraném transektu krajiny a analýza rozdílů mezi silniční sítí a sítí ÚSES. Práce přispěje k poznání stavu vegetace kolem silnic a identifikuje aktuální nebezpečné druhy šířící se ve volné krajině.
KE4: Mapovanie krajinnej pokrývky vo vybranom katastrálnom území (Mgr. Martin Šalkovič)
Anotácia: Bakalárska práca zahŕňa prácu v geografických informačných systémoch (ArcGIS), vyčlenenie a zhodnotenie jednotlivých tried krajinnej pokrývky vo vybranom k. ú., popis a charakteristiku metodiky mapovania krajinnej pokrývky a tvorbu mapy krajinnej pokrývky.
KE5: Krajinnoekologické hodnotenie vegetácie historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny (RNDr. Hubert Žarnovičan, PhD.)
Anotácia: Bakalárska práca je zameraná na osvojenie si vybranej metodiky a jej aplikáciu na prevzaté fytocenologické údaje – vypracovanie ekologickej analýzy, hodnotenie vybraných štrukturálnych a textúrnych charakteristík vegetácie.
KE6: Adaptačné opatrenia voči dopadom zmeny klímy v urbánnom prostredí v podmienkach Slovenska (doc. RNDr. Eva Pauditšová, PhD.)
Anotácia: Bakalárska práca bude obsahovať vysvetlenie pojmov klimatická zmena a adaptačné opatrenia, stručne bude zahŕňať analýzu vývoja klimatologických charakteristík Slovenska za posledných 30 rokov, bude zahŕňať klasifikáciu a prehľad navrhovaných a aplikovaných adaptačných opatrení v mestskej krajine v podmienkach Slovenska (na základe preštudovania akčných plánov a iných koncepčných dokumentácií). Súčasťou bakalárskej práce bude prieskum vybraného územia, ktoré bude vyhodnotené z hľadiska úrovne adaptability voči dopadom zmeny klímy a návrh opatrení, ktoré prispejú k zlepšeniu aktuálneho stavu v oblasti adaptácie na klimatickú zmenu.
KE7: Porovnanie systému územnej ochrany na Slovensku s vybraným štátom Európy (RNDr. Juraj Litavský, PhD.)
Anotácia: Cieľom bakalárskej práce je porovnanie systému územnej ochrany v Slovenskej republike a vo vybranom štáte Európy s dôrazom na analýzu súčasného právneho stavu v oboch krajinách. Čiastkovým cieľom je porovnanie zabezpečenia územnej ochrany a starostlivosti o chránené územia na príklade vybraných modelových územiach v oboch štátoch.
KE8: Možnosti minimalizácie negatívneho vplyvu bariérových prvkov v krajine na migračné trasy vybranej skupiny živočíchov (Mgr. Blanka Lehotská, PhD.)
Anotácia: Práca je zameraná na špecifikáciu vplyvu bariérových prvkov v krajine na biotu a na zhodnotenie viacerých typov migračných objektov určených pre rôzne skupiny živočíchov z hľadiska ich vhodnosti a využiteľnosti počas migrácií. Hodnotenie migračných objektov na základe vybraných parametrov bude vychádzať zo štúdia dostupných literárnych poznatkov, ako ak z predbežného vlastného výskumu na vybranej lokalite.
KE9: Predikcia vplyvov infraštruktúrnych projektov na životné prostredie (doc. RNDr. Katarína Pavličková, CSc.)
Anotácia: Práca je zameraná na analýzu vplyvov infraštruktúrnych projektov v urbánnom prostredí. Zaoberá sa metodickým základom rôznych postupov environmentálneho hodnotenia vybraných stavieb z hľadiska ich kumulatívneho a synergického účinku. Skúma aktuálne trendy ako sú napr. začlenenie analýz o variabilite klímy a zmene biodiverzity do procesov environmentálneho hodnotenia. Predikcia vplyvov na základe vybraných parametrov bude vychádzať zo štúdia dostupných poznatkov, ako aj z vlastnej predikcie na vybranej lokalite.
KE10: Metódy praktického manažmentu vybraného invázneho druhu (Mgr. Ivana Poláčková)
Anotácia: Bakalárska práca je zameraná na problematiku vybraného invázneho druhu (zaradeného do národného alebo európskeho zoznamu). Cieľom práce bude zhromaždenie dostupných poznatkov týkajúcich sa praktického manažmentu vybraného invázneho druhu z domácej a zahraničnej literatúry, a zhodnotenia možností ich aplikácie v podmienkach Slovenskej republiky.
Katedra pedológie
P1: Kvalita a dostupnosť vody v 21. storočí (doc. Mgr. Ivan Šimkovic, PhD.)
Anotácia: Priemysel, poľnohospodárstvo, produktivita a diverzita ekosystémov, ako aj kvalita urbanizovaného prostredia si vyžadujú dostupnosť vody v značných množstvách a určitej kvalite. Súčasné pozorovania však naznačujú, že v blízkej budúcnosti možno očakávať výskyt extrémnych hydrologických udalostí, ako sú časté, resp. dlho trvajúce suchá a horúčavy, ktoré môžu byť striedané intenzívnymi zrážkami s následkom vzniku povodňovej situácie. Z pohľadu kvality vôd situáciu komplikuje intenzívna produkcia odpadov a celkovo narastajúca chemizácia spoločnosti. Vzhľadom na uvedené je určenie optimálneho spôsobu hospodárenia s vodou v konkrétnych oblastiach dôležitou výzvou pre 21. storočie.
P2: Moderné kontaminanty životného prostredia (doc. Mgr. Ivan Šimkovic, PhD.)
Anotácia: Ťažba, spracovanie prírodných zdrojov a priemyselná výroba mali za následok uvoľnenie rôznych látok do životného prostredia, vrátane halogénovaných uhľovodíkov, rizikových prvkov, agrochemikálií a pesticídov. Prítomnosť uvedených kontaminantov v prírode a ich toxické pôsobenie na organizmy sú známe už niekoľko desiatok rokov. Keďže ľudská spoločnosť v rámci priemyselných aktivít produkuje stále nové chemikálie, aj kontaminácia životného prostredia sa stáva pestrejšou. Napr. prítomnosť farmaceutických látok, kozmetických prípravkov, hygienických a čistiarenských prostriedkov (ich zvyškov a metabolitov) v odpadových vodách v súčasnosti predstavuje problém, keďže čistiarne odpadových vôd nie sú po technickej stránke vybavené na ich zneškodnenie. Nedoriešeným environmentálnym problémom blízkej budúcnosti je tiež nakladanie s elektroodpadom.
P3: Environmentálny a hydrologický význam mokradí (RNDr. Malvína Čierniková, PhD.)
Anotácia: Mokrade sú veľmi hodnotným biotopom z hľadiska ekologického, environmentálneho ale aj socio-ekonomického. Majú význam pri zadržiavaní vody v krajine, sú miestom pre existenciu mnohých chránených a ohrozených druhov. Práca bude zameraná na zhodnotenie ich súčasného stavu, rozdelenie mokradí podľa hydrologického režimu a ochranu mokraďových biotopov.
P4: Peľová analýza ako nástroj na rekonštrukciu vegetácie (RNDr. Malvína Čierniková, PhD.)
Anotácia: Pri zisťovaní súčasného stavu krajiny a vegetácie je nevyhnutné pochopiť ako vyzerala v minulosti. Ako jeden z možných nástrojov na rekonštrukciu vegetácie slúži peľová analýza (palynológia). Okrem základných princípov peľovej analýzy, sa bude práca venovať diverzite a významu peľových zŕn, ktoré sú nevyhnutné pre rekonštrukciu vegetácie, vhodným sedimentom na použitie peľovej analýzy a zmenami vegetácie spôsobenými prítomnosťou človeka v krajine.
P5: Lesné spoločenstvá Bratislavy (Mgr. Ivana Vykouková, PhD.)
Anotácia: Bratislava a jej okolie je z hľadiska pestrosti vegetácie veľmi zaujímavou lokalitou. Práca bude zameraná predovšetkým na charakteristiku lesných spoločenstiev, ktoré sa nachádzajú v okolí Bratislavy. Najväčšia pozornosť bude venovaná ich druhovému zloženiu ich zaradeniu do hierarchického systému a súčasnému manažmentu a ochrane.
P6: Diverzita vegetácie Tatranského národného parku (Mgr. Ivana Vykouková, PhD.)
Anotácia: TANAP patrí k najkrajším a najcennejším národným parkom, ktoré boli vyhlásené na území Slovenska. Je to územie s vysokou diverzitou rastlinných spoločenstiev, ktoré sú bohaté na reliktné a endemické druhy. Práca bude zameraná okrem uvedeného aj na plochy, ktoré boli v roku 2004 postihnuté vetrovou kalamitou, so zreteľom na zmeny vegetácie, ktoré v priebehu sukcesie na plochách nastali. v kalamitou zasiahnutých častiach TANAPu.
P7: Výskyt a význam mikroskopických vláknitých húb v životnom prostredí (prof. RNDr. Alexandra Šimonovičová, CSc.)
Anotácia: Práca sa zameriava na najviac rozšírené druhy mikroskopických vláknitých húb, ktoré sa vyskytujú v jednotlivých zložkách životného prostredia, ako je napr. pôda, potraviny, vnútorné prostredie obytných budov, ale aj iné substráty.
P8: Potravinová bezpečnosť - máme sa báť hladu? (prof. RNDr. Pavel Dlapa, PhD.)
Anotácia: Práca bude venovaná vyhodnoteniu súčasného stavu v oblasti potravinovej bezpečnosti na lokálnej ale aj globálnej úrovni. Spracované budú tiež informácie o vplyve zmien environmentálnych faktorov na potravinovú bezpečnosť a závery z existujúcich prognóz budúceho vývoja.
P9: Pôda a víno – vzájomný vzťah medzi pôdami a vinohradníctvom na Slovensku (Mgr. Andrej Hrabovský, PhD.)
Anotácia: Vinohradníctvo u nás má veľký potenciál nakoľko pestrosť pôdneho krytu Slovenska sa prejavila aj v rôznorodosti pôd využívaných na pestovanie viniča. Napriek tomu, že vinič hroznorodý (Vitis vinifera L.) nepatrí medzi náročné plodiny, jeho jednotlivé odrody citlivo reagujú na rôzne pôdne typy svojím rastom, množstvom i kvalitou.
P10: Globálne hrozby súvisiace s intenzívnym využívaním pôd (Mgr. Andrej Hrabovský, PhD.)
Anotácia: Degradácia pôd v minulosti bola jedným z faktorov, ktoré prispievali k zániku civilizácií. Nešetrné využívanie pôd môže viesť v blízkej budúcnosti k mnohým závažným problémom, ktorým ľudstvo bude musieť čeliť.
Katedra environmentálnej ekológie
EE1: Prehľad významu vybraného environmentálneho faktora z hľadiska ochrany modelovej skupiny organizmov (RNDr. Mirko Bohuš, PhD.)
Anotácia: Bakalárska práca je zameraná na vypracovanie prehľadu o význame a funkciách vybraného abiotického alebo biotického faktora prostredia z hľadiska jeho vplyvu na početnosť, životaschopnosť, mobilitu a ďalšie vlastnosti a charakteristiky populácie vybranej skupiny organizmov. Výber cieľovej skupiny organizmov (napr. taxón, funkčná skupina v ekosystéme a pod.) je zameraný prioritne na organizmy so sozologickým významom. Šírka formulácie témy umožňuje flexibilne uplatniť záujem študenta i potreby praxe.
EE2: Možnosti bioremediácie vybraných liečiv (Mgr. Slavomír Čerňanský, PhD.)
Anotácia: Množstvo rôznorodých farmaceutických látok vstupuje do prostredia, najmä do povrchových a podzemných vôd a pôd. V prostedí tieto látky môžu dlhodobo perzistovať alebo interagujú s organizmami. V práci sa zameriame na charakterizáciu a účinnosť transformačných a degradačných procesov vybraných skupín liečiv v prostredí za účasti mikroorganizmov (baktérie a mikroskopické vláknité huby). Súčasťou práce bude aj zhodnotenie účinnosti existujúcich bioremediačných opatrení na zníženie obsahov liečiv v pôdach a vodách.
EE3: Hmyz ako indikátor environmentálnych záťaží (prof. RNDr. Peter Fedor, PhD.)
Anotácia: Vzhľadom na fakt, že environmentálne záťaže ovplyvňujú jednotlivé zložky prostredia a teda aj človeka, je monitoring ich vplyvu kľúčový v zmysle vhodných manažmentových opatrení. Vplyv environmentálnych podmienok na ekosystémy sa dá mnohokrát účinne odpozorovať pomocou bioindikátorov. Indikácia na základe zloženia spoločenstiev a ich stability spolu s využitím jednotlivých druhov vybraných skupín ako detektorov pre istý typ prostredia patrí k základným objektom bakalárskej práce.
EE4: Logistika zberu a zhodnocovania vybraných komodít u nás a vo svete (prof. Ing. Eva Chmielewská, CSc.)
Anotácia: Výber jednej alebo viacerých komodít, ktoré sa z globálneho hľadiska najvýraznejšie recyklujú a zhodnocujú (kovy, papier, staré lieky, autovraky, oleje, viacvrstvové obaly, sklo, pneumatiky, batérie, plasty) a porovnať daný stav u nás a vo svete. Zdôvodniť potrebu využívania druhotných surovín pri produkcii nových výrobkov.
EE5: Žaburinka menšia (Lemna minor) ako modelová rastlina pre sledovanie fytotoxicity kovov (doc. RNDr. Marianna Molnárová, PhD.)
Anotácia: Vďaka antropogénnej činnosti sa výskyt toxických kovov v životnom prostredí stále zvyšuje, aj keď sa v niektorých krajinách snažia tento nárast regulovať prostredníctvom recyklácie a pod. Aj esenciálne kovy sú od istej koncentrácie pre živé organizmy toxické. Kovy sú na rozdiel od organických látok v prírode nerozložiteľné a interagujú aj medzi sebou navzájom. Ich účinok sa môže vzájomnou prítomnosťou zoslabovať (antagonizmus) alebo aj zosilňovať (synergizmus). Preto je dôležité testovať nielen účinky kovov na rastliny samostatne, ale aj v interakciách. Žaburinka menšia sa používa podľa štandardizovaných noriem ako jedna z rastlín vhodná na testovanie odpadových vôd, alebo toxických látok rozpustných vo vode. Súčasťou práce bude aj zhrnutie dostupných údajov z tejto oblasti nielen na fyziologickej úrovni (veľkosť plochy listov, počet frondov, hmotnosť biomasy a pod.), ale rozšírenie aj o ďalšie ukazovatele ako sú napr. úroveň oxidačného stresu, ovplyvnenie fotosyntézy, či schopnosť biokoncentrácie kovov so zameraním sa na vyhodnocovanie ich interakčných účinkov.
EE6: Metódy hodnotenia účinnosti ekoduktov pre migrujúcu zver (Mgr. Marta Nevřelová, PhD.)
Anotácia: Bakalárska práca bude zameraná na dostupnú odbornú a vedeckú literatúru venujúcu sa migráciám zveri a bariéram v krajine. Taktiež sa bude venovať hodnoteniam účinnosti ekoduktov ako ekostabilizačných zložiek v krajine podporujúcich možnosti migrácií, typom ekoduktov a ich využiteľnosti pre potreby migrácií.
EE7: Rodičovská starostlivosť u bezchordátov so zameraním na chránené druhy (prof. PaedDr. Pavol Prokop, DrSc.)
Anotácia: Bezchordáty majú rôzne rodičovské stratégie zvyšujúce ich vlastnú reprodukčnú zdatnosť. Tieto stratégie môžu byť veľmi jednoduché, napr. selekcia substrátu vhodného na ovipozíciu, ale aj vysoko sofistikované, napr. pokračujúca rodičovská starostlivosť o vyliahnuté potomstvo. U niektorých chrobákov z čeľade zdochlinárovité (Silphidae) sa o potomstvo starajú obidvaja rodičia. Niekedy však samec potomstvo dezertuje, inokedy to urobí samica. Bakalárska práca sa bude venovať evolúcii rodičovskej starostlivosti so špeciálnym zameraním na faktory súvisiace s dezerciou potomstva u hrobárikov, ktorí plnia nezastupiteľnú rolu v ekosystémových službách.
EE8: Problematika klimatickej zmeny a jej vplyvu na vegetáciu (RNDr. Jana Ružičková, PhD.)
Anotácia: Bakalárska práca bude zameraná na analýzu aktuálnych poznatkov a metód hodnotenia reálneho a potenciálneho vplyvu klimatickej zmeny na prirodzenú vegetáciu a na rozširovanie nepôvodných a inváznych druhov rastlín v kontexte vybraných ekosystémových služieb. Predmetom analýzy budú aj možnosti využitia vegetácie pre zmierňovanie vplyvu klimatickej zmeny v krajine.
EE9: Aplikácia legislatívnych limitov pre vody a odpady (Ing. Alžbeta Takáčová, PhD.)
Anotácia: Legislatíva Európskej únie pre oblasť životného prostredia sa vypracúva a prijíma už 30 rokov, v súčasnosti celý súbor obsahuje približne 300 právnych dokumentov, nariadení, predpisov, rozhodnutí a odporúčaní. Podmienkou členstva krajiny v EU je aproximácia a zavedenie environmentálnych predpisov do praxe. Cieľom práce bude spracovanie platných legislatívnych limitov SR pre matricu voda a odpad, využitie pre výber vhodnej analytickej metódy a možnosti interpretácie výsledok.
EE10: Význam včelích a motýlích záhrad v kontexte ekosystémových služieb (RNDr. Martina Zvaríková, PhD.)
Anotácia: Súčasný trend znižovania počtu opeľovačov najmä vplyvom ľudskej činnosti podporuje iniciatívy, ktoré majú za cieľ prilákať ich cielene. Patrí k nim aj výsadba tzv. motýlích alebo včelích rastlín, ktoré by mali zaistiť prítomnosť a aj aktívnu činnosť opeľovačov v záhradách. Predmetom bakalárskej práce je analýza ekosystémových služieb (opeľovanie, relax, estetika...) spojených s prezenciou takýchto rastlín v záhradách, pričom v pozadí nezostáva ani pohľad na vlastnú efektivitu takéhoto prístupu.