Výskum dierkavcov v sedimentárnych horninách
Mgr. Jaroslava Babejová-Kmecová
Katedra geológie a paleontológie
Špecializácia : Miliolidné dierkavce (Miliolidae)
Paleontológia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom skamenelín živočíchov, rastlín ako aj stopami po ich živote v dobe minulej. Jedným z odborov paleontológie je mikropaleontológia, zaoberajúca sa štúdium mikrofosílii, čiže skamenelín s rozmermi nie väčšími ako jeden milimeter. Na ich štúdium je potrebná stereoskopická lupa. Na ešte detailnejšie skúmanie sa používa rastrovací elektrónový mikroskop (SEM).
Počas môjho PhD štúdia Katedre geológie a paleontológie PriF UK, sa venujem skúmaniu jednobunkových morských organizmov - Dierkavcov (Foraminifera). Pochopenie ich biologických vlastností a ekologických nárokov je dôležité pre určovanie paleoekológie prostredia, biostratigrafie (určovaniu relatívneho veku hornín na základe fosílií) a tiež paleoklimatológie. Takto vieme zodpovedať množstvo otázok o biosférach z dôb minulých.
Samotné štúdium mikropaleontológie začína v teréne, kde si paleontológ odoberie vzorku z odkryvu paleontologickým kladivom, alebo odobraním vrtného jadra z hlbokého vrtu. Vzorky sú následne označené a bezpečne uložené v depozitároch.
Vrtné jadra sú rozdelené na metrové úseky horniny a umiestnené do drevených jadrovníc.
Horninovú vzorku po premiestnení do laboratória rozbijeme kladivom na menšie kúsky, aby sme dosialhli čo najväčšiu reakčnú plochu pri rozpúšťaní. V tomto prípade je nutné použiť štít na ochranu tváre a plášť.
Takto spracovanú vzorku vysypeme na misky a následne vložíme do označených plastových nádob.
V digestore vzorku zalejeme 10% peroxidom vodíka (H2O2) a miešame sklenenou tyčinkou (ochranné rukavice sú samozrejmosťou). Vzorka sa nám začne zahrievať a peniť, čo je dôsledok prebiehajúcej exotermickej reakcie. Zdraviu škodlivé výpary sú odsávané digestorom. Následne vzorku zalejeme vodou a necháme odstáť do úplného rozpustenia (v ideálnom prípade).
Z plastových nádob vodu vylejeme, vzorku preplavíme čistou tečúcou vodou a presitujeme cez drôtené sitá na dve frakcie.
Presitované vzorky premiestnime pomocou malého množstva vody na označené hodinové sklíčka.
Vzorky necháme niekoľko dní sušiť pri laboratórnej teplote na vzduchu alebo použijeme sušičku. Vysušené ich uzavrieme do papierových označených obálok.
Vyberieme 250 jedincov do Chapmanových schránok a pozorujeme schránky jedincov pomocou stereoskopickej lupy, podrobnejšie pomocou rastrovacieho stereoskopického mikroskopu (SEM). Jedince určíme do druhov, spočítame a štatisticky spracujeme.
Na základe výsledkov dokážeme interpretovať napríklad ako bolo pred 15 miliónmi rokov teplo, aká hlboká bola voda a koľko živín (potravy) sa vo vode nachádzalo.