31.01.2022 Významné publikácie za rok 2021

Milé kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni,

napriek pár krátkym minútam môjho novoročného príhovoru, kde v malom priestore odznelo veľa informácií, dovolím si v krátkosti sa touto cestou vrátiť k momentom, na ktoré sme minulý rok v rámci sterilnej online komunikácie (akokoľvek kolegiálna bola) sotva našli chuť a možnosti. A keďže nikto z nás (aspoň tomu verím) nepublikuje výsledky svojej práce primárne ako lov na čo najvyšší IF, no v prvom rade s nadšením posúva hranice ľudského poznania, mali by sme jeden druhého obdivovať nielen scientometricky, ale predovšetkým obsahom svojho diela. Preto mi medzi stovkami zaujímavých publikácií (vrátane dvestovky prvokvartilových článkov) dovoľte dotknúť sa aspoň niektorých najvýznamnejších diel našej fakulty na základe návrhu vedúcich jej pracovísk. Sú len niektoré z mnohých a prezrádzajú veľa o úspechoch a napredovaní našich kolegov.

Špičková veda je už tradične spojená aj s chemickými pracoviskami. Prof. Jampílek (Katedra analytickej chémie) publikoval v periodiku Pharmaceutics štúdiu o nanoformulovaných protizápalových látkach, ktorá bola zaradená medzi 1 % najlepších prác v oblasti farmakológie a toxikológie. Dr. Hrobárik spolu so svojim tímom (Katedra anorganickej chémie) publikoval v prestížnom časopise Organic Letters (Nature Index) efektívny prístup k cenným jod-substituovaným benzotiazolom, pričom okrem samotnej syntézy objavil vznik netradičného substitučného vzoru pri elektrofilnej substitúcii na tomto heteroaromatickom skelete. Autorský kolektív pod vedením dr. Kristíny Plevovej (Katedra organickej chémie) rozpracoval metódu na stereoselektívne spájanie chirálnych ferocénových amínov s heteroaromatickými zlúčeninami. V spolupráci s Karlovou univerzitou bola v periodiku Chemical Communication (IF 6,22) vyvinutá dr. Filom a dr. Cigáňom (Katedra organickej chémie) metóda detekcie nukleotidových liečiv ako je remdesivir (liečivo na COVID-19) prostredníctvom monitorovania intermediátnych cyklických fosfátov.

Cenné výsledky zaznamenali aj naše experimentálno-biologické a biochemické pracoviská. Štúdia pod vedením dr. Frankovského (Katedra genetiky) v periodiku Journal of Biological Chemistry (Nature index) predstavuje komprehenzívny zoznam mitochondriálnych proteínov eukaryotickej bunky, ktoré podliehajú sukcinylácií a úvahy, ako zmena sukcinylácie môže ovplyvniť expresiu génov kódovaných mitochondriálnou DNA. V časopise Nucleic Acids Research (IF 16,9) prezentujú autori viacerých našich pracovísk (vrátane Katedry genetiky a Katedry molekulárnej biológie) výsledky štúdia vzťahu medzi opravnými mechanizmami poškodenia DNA a proteínmi, ktoré sú zúčastnené v regulácii dynamiky chromatínu eukaryotickej bunky. Pod vedením dr. Huszára (Katedra biochémie) objasnil autorský kolektív v periodiku PNAS (Nature index) úlohu ABC transportéra zapojeného do výstavby dôležitej zložky bunkového obalu patogéna, ktorý spôsobuje tuberkulózu V publikácii v časopise Frontiers in Immunology (IF 7,6) poukázal tím doc. Okuliarovej (Katedra živočíšnej fyziológie a ekológie) na imunomechanizmus, ktorým chronodisrupcia narúša prediktívne schopnosti obranných mechanizmov a následne môže vysvetľovať zvýšené zdravotné riziko svetelnej kontaminácie u ľudí. Kolektív pod vedením dr. Vargu (Katedra molekulárnej biológie a Katedry analytickej chémie) ponúka v periodiku Frontiers in Microbiology možnosti zefektívnenia biologickej produkcie prírodných aróm pripravenými oxido-redukčnými systémami založenými na rekombinantných enzýmoch.

Na poli evolučnej biológie a taxonómie dominuje štúdia dr. Andreja Čerňanského (Katedra ekológie), v ktorej v prestížnom časopise Current Biology (IF 10,8) revidoval nesprávny opis dinosaura z kriedového jantáru od autorov z Nature a opísal ho ako nový druh jaštera rodu Oculudentavis. Doc. Vďačný (Katedra zoológie) navrhol revíziu indexu PINA v rámci prepojenia molekulárnej fylogenetiky a ekológie nálevníkov a dr. Jablonský objasnil evolučné aspekty juhobalkánskej endemickej žaby Rana graeca (Biological Journal of the Linnean Society).

Iste aj vedy o Zemi zaznamenali nemálo úspechov. V prestížnom periodiku Earth System Science Data (kategórie Q1 s IF 9.99) predstavili naši gravimetrici (vrátane prof. Pašteku a prof. Bielika z Katedry inžinierskej geológie, hydrogeológie a aplikovanej geofyziky) unikátnu, modernú a prvýkrát homogénnu mapu gravitačných anomálií alpského regiónu. Autorský kolektív pod vedením doc. Bačíka (Katedra miniralógie, petrológie a ložiskovej geológie) predstavil v časopise Lithos podrobnú kryštalochemickú štúdiu berylu z viacerých lokalít na území Namíbie. No a v neposlednom rade aj vedecké a odborné monografické diela či učebnice sú súčasťou akademickej produkcie našej fakulty. Iste by som v týchto súvislostiach poukázal aj na modernú učebnicu sedimentológie z pera doc. Šujana, vynikajúcu monografiu bádenských desaťnožcov doc. Hyžného (Katedra geológie a paleontológie) alebo výpravné dielo o geografii Afriky (doc. Gurňák a kol., Katedra regionálnej geografie a rozvoja regiónov).

 Na prestížne práce bol rok 2021 naozaj bohatý. Štúdia doc. Uríka a dr. Farkaša (Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov) opisuje špecifické mikrobiálne indukované štrukturálne zmeny okrov a ich dôsledky na  uvoľňovanie a biodostupnosť kontaminantov As, Sb a Zn. Katedra botaniky (doc. Ščevková, dr. Dušička) predstavila v časopise PNAS (IF 11,2) vzťahy medzi mierou infekcie vírusom SARS-CoV-2 a koncentráciou peľových zŕn v ovzduší, spolu s vlhkosťou a teplotou vzduchu, hustotou obyvateľstva a lockdownom. Pod vedením doc. Vaculíka (Katedra fyziológie rastlín) vyšla štúdia (Journal of Hazardous Materials s IF 10,5)  objasňujúca význam kyseliny kremičitej na bunkovej úrovni pri znížení negatívneho vplyvu škodlivých koncentrácií niklu. Jedinečný príspevkom k porozumeniu vplyvu pH pôd na účinnosť imobilizácie toxických prvkov, arzénu a antimónu, v antropogénne kontaminovaných pôdach použitím nano-železa a amorfných oxidov mangánu vyšiel v gescii Katedry geochémie pod vedením prof. Hillera (Environmental Pollution s IF 8,1). Cenný je aj príspevok prof. Prokopa (Katedra environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny) k fobickým aspektom vzťahu nigérijského etnika k jedovatým hadom (Science of the Total Environment s IF 7,96). Výrazne aplikovaný potenciál v medicínsko-právnej ale aj kriminalisticky-forenznej oblasti predstavuje štúdia dr. Švábovej (Katedra antropológie) o  populačne špecifických regresných rovniciach na odhad telesných parametrov zo statických a dynamických plantogramov. Práca doc. Falťana a kol. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky) v Remote Sensing prispela k poznaniu dynamiky karpatskej krajiny v súvislosti s veternou turbulenciou a premnožením podkôrneho hmyzu.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, ani zďaleka to nie sú všetky diela z pera našich odborníkov. Žijeme v dobe, keď si sotva nájdeme na ne čas. Tak aspoň mi dovoľte poďakovať Vám všetkým za ne, sú predsa pýchou našej fakulty, univerzity a prírodných vied ako takých.

S úctou, Váš peterfedor